Znakovanie s bábätkami je ako pantomíma

Nie je to také ťažké, vlastne znakuje každý rodič, bez toho, aby si to uvedomoval. Ako ukážete dieťaťu, že na Mikuláša príde čert? Dáte si ruky vedľa hlavy, dvihnete ukazováčiky a urobíte „blebleble“. No a to je znak „čert“.

Alebo pokývanie ukazováčikom výhražne smerom k dieťaťu a k tomu „tytyty!“ znamená niečo ako „pozor, toto sa nerobí“.

Kedy je vhodné so znakovaním začať

Len čo má vaše dieťa aspoň 6 mesiacov a samo vám stále niečo ukazuje, je to tu, môžete začať. Máva a robí PÁ-PÁ? Kýva hlavou ako ÁNO/NIE? Už ukazuje prvé znaky. Ďalšie ho môžete aktívne naučiť. Platí pre to pár pravidiel:

• slovo musí byť počuť
• znak musí byť vidieť
• znak musí patriť k situácii
• znakov nesmie byť veľa

V preklade to znamená, že učiť dieťa povedať AUTO je najlepšie vo chvíli, keď samo na nejaké auto ukazuje alebo keď autom niekam idete. Potrebujete, aby vás dieťa dobre videlo a počulo, najlepšie je k nemu byť čelom a mať obe ruky voľné. Ak by ste chceli ukázať znak AUTO (ruky pred sebou, akoby ste držali volant, a krútite nimi zo strany na stranu), otočte sa na dieťa, ukážte znak a povedzte: „Auto“. Ku každému znaku by ste mali hovoriť konkrétne slovo. My sme sa snažili nehovoriť detskými zjednodušenými slovami a namiesto „dudu“ sme hovorili cumlík a podobne.

Najčastejší plač batoliat býva z únavy, hladu či zo smädu

Keď svoje dieťa naučíte povedať si, čo chce, ubudne plač a dieťa bude spokojnejšie. Bude sa tešiť, že mamička a otecko sa naučili komunikovať s ním po jeho. Učiť sa znakovať môžete podľa príručiek, napríklad knihy. „Ako sa dohovoriť s dojčaťom a batoľaťom“ od Terézie Vasilovčík Šustovej je výborná a z domáceho prostredia. Existuje totiž i americké znakovanie, ktoré však nevychádza z našich tradícií a zbytočne mätie. Môžete si nájsť návody na internete.

Čítajte tiež:

• Ako rozvíjať detskú reč?
• Šušlanie pred deťmi? Odpustime si ho
• 6 hier pre rozvoj mozgu bábätka

Ako so znakovaním začať: Sledujte pozorne svoje dieťa

Pozorujte svoje dieťa, možno ste si len nevšimli, že opakuje nejaké gesto, zvuk, grimasu a že už sa vám dávno pokúša niečo hovoriť. Aj obyčajné kývanie hlavou zo strany na stranu je slovo/znak. Znamená „nie“. Keď toto dieťa urobí pri jedle, asi už má dosť a nechce jesť.

Znaky, to nie sú len gestá, ale aj zvuky. Vyberať sa majú najlepšie podľa toho, čo si samo dieťa vymyslí a ukáže vám to. Ďalšie znaky mu môžete navrhnúť vy sami, najlepšie tak, že ukážete niečo, čo danú vec či činnosť najlepšie napodobní. Napríklad slovo PES by sa dalo zaznakovať tak, že zaštekáte alebo zrýchlene dýchate. Nebuďte sklamaní, keď váš nový znak dieťa neprijme a vytvorí si svoj vlastný. To je normálne.

„Dcére som vždy dávala veľa jedla a chcela som, aby všetko zjedla. Potom som si všimla, že kýva hlavou sprava doľava. Znakovala mi, že už nechce. Tak som ju už potom nenútila. Tá bola nadšená, že jej rozumiem,“ rozpráva príbeh prvého znaku matka Hanka. S dcérou začala znakovať v siedmich mesiacoch, po znaku NIE nasledoval znak TANCOVAŤ/TANEC: „Malá sa odrazu začala kývať z jednej strany na druhú, celým telom, hrala hudba, pochopili sme, že je to znak pre tancovanie. Takto si už potom žiadala, aby sme jej niečo pustili, že si chce zatancovať.“

Keď sa vám znakovanie darí, naučte vaše znaky i okolie. Babičky, tety, každého, kto je ochotný. Dieťa bude v siedmom nebi z toho, že môže s babičkou o niečom hovoriť. Nie každý si však na takéto novoty zvyká. „Moja matka ani sestra na znakovanie neverili. Raz bola mama s našou dcérou v obchodnom dome a potom im vyplašená volala, že malá má niečo s rukou, pretože ňou ustavične krútila a otvárala a zatvárala pästičku. Tak som vysvetlila, že to znamená svetlo a tmu a že malá tým asi chcela povedať, ako sa jej páči toľko svetiel okolo,“ spomína na svoje znakovacie obdobie mamička Karolína.

V čom je znakovanie prínosné

Znakovanie s bábätkami má pozitívny vplyv na celý rad vecí: pohybové schopnosti, rozvoj myslenia a uvedomovanie si súvislostí, dieťa sa učí aktívne zapájať sluch i zrak a pripravuje sa na vlastný rozvoj reči, trénuje jemnú i hrubú motoriku i pamäť. Len čo začne skutočne hovoriť, postupne znakovanie opúšťa, je však bežné, že po nejaký čas používa oboje: hovorené i znakované slovo. Ešte po rokoch sa k nejakému znaku môže občas vrátiť.