Vývoj reči a televízie

Televízor sa stal novým členom domácnosti. Je v centre nášho rodinného života. Pre televízor sa nábytok rozostavuje tak, aby naň bolo dobre vidieť, a to najlepšie zo všetkých strán. Umiestňujeme ho nielen do obývačiek, ale aj do detských izieb, kuchýň a spální. Pri televíznom vysielaní jeme, spíme, uspávame svoje deti, riešime záležitosti chodu domácnosti atď.

Čas na rozprávanie

Stačí stlačiť ovládač. To dnes zvládne aj dvojročné dieťa. Televízne vysielanie a prefabrikovaná zábava sa stali fenoménom súčasnosti.

Čas na rozprávanie a ďalšie dôležité činnosti tak vedome alebo z pohodlnosti vypĺňame dieťaťu pasivitou a neužitočnosťou. Ak chceme pre svoje deti skutočne len to najlepšie, uvedomme si, že sledovanie televíznej obrazovky vývoju dieťaťa neprospieva, ba naopak, v mnohých prípadoch mu priamo škodí.

„Upokojujúca“ televízia

Na ilustráciu uvediem príklad z praxe: prednedávnom sa na mňa obrátila matka ani nie trojročného chlapčeka. Chcela sa poradiť, lebo dieťa s ňou nekomunikuje – nemá potrebu hovoriť s matkou. Používa iba jednotlivé a jednoduché slová, jeho reč je nezrozumiteľná a obsahovo chudobná. Svoje priania a potreby vyjadruje grimasami a výraznou gestikuláciou, ukazuje prstom na všetko, čo chce, a keď to nedostane, je agresívne a zúri.

Jediné chvíle, keď je dieťa pokojné a spolupracuje, sú spojené so sledovaním televíznych programov, videa a počítača. Tak vehementne sa dožaduje zapnutia televízora, že rodičia radšej kapitulujú a aby predišli ďalším nepríjemným scénam, dieťaťu vyhovejú.

Malý „akumulátor“

S matkou som v ambulancii tento problém podrobne rozobrala. Domievala sa, že programy určené deťom sú pre ne prospešné, a preto si nelámala hlavu s ich výberom ani s množstvom času, ktoré dieťa pri obrazovke trávi. Keď chlapčekovi prestalo stačiť ranné a dopoludňajšie vysielanie, rodičia začali kupovať videokazety a DVD nosiče s rôznymi rozprávkami a príbehmi. Dieťa sa tak mohlo kedykoľvek a neobmedzene dlho pozerať.

Výsledkom toho je, že dieťa nemá záujem o knižky, spoločné rozhovory, hranie, riekanky, spievanie… To totiž vyžaduje komunikáciu, načúvanie, trpezlivosť, sústredenie, prispôsobovanie sa atď. Nič z toho pri sledovaní televízie robiť nemusí.

Týranie

Problém prerástol do obludných rozmerov. Nejde totiž len o to, že u dieťaťa sa nerozvíja reč a jeho komunikácia zostáva na úrovni prvého roku života, ale chlapec svojím správaním rodičov tyranizuje, jeho výchova je doslova v troskách a dieťa je prakticky nevychovateľné.

Dostať Tomáška napríklad na vychádzku je takmer nemožné, nechce sa obliekať, robí scény pri odchode. Tým, že chlapec je nezvládnuteľný, vyraďuje sa z bežných aktivít, nemá o ne totiž záujem. Je pasívny, za svojimi vrstovníkmi zaostáva nielen rozumovo, ale aj motoricky.

Trpezlivosť a dôslednosť

Nájsť východisko z tejto situácie nie je také ťažké, ako sa na prvý pohľad zdá. Bude však od rodičov vyžadovať zásadnú zmenu postojov, obrovskú mieru trpezlivosti a hlavne dôslednosť v ich počínaní. Pre oboch rodičov bude navyše veľmi dôležité zhodnúť sa na výchovných postupoch, ktoré budú praktizovať. V tejto vyhrotenej a zúfalej situácii pomôže iba radikálna zmena a tou je odstránenie televízora, videa a DVD prehrávača z dosahu dieťaťa.

Tento krok pomôže nielen rodičom, ale predovšetkým chlapcovi.

Rodičia nesmú cúvnuť a dieťaťu vyhovieť. Jemu potom neostane nič iné, než sa so situáciou vyrovnať. Pretože tak vznikne časový priestor, ktorý dieťa nebude vedieť využiť, musia mu rodičia ponúknuť iné vhodné aktivity.

Objavujeme svet

Dieťa dostane šancu objavovať s mamou a otcom svet, robiť to, čo je jeho veku primerané a čo bude rozvíjať jeho schopnosti. Ďalej bude potrebné, aby dieťa začalo pravidelne navštevovať logopéda. Bez odborného vedenia nebude možné jeho nedostatky dobehnúť a komunikáciu, resp. reč rozvíjať.

S témou tiež súvisí:

Cumlík a vývoj reči

Nie je neskoro

Ako vrodený optimista a človek s dostatočnou praxou verím v pozitívny vývoj opísaného prípadu. Dôležité je, že rodičia prejavili o riešenie problému záujem, počúvajú rady a že na riešenie stále nie je neskoro. Rodičia musia počítať s tým, že so zmenami nastanú prechodné komplikácie, ktoré preveria ich vychovávateľské schopnosti. Domnievam sa však, že vytúžený efekt na seba nenechá dlho čakať a vnesie nové a pozitívne svetlo do ich rodinného života a hlavne do života dieťaťa. Vzhľadom na jeho vek nie je ani na rozvoj jeho reči zatiaľ neskoro.

Atraktívne obrázky

Ak sa zamyslíme nad tým, prečo je pre deti sledovanie televízie také atraktívne, dospejeme pravdepodobne k záveru, že pohybujúce sa obrázky dieťa upútavajú a fascinujú. Je to niečo, s čím sa inde nestretne. V živote nie je možné tak často meniť uhol pohľadu, akcia nestrieda akciu, nie je možné urobiť strih a ocitnúť sa na inom mieste. A pretože ešte „nemajú rozum“, chcú túto zábavu opakovať.

Riziká

Je to nadmiera informácií, ktoré dieťa vťahujú do deja, nech už je jeho kvalita akákoľvek. Pri tomto procese však vznikajú reálne riziká. Často prerušovaný vysielaný svetelný tok spôsobuje nadmerné dráždenie očí aj mozgu. Televízna obrazovka obsiahne približne 6 % normálneho zrakového poľa. Očné svaly vykonávajú stále tie isté rýchle pohyby, dochádza k ich únave a preťaženiu. Výsledkom je bolesť hlavy a poruchy zraku.

Rýchly sled obrazov dieťa nestíha mentálne spracovať a prijať. Sledovanie týchto rýchlo sa meniacich obrazov spôsobuje útlm pozornosti, zahltenie neprimeraným množstvom obrazov z obrazovky. Detský mozog nie je na takú činnosť vybavený, a tak dochádza ku zníženiu kapacity pamäti a k zhoršeniu pozornosti. Obdobie, počas ktorého je dieťa schopné aktívne sa sústrediť na nejakú činnosť, sa postupne s vekom predlžuje. Až pri vstupe do prvej triedy, teda okolo šiestich až siedmich rokov, je dieťa schopné cielene sa sústrediť na dlhší čas!

Citoslovcia namiesto slov

Len pri dialógu, teda pri striedaní počúvania a odpovedania, rozvíja dieťa svoje komunikačné schopnosti. Pri televízii o žiadnu komunikáciu nejde. Keď chcem, tak ju zapnem alebo vypnem. Nečakám, že sa so mnou bude rozprávať, že bude reagovať na moje pocity a prežívanie. U dieťaťa tak vznikajú závažné nedostatky v slovnej zásobe, vyjadrovanie je chudobné. Namiesto slovies používa dieťa citoslovcia a namiesto rozvitých viet tvorí vety holé.

Napríklad vety z rozprávky o Červenej Čiapočke môžu vyzerať takto: „On hop a žerie. Potom ten nôž… Vidíš, žblnk a koniec…“ Znamená to: „Vlk skočil na babičku a zožral ju. Poľovník nožom rozpáral vlkovi brucho… Spadol do vody a utopil sa.“ Dieťa všetko sprevádza zvukmi a výraznou gestikuláciou, lebo slovami dej vyjadriť nevie. Navyše ešte akosi zabudlo, že vlk zožral aj Čiapočku.

Pri sledovaní príbehov v televízii je dieťaťu podsúvaná už spracovaná realita, prijíma už spracované a v inej mysli vytvorené „pravdy“. V útlom veku navyše dieťa nie je schopné poznať fikciu, zveličenie a iróniu. Všetko prijíma ako aktuálne prebiehajúci dej.

Rozvíjame fantáziu

Pri príbehu, ktorý rozprávame alebo čítame, si dieťa vo svojej mysli vytvára obrazy dejov podľa vlastných predstáv a skúseností. Podľa potreby môžeme rozprávanie prerušiť, „vysvetľovať“, dieťa nás môže dopĺňať. Podnecujeme tým dieťa k premýšľaniu, prostredníctvom dialógu si osvojuje vyjadrovacie prostriedky a formuluje vlastné myšlienky. Jeho reč a myslenie prirodzene rozvíjame. Povedzme si úprimne, je toto všetko možné pri sledovaní televízie?

Vyberajme

A ak nechceme televíziu z nášho života vyradiť, používajme ju len ako spestrenie spoločne prežitého času. Naučme deti, že z ponuky treba starostlivo vyberať. Urobme zo sledovania televízneho programu výnimočnú príležitosť, ktorú si dopredu naplánujeme. Pomôžme dieťaťu príbeh „spracovať“ spoločnou diskusiou a rekapituláciou deja.

Rozprávajme sa

Predtým televízor nepatril k bežnému vybaveniu domácnosti. Čas vypĺňali spoločné činnosti, pri ktorých sa rozprávalo, spievalo, čítalo. Deti boli súčasťou chodu domácnosti, spolupracovali s rodičmi a so súrodencami a prirodzene „museli“ pri týchto aktivitách komunikovať.
Rodinný život sa zmenil a v mnohom sa zjednodušil. Domáci servis za nás prevzali automaty. Rýchlo sa presunieme, kamkoľvek chceme, nakúpime, kedykoľvek potrebujeme, zábavu prevzala televízia.

Čoraz menej času venujeme svojim deťom pri bežných činnostiach a rodinných aktivitách. Menej s nimi hovoríme, menej im rozprávame a málo spievame. V dnešnej pretechnizovanej súčasnosti si treba tento fakt uvedomiť a pokúsiť sa ho zmeniť. Možnože budeme musieť obetovať časť svojho pohodlia. Ale naše deti za to predsa stoja!

Už v roku 1976 napísal jeden z popredných českých odborníkov zaoberajúci sa vývojom reči dieťaťa Karel Ohnesorg: „Ak dnes niektoré matky sedávajú s bábätkom na kolenách a zízajú na televízny program, je to počínanie skutočne odsúdeniahodné.“

Na Babywebe tiež nájdete:

Vývoj reči a nástup do škôlky
Rozpráva naše dieťa dobre?
Príjem potravy a jeho vplyv na rozvoj reči