KLUB tehuliek (23): Ako lekári odmietli vyšetriť tehuľku

Peťa: Užívam si to!

Tento týždeň máme trošku taký vybavovací. Museli sme vybaviť Dominike rodný list, ale to išiel iba tatino, no a my – baby sme boli v poradni.

Doktorka? Spokojnosť

Dominika váži 3750 g. Pýtala som sa aj na náušničky, doktorka nám odporučila, že ich máme dať, až keď bude trošku väčšia, vraj jej ešte narastie uško a bude sa to lepšie nastreľovať. Aj to je vraj lepšie ako prepichovanie ihlou.

U pediatričky sa mi veľmi páčilo, že ma zvlášť ambulanciu na poradňu a nemusíte isť s dieťaťom medzi ostatne choré detičky. Tak to bývalo u našej predchádzajúcej doktorky. Do poradne vás objednala aj vtedy, keď mala ordinačné hodiny pre chorých pacientov.

S Dominikou všetko dobre dopadlo a najbližšia poradňa nás čaká, keď bude mať 3 týždne.

Čitajte aj:

Cumlíky – áno či nie?
Dieťa je nákladný koníček

Od úradu k úradu

Potom som musela isť do zdravotnej poisťovne vybaviť kartičku poistenca, ktorú nám pošlú priamo domov, aby sme tam už nemuseli ísť.

Bola som aj v sociálnej poisťovni odniesť rodný list, aby mi aj naďalej vyplácali materskú dávku, no a potom nás čakal ešte úrad prace – museli sme požiadať o rodinne prídavky a príspevok pri narodení dieťaťa. Je to poriadna túra po úradoch.

Dominiku sme so sebou neťahali, čakala nás zatiaľ u mojej mamy. Cez deň pekne spinká, tak sme ju tam mohli v pohode nechať.

Pre istotu som jej odstriekala trošku mliečka, keby bola náhodou bola nepokojná, pretože čajík aj cumlík odmieta. Sem-tam sa babke podarí ju ním „oklamať“ a uspať ju, no to hlavne večer, keď malú bolí bruško.

Inak je Dominika dobré bábätko, večer prespí celu noc, niekedy sa zobudí raz, niekedy 2-krát, ale to ju už zoberiem k nám do postele, aby som k nej nemusela vstávať. A ráno spinkáme aj do desiatej :). Uvidíme dokedy nám to bude takto fungovať.

Dobré bábo, no bruško ju občas trápi

Stretávam sa s názorom, že sa bábätka nemajú nosiť na rukách, lebo že si na to zvyknú a potom sa inak neupokoja.
No skúste položiť dieťa, ktoré bolí bruško a nevšímať si to, to sa nedá!

Však som doma na materskej, tak prečo by som si ju nemohla užívať plnými dúškami. Pri synčekovi sa to veľmi nedalo, lebo prvý rok sme boli asi 8 mesiacov v nemocnici, a to bol na hadičkách a prístrojoch, tak sme si ho ani nemohli popestovať.

Je pravda, že sa pekne naučil spinkať sám v postieľke, ale veľmi mi chýbalo, že sa s ním nemôžem maznať, preto si to teraz tak trošku viac užívam. Najlepšie sa Dominike spinká vonku v kočíku, vtedy prespí aj papanie :).

Dominika so svojimi sesternicami a bratrancom:) O to, kto ju bude mojkať, vznikajú doslova hádky.

Hádka, kto si bude Dominiku „mojkať“

Boli sme u mňa v práci aj s mojou sestrou a neterkami a nevedeli sa dohodnúť, kto bude kočíkovať. Nakoniec ale neterky veľmi nevládali a tak mohla kočíkovať sestra.

Keď som u našich, tak mi Dominiku dovolia iba nakŕmiť, a to keby som ju nekojila, tak by sa mi „neušla“ aj celý deň.
U našich je teraz aj moja teta, tak ešte jej musíme našu fešandu ukázať. Už to vidím, ako sa budú o ňu hádať :)!

Staršia sestra už má jednu 10 a jednu 8-ročnú slečnu a teraz vraví, že by aj privítala také malé bábätko, a to voľakedy tvrdila, že dve sú tak akurát. Tak uvidíme, kto ma bude nasledovať 🙂 Aj ja by som ešte jedno privítala, keby sme nemuseli platiť hypotéku, tak nerozmýšľam ani minútku.

Už sa mi Dominika budí, idem sa jej venovať. Majte sa krásne a užívajte si detičky.
Vaša mamka Peťa

Tehuľka Katka v 31. týždni!

Ako tak dávam dokopy to, čo som prežila pri zháňaní internistu, zdá sa mi to priam neuveriteľné. Za dva dni som obehala štyroch internistov, dvaja ma odmietli a dvaja si ma posúvali.

Hlásim sa z PéNky

Minulý týždeň bol pre mňa veľmi náročný a nepríjemný kvôli vyšetreniam, ktoré som musela podstúpiť. Našťastie, už je po všetkom a ja sa vám hlásim z pohodlia domova. Som totiž PN. Ako vám minule som spomínala, mám problémy s vysokým tlakom.

Môj gynekológ mi tak odporučil interné vyšetrenie, ktoré malo rozhodnúť o tom, či pôjdem do nemocnice na pozorovanie. To som však nevedela, čo ma naozaj čaká a čo všetko si musím vybehať.

Preto sa vám trošku vyrozprávam, aké úžasné je naše zdravotníctvo, respektíve lekári – internisti v mojom okolí a ako zaobchádzajú s budúcimi mamičkami.

Hľadá sa internista!

Nájsť internistu nebolo vôbec jednoduché. V meste som nijakého nepoznala a ani som nevedela, ktorým smerom sa uberať. Preto som šla rovno za svojím všeobecným lekárom, nech mi poradí ku komu ísť. Ako naschvál, mal dovolenku. Ordinovala za neho iná lekárka, ktorú som vôbec nepoznala a plus mala v čakárni kopec ľudí.

„Nadrzovku“ som zaklopala a dúfala, že ma ľudia v čakárni za to neukrižujú. Sestrička mi moc nepomohla a poradila mi len jednu lekárku – tú, ktorú odporúčajú svojim pacientom.

Odmietli ma vyšetriť

Keď som prišla do jej čakárne, bola už plná. Zaklopala som a opýtala sa, či ma vyšetria. Musím povedať, že sestrička bola nepríjemná až drzá. Hneď na úvod mi dala pocítiť, že som tam navyše a prečo práve oni by ma mali vyšetriť. Ak by som to vyšetrenie nepotrebovala tak súrne, tak tam ani nečakám.

Po niekoľkých minútach v čakárni ma poslala za inými internistkami. Jedna ordinovala v nemocnici a druhá vo vedľajšom meste. Neostávalo mi tak nič iné, len odkráčať do nemocnice. Tam, som zistila, že daná lekárka ma tiež dovolenku. Úplne vyčerpaná som rezignovala a vrátila sa domov.

Neskôr som ešte zavolala internistke z vedľajšieho mesta, či by ma poobede mohla prijať a vyšetriť. Odpoveď bola negatívna. Dôvodom bola moja poisťovňa. Mám nesprávnu poisťovňu, ktorá im nechce platiť, a tak ma nevezmú. Ostávalo mi už len čakať a poctivo si sledovať tlak. Ten bol kolísavý – najlepší bol ráno a počas dňa opäť zrástol.

A ďalšie odmietnutie…

Známi mi ešte dodatočne odporučili ďalšiu internistku, ktorá je vraj veľmi dobrá a ak by som ju poprosila, tak by ma mohla vziať. No nepochodila som ani tam – opäť kvôli nesprávnej poisťovni. Neostávalo mi tak nič iné, len počkať, kým sa internistke v nemocnici skončí dovolenka a zájsť tam.

Hneď prvý deň, ako začala ordinovať som neváhala a rovno sa opýtala, či ma vyšetria. Neviem, čo som čakala, odpoveď bola – nie. Vraj nespadám do ich obvodu a mám ísť k pôvodnej internistke.

Prečítajte si tiež:

Prečo tehotné ženy omdlievajú?
Ultrazvukové vyšetrenia počas tehotenstva

Odchádzala som so slzami v očiach

Doteraz neviem, či majú internisti rozdelených pacientov podľa obvodov, alebo si pacient môže sám určiť, ku komu pôjde. Skončila som tak, že som za 2 dni obehala 4 internistov. Dvaja ma odmietli vyšetriť, lebo im nevyhovovala moja poisťovňa a zvyšné dve si ma posúvali od dverí k dverám a tvrdili, že to tá druhá ma má vyšetriť.

Z nemocnice som odchádzala zúfalá a so slzami v očiach. Nechápala som, ako je možné, aby sa lekári takto správali k pacientom. Človek si platí odvody a keď potrebuje pomoc lekára, dokážu mu zatvoriť dvere pred nosom.

Najviac ma zarazilo to, že im bolo ľahostajné aj to, že som tehotná žena s vysokým tlakom a bez problémov ma posielali od dverí k dverám.

Návrat k drzej sestričke

Nakoniec som skončila u „drzej“ sestričky, s prosbou nech ma prijme, lebo tá, za ktorou ma poslala práve ona, ma odmietla. Po týchto mojich slovách jej výraz tváre hovoril za všetko. Nechala ma čakať so slovami, uvidíme, čo povie pani doktorka. Takže som tam čakala dve hodiny a dúfala, že ma zoberie.

Medzitým mi volal priateľ a keď som mu vyrozprávala celý príbeh, ako sa ku mne správali, že ma nikde ani prijať nechceli, bol dosť vytočený. Upokojil ma, že pokiaľ ma nevezmú ani tam, mám ísť za gynekológom opýtať sa, či si môžem zvýšiť dávku liekov, pričom na interné vyšetrenie pôjdem cez víkend.

Mali sme totiž v pláne cestovať domov a krstná mama môjho priateľa robí v nemocnici, takže behom jedného telefonátu som mala vybavené interné vyšetrenie v našom rodnom meste.

Lekárska správa k ničomu

Hoci ma internistka nakoniec prijala aj tu, môj gynekológ so správou nebol spokojný. Jednak, polovica správy bola už napísaná v momente, ako som vošla do ambulancie, a na druhej strane, vôbec sa nezmienila o tom, či je nutná nemocničná liečba alebo nie.

Dokopy som sa u nej nič nedozvedela a len mi nasadila ďalšie lieky. Obratom som sa išla poradiť so svojím gynekológom. Nakoľko sa internistka k nemocnici nevyjadrila, hoci práve preto som k nej mala ísť, lekár mi vypísal rovno PN-ku. Nariadil mi oddych, nesoliť a dohodli sme sa na ďalšom stretnutí v rámci pravidelnej poradne.

Konečneee vyšetrenie

Hoci som už mala jedno interné vyšetrenie za sebou, nechala som sa dodatočne vyšetriť aj v nemocnici v našom rodnom meste, počas víkendu. Prehliadka už bola dohodnutá a po odfláknutom vyšetrení u nás doma, som si chcela byť istá, že je ozaj všetko v poriadku a nič sa nezanedbalo.

Pán internista bol veľmi príjemný starší pán, ktorý mal skvelý prístup. Veľa sa pýtal, spravil mi EKG, odber krvi a prezrel ma, či nemám opuchnuté nohy. Výsledky boli v poriadku, čiže vysoký tlak nie je spôsobený žiadnym ochorením.

Pravdepodobne to už bude len následok pokročilého tehotenstva a budem musieť brať lieky až do jeho ukončenia. Odporučil mi oddych, nesoliť, zdravo sa stravovať a priberať čo najmenej. Už má priberať len malá a nie ja 🙂 (keby to bolo také ľahké). Lieky, ktoré som mala predpísané, ponechal. Z nemocnice som tak odchádzala spokojná.

Momentálne oddychujem doma, pravidelne si sledujem tlak a postupne si vybavujem papiere a potvrdenia potrebné pre sociálnu poisťovňu aj zamestnávateľa. O dva týždne totiž nastupujem na materskú dovolenku.

Tehuľka Katka

Katka je už v 31. týždni, onedlho nastúpi na materskú.