KLUB tehuliek (14): Ešte sme všetky tehuľky!

Tehuľka Katka v 22. týždn!

Zhon, stres, veľa práce, lekári..mala som toho uplynulé dni naozaj dosť. Prichytila som už aj pri myšlienke, že chcem už byť maminou a na materskej.

Viac než doooosť

Predošlý aj tento týždeň bol v práci veľmi hektický. Zažívala som dosť stresujúce obdobie. V práci bolo pre choroby o pár ľudí menej a bolo potrebné stihnúť dôležité termíny. Okrem toho sme museli zabezpečiť plynulý priebeh každodenných úloh a povinností. Cítila som sa veľmi pod tlakom a s ubiehajúcimi dňami čoraz viac vyčerpaná.

Asi po prvýkrát som nahlas vyjadrila názor, že sa neviem dočkať materskej a odišla by som na ňu v tomto momente. Celkom ma tieto myšlienky prekvapili. Sama zo seba som nechápala, že už nad niečím takým rozmýšľam. Ospravedlňujem to však tým stresom a únavou.

Mala som pocit, že ten týždeň je nekonečný a ja sa vytúženého pokoja nikdy nedočkám. Doslova som odrátavala dni, ak nie hodiny, do víkendu.

Zmení sa nám svet

Cez víkend sa nič nedialo, za čo som aj vďačná. Nemusela som nič riešiť, stresovať sa, len tak pekne oddychovať a užívať si pohodu domova. Ešte chvíľu, ešte chvíľu….to boli moje slová, ktoré som si v duchu opakovala. Ešte chvíľu budem môcť nečinne ležať na gauči, pozerať televíziu a nudiť sa. Ešte chvíľu, kým sa mi zmení celý svet.

Svet, ktorý sa začne točiť okolo našej malej Nelinky a už nič a nikto nebude pre nás tak dôležitý ako ona. Bude to naše malé slniečko, ktorému dáme aj modré z neba, len aby bola spokojná, šťastná a nič jej nechýbalo.

Čítajte aj:

Rodina verzus zamestnanie
Pozor! Dobrovoľným poistením si už na materskej neprilepšíme

Bude to modelka

A zatiaľ to vyzerá tak, že Nelke nič nechýba ani v brušku. Po minulotýždňovej poradni lekár potvrdil, že je všetko v poriadku a my ideme podľa „tabuliek“. Jedine z čoho ostal prekvapený, je dĺžka Nelkiných nožičiek.

Po odmeraní stehennej kosti, usúdil, že to bude pekná dlhaňa. Vraj ich ma veľmi veľké. Rozmerovo sú vraj také, aké by mala mať až o dva týždne. Ja som sa len usmiala. Budeme mať doma modelku :).

Rovnako som lekárovi opísala problémy s tŕpnucimi nohami a citlivým podbruškom. Na tŕpnutie mi odporučil horčík a vitamín B. Čo sa týka toho podbruška, tak to bolo o kúsok komplikovanejšie.

Boli dve alternatívy. Môže ísť o zápal alebo obličkový kameň, alebo sú to len sťahy a tlaky maternice. Malá Nelka totižto leží na mojom mechúre zadočkom a tak môže pri pohyboch vyvolávať tlaky. A tie môžem citlivejšie vnímať.

Piesok v obličke

Lekár však nič nechcel podceniť a tak mi vycievkovaný moč poslal na rozbor a odporučil ma aj k urológovi. Rozbor bol negatívny, takže nešlo o zápal. Po vyšetrení u urológa, inak veľmi sympatického lekára, mi zistili piesok v pravej obličke.

Vraj to nie je nič hrozné a dá sa s tým žiť, len sa to nesmie zväčšiť. Preto navrhol priebežné monitorovanie a odporučil piť veľa tekutín. V konečnom dôsledku, som to pochopila asi tak, že Nela je moc aktívna, dlhá a sedením na mechúre mi vyvoláva tlaky, ktoré občas pichnú :).

Z nohavíc „vyrastám“

Ja som však už musela začať riešiť aj tehotenskú módu. Doteraz som si len tak nenápadne klikala na internete a robila si prieskum o tehotenských módnych výstrelkoch, ponukách a cenách.

Len tak nezáväzne, kým som si neuvedomila, že sa už vo svojich klasických veciach začínam cítiť veľmi nepohodlne.
Gumičky na legínach či teplákoch ma „odrazu“ začali tlačiť. Iné to nebolo ani so spodnou bielizňou či obyčajnými rifľami. Preto som sa rozhodla kúpiť aspoň jedny tehotenské rifle, ktoré by mi postačili na celé tehotenstvo.

Ani neviem ako, a už som to rozoberala so svojou sestrou po telefóne. Tá ma rýchlo zrušila s návrhom kúpiť ich v klasickom obchode. Vraj sa mám popozerať po internete a nájsť niečo cez babybazar.

Nakupujem online

Poviem vám, skúšala som to veľakrát, no nevedela som sa v tom nájsť. Po mojej bezradnosti, sestra neváhala a poslala mi mail s linkami na tehotenské rifle. Ostala som v nemom úžase. Jednak, že moja sestra je antipočítačový typ, ale čo sa takéhoto nakupovania týka, tak je v tom macher.

Nájde aj to, čo sa nájsť nedá. No a okrem toho, všetky tie ponuky boli fantastické. Človek si možno pomyslí, že sú to obnosené veci, ale kvalita a cena sú neporovnateľné. Hneď som si vybrala tri z nich. A do troch dní ich mala aj doma :).

Čo ma veľmi milo prekvapilo, bolo aj to, že dotyčné dámy, od ktorých som rifle odkúpila, mi pribalili aj darčeky. Buď to bol detský podbradník alebo nové fľašky na mlieko. Myslím, že som urobila dobre, že som nakoniec tie veci kúpila cez bazár.

Ich hodnota bola 17% z ceny, ktorú ponúkali v obchodoch. Niektoré z nich mali dokonca rovnakú značku ako tie v značkových obchodoch.

Ostatné boli kvalitou výborné a pohodlné. Ani na jedných z nich nevidno, že by ich predtým niekto nosil. Osobne som veľmi spokojná a neľutujem. Všimla som si, že veľa mamičiek tam ponúkalo aj detské oblečenie či iný tovar.

Určite to pomáha mamičkám „zbaviť sa“ zbytočného alebo odrasteného oblečenia a na druhej strane rodinám, ktoré si nemôžu dovoliť kúpiť vždy nové veci pre svoje ratolesti. Takto si všetci navzájom pomáhajú a je to výborné.

Katka

Katka je v 22. týždni, takto asi vyzerá aj jej Nelinka

Tehuľka Peťa v 34. týždni

Moje telo sa už asi pripravuje na deň D. „Poslíčkovia“ sa hlásia! Snáď ma to ozaj nechytí na mojom výlete:).

Už sa teším na ten môj výlet k tete, idem tam aj so synovcom lebo majú v škôlke prázdniny a jeho mama pracuje.
Hoci sme neskôr zistili, že v škôlke môžu zostať detičky pracujúcich rodičov, už nechceme meniť plány. Malý Paťko chce isť so mnou, keď sme mu to už sľúbili. Dúfam, že ma nezničí, lebo on je veľký nezbedník :).

Mohlo by vás zaujímať:

Máme psa – čo musí vedieť moje dieťa?
Pôrod a jeho fázy

Puchne mi ruka

Ešte je otázne, či ma môj gynekológ pustí, pretože mám posledný týždeň nízky tlak. Vtedy si musím hneď ľahnúť a vyložiť nohy, lebo mi je na odpadnutie. Snažím sa piť veľa vody, no nepomáha to, tak neviem, z čoho to mam. Dokonca pijem aj kávu a ani po nej mi tlak niekedy nevystúpi.

Okrem toho mi začína opuchať pravá ruka. Ale inak sa cítim v celku dobre :). Hlavne, že sa ešte vládzem hýbať…

Kilečko navyše

Keď manžel ráno odíde do práce, tak si niekedy pospím aj do dvanástej. Potom idem s naším psíkom von, navarím si obed a už len čakám, kým príde manžel z práce a len tak leňoším pred telkou alebo facebookujem :).

Niekedy ma ráno môj drahý zoberie cestou do práce k mojej mamine, aby som aj jej robila spoločnosť. Za tento týždeň som pribrala kilo, lebo mam v obľube stále niečo vypekať, no a potom to tak aj na mne vyzerá….

Hoci niektorí mi vravia, že som nepribrala, iní sa naopak pýtajú, či už idem rodiť. Naposledy sa manžel pýtal: „To si aj pri Robkovi mala také veľké brucho?“ Tak ja potom neviem, komu mam veriť ale asi radšej tým, ktorý si myslia že som veľa nepribrala 🙂

Poslíčkovia sú už tu!!

Kúpili sme vankúš na kojenie, tak ho zatiaľ využívam pri spaní, potom mi bude pomáhať pri kŕmení našej Dominiky.
Občas už mávam aj také slabé kontrakcie, ako sa hovorí poslíčkovia, to sa moje telo už pripravuje na pôrod. Vôbec si nepamätám, že by som to mávala aj pri prvom tehotenstve.

Som rada, že Mika už je z nemocnice doma a že sa majú dobre so Šarlotkou a už sa neviem dočkať, čo ma nové Tina či je jej Karolinka na svete:-) A samozrejme aj na novinky od Katky.

Majte sa
Vaša Peťa

Peťa už je v 34. týždni.

Tehuľka Tina v 41. týždni

No, tak som ešte tehuľka a píšem z teplého domova. Malej sa nejako nechce na tento svet. Popravde ani sa jej nečudujem. Ani mne by sa nechcelo do takej zimy. Asi vie, že sa má otepliť, tak si ešte jeden dva dni počká. Ktovie, možno keď čítate tieto riadky, už je Karolínka medzi nami.

Už nečakám sama doma…Vo štvrtok mám kontrolu a uvidíme, čo bude nové. Buď si ma tam nechajú, alebo pôjdem znovu domov – čakať!

Našťastie už mi je veselšie, manžel si vzal voľno a bude pri nás. Byť celé dni sama doma, nie je bohviečo. Už mi to aj pekne lezie na nervy. Najradšej by som už ležala v pôrodnici s našou malou a ešte radšej by som s ňou bola doma. Ale musím byť trpezlivá. O chvíľku to bude už realita….

„Vidíme“ sa po pôrode

Chodievam teraz skoro každý deň na kontrolu a na záznam sťahov maternice. Niekto by možno povedal, že to je zbytočné, ale nie je nič lepšie ako pocit maximálnej starostlivosti a pocit, že doktor je tam iba pre vás. Presne o tomto som dávnejšie hovorila, keď som spomínala, že budem rodiť v súkromnej klinike.

Inak nemám nič nové, veď som stále doma, no myslím, že po pôrode vám budem toho mať toľko povedať, že až. Už teraz viem, že ďalší článok budem písať po pôrode. Teším sa, ako sa budem môcť s vami podeliť o ten najkrajší deň v mojom živote.

Opatrujte sa a hlavne Mika. Držím palce

Papa
Tina