Ako Oliver prišiel na svet

Štvrtok 9. februára. Štvrť na šesť ráno. Zvoní mi mobil. Chvíľu trvá, kým sa spamätám. Vzápätí vyskočím z postele tak rýchlo, že mi skoro vypadne mozog na vankúš. Dvíham telefón, čosi mrmlem. Patrik, Sophiin partner, mi oznamuje, že Sophii praskla voda a že odchádzame do pôrodnice. Mám asi desať minút na to, aby som sa obliekla a pripravila. Prekonávam osobný rekord.

Nastupujem do auta. Sophia sa usmieva ako vždy. Má slabé kontrakcie asi po desiatich minútach. Vtipkujem, že rodiť tak skoro ráno je šialený nápad (no hneď si uvedomím, že ja som v oboch prípadoch rodila v pondelok ráno, a zase stíchnem).

Prečítajte si:
Prvý diel seriálu PÔROD ZBLÍZKA: Ako som sa stala sprievodkyňou pri pôrode
Ako sme zostavovali pôrodný plán
Konzultácia pôrodného plánu: Lekár rodí na chrbte. Ako chce rodiť Sophia?

Pred šiestou sme v nemocnici. Prichádzame na pôrodné oddelenie. Patrik sa vracia domov, aby sa postaral o budúcu „veľkú sestričku“, prvorodenú Patričku.

Sophiu čaká vstupný monitor a vyšetrenie. Ubytujeme sa na izbe a zoznamujeme sa s pôrodnou asistentkou Květou Novákovou. Premýšľa, odkiaľ ma pozná. Potom si uvedomí, že pozná knihu Bonding – pôrodná radosť, na ktorej sa podieľam ako spoluautorka.

Dohodneme sa, že až budeme mať chvíľu času, porozprávame sa. K rozhovoru sa však už nedostaneme. Ani vo štvrtok, ani na druhý deň.

Skúmanie jazvy po cisárskom

Kontrakcie začínajú byť čoraz bolestivejšie. Prichádza lekár (nepredstaví sa a mne pripadá hlúpe fixovať zrakom menovku na jeho hrudi). Na ultrazvuku zisťuje stav jazvy po predchádzajúcom cisárskom reze. Spraví vnútorné vyšetrenie.

Ideme na sálu. Ďalší monitor. Sophia leží na boku a po kontrakciách ju bolia kríže. Držím ju za ruku, masírujem jej bedrá. Prichádza Patrik, prezlieka sa do jednorazového modrého obleku pre otcov. Vyzerá v ňom tak smiešne, že sa aj Sophia medzi pôrodnými bolesťami smeje. Posielame Patrika na izbu po homeopatiká a esenciálne oleje.

V pôrodnej sále rozvoniava levanduľa, rozmarín a ružová voda. Sophia sa presúva na loptu a striedavo sa uvoľňuje tam alebo v predklone opretá o posteľ. Ja ju masírujem, dýchame pri kontrakciách… pekne široko na dlhé „ááá“, aby sa otvorili pôrodné cesty. Patrik drží Sophiu za ruku a a tiež namáča obklad, ktorý jej vzápätí prikladá na čelo.

Sme na sále sami, pôrodná asistentka iba občas nakukne. Čas akoby pre nás neexistoval, sme v zvláštnom vákuu, zohraní, sústredení na pôrod. Sophia je pokojná a uvoľnená, a to aj pri tých najsilnejších kontrakciách.
Nesledujem hodiny. Neviem, čo sa deje okolo. Som so Sophiou. Snažím sa robiť, čo treba. Pôrodná asistentka sľubuje vaňu s teplou vodou.

Rýchlo – doktora!!

Ďalší monitor. Vyrušenie z pokojného sústredenie. Asistentka pripravuje sondu. Prístroj nezachytáva ozveny bábätka. „Doktora!“

Strach. Má ho pôrodná asistentka i pribiehajúca lekárka a očividne sa zľakli aj Sophia s Patrikom. Ozveny bábätka sa zlepšujú, ale to už Sophii bandážujú nohy a napichujú kanylu. Čas, ktorý sa doteraz ťahal ako karamel, odrazu naberie mimoriadnu rýchlosť.

Strohá správa, že je nutný cisársky rez. Treba podpísať súhlas s operáciou. Sophia sa presúva na sálu, lúčime sa s ňou, dovnútra nás nepustia. Začínam sa triasť. Patrikova tvár zvláštne ladí so sivomodrou farbou nemocničného obleku.

Z operačnej sály vychádza neonatológ. V ruke má malý ružový uzlíček. Bábätko. Dýcha, žije. Po tvári sa mi kotúľajú slzy. S Patrikom sa objímeme. Bábätko je v poriadku a Sophia tiež. Ideme s bábätkom k sestričkám. Je to chlapček. Je to Oliver.

Nejaké ruky ukladajú Olivera do inkubátora. „Dotkni sa ho, hladkaj ho, potrebuje ťa, keď teraz jeho mama nemôže,“ povzbudzujem Patrika a ten sa po prvý raz dotýka svojho syna.

Po chvíľke môže ísť malý Oliver z inkubátora von a ja navrhujem sestričke, že ho zabalíme do Sophiinej nočnej košele nasiaknutej jej vôňou. Oliverko skúša otvárať oči a hľadá si pästičky. Sľubujem mu, že už čoskoro bude s mamou. Zatiaľ si musí vystačiť s oteckom a so mnou. Nepohneme sa od neho ani na krok.

Asi po dvoch hodinách Sophiu konečne prevážajú do izby. Vezú jej Oliverka. Sophia sa pomaly preberá z narkózy. Je jej zle. Veľmi zle. Prikladám Olivera k Sophiinej tvári. Sophia si to ešte neužíva, vlastne o tom ani nevie, ale dôležité je, že sú spolu. Oliverko je pri mamičke pokojný, túli sa k jej tvári a pomliaskava.

Sophii je zle

Prichádza pôrodná asistentka a sľubuje pripichnúť lieky proti nevoľnosti a bolesti. Ukazuje sa, že je nejaký problém s cievkou na odvod moču. Po prepláchnutí cievky sa Sophii trochu uľaví, no moč stále neodchádza.

Príde lekár, spraví ultrazvuk močového mechúra a ľadvín. Asi po hodine niekomu napadne spýtať sa, či už Sophia pila. Nepila, pretože jej to zakázali, pre prípad, že by rodila cisárskym rezom. Ten istý lekár, ktorý jej zakázal piť, sa teraz čuduje, prečo nepila. Trochu absurdná scénka, ale aspoň už vieme, že močový mechúr je v poriadku.

Keď sa už Sophia cíti lepšie, vyzlečiem Oliverka z dupačiek a nahého ho kladiem na nahú hruď jeho mamy. V izbe je teplo ako v prímorskom letovisku, ale napriek tomu ešte oboch prikrývam dekou. Konečne spolu. Cítim nesmiernu úľavu. Radosť. Olivko hľadá prsník. Krčí miniatúrny nosík, cíti vôňu, ktorú tak dôverne pozná z pobytu v maternici.

Oliverko sa po prvý raz pricucáva. Poloha je trochu krkolomná, pretože Sophia sa zatiaľ nemôže ani prevrátiť nabok. Pridržiavam ho u matky. Celé popoludnie až do večera strávi nahý na matkinom nahom tele. Kontakt s bábätkom je pre ubolenú Sophiu ten najlepší liek.
Volám domov, či je všetko v poriadku,

Patrik posiela správy o narodení Oliverka. 51 cm, 3 190 g, narodený 9. 2. 2012 o 11. hodine a 10. minúte. Je krásny. Všetky bábätká sú krásne – ja viem. Ale Oliverko je mimoriadne krásny. A meno, ktoré mu vybrala mamička, mu neuveriteľne pristane.

Prichádza večer a my sa dohadujeme, čo ďalej. V dvojlôžkovej izbe mňa ani Patrika cez noc nechať nechcú. Lenže ja zas nechcem Sophiu nechať samu, pretože by pri sebe nemohla mať Oliverka. Nakoniec sa uvoľní jednolôžkový nadštandard, kde môžeme stráviť noc. Patrik odchádza domov za Patričkou a ja zostávam so Sophiou a s Oliverom.
Sophia dojčí a túli sa k bábätku.

Som v strehu

Bolí ma hlava. Prikladám Sophii studené obklady na čelo (je jej stále teplo) a sebe tiež. Naordinujem si homeopatiká a výsledok je okamžitý. Objímam toaletnú misu a čudujem sa, ako človek môže vracať, keď nemá z čoho. Prichádza úľava.

Okolo piatej ráno sa Olivko nadojči a ja ho nachvíľu ukladám do postieľky. Potrebujem si na okamih zavrieť oči. Sophia zaspáva. Oliverko spí tiež, a aj ja sa prepadám do zvláštneho stavu medzi snívaním a bdením. Občas sa strhnem zo spánku a kontrolujem Sophiu a Olivera. Pripadám si ako ovčiarsky pes. Stále v strehu.

O pol siedmej ráno nás budí pôrodná asistentka z nočnej zmeny. Čaká nás presun do pôvodnej dvojlôžkovej izby. Sophia sa zvládne posadiť a aj sa osprchuje. Je úžasná, sa takou dierou v bruchu. Obdivujem, čo všetko vydrží.

Znova v dvojlôžkovej izbe. Oliverko je po noci unavený a spí. Ja som nabudená a pochybujem, že ešte niekedy zaspím. Sophia už vyzerá oveľa lepšie. Vracia sa jej farba do tváre. Dostane raňajky. Podelí sa so mnou. Ani si nepamätám, kedy som naposledy jedla, vôbec mi to nepripadalo dôležité.

Doobeda prichádza Patrik a ja odchádzam domov.

Ako bola Gaurí spokojná so svojou rolou sprievodu pri pôrode? Splnili sa jej očakávania? Prečo vlastne nakoniec pôrod prebehol cisárskym rezom? Všetko sa dozviete v záverečnom diele miniseriálu PÔROD ZBLÍZKA.

Na Babywebe tiež nájdete:

Komplikácie pri pôrode
Ako si pripraviť pôrodný plán
Pôrod po predchádzajúcom cisárskom reze