KLUB tehuliek (25): Porovnávali sme bábätká

Peťa: Kočíkujem aj v noci po byte

Návšteva v práci, návšteva u nás, grilovačka, lekár či riešenie koliky. To všetko som stihla tento týždeň. Nuda veru nehrozí…

Porovnávali sme bábätká

Máme za sebou ďalší Dominikin týždeň. Už z nej nie je novorodenec, ale dojča. A ako sme na tom s cumlíkom? Zistili sme, že jej najviac vyhovuje guľatý a latexový, ale ešte sa mi nepodarilo prísť na to, že kedy ho chce a kedy nie. Občas si ho zoberie, ale je to len výnimočne.

Strávili sme super čas na fotení klubu u Braňa Herchla, videla som malú Šarlotku, tak sme s Mikou porovnávali naše princezné.

Veď posúďte na naše krásky :). Nie sú rozkošné?

Ako na koliku

Tento týždeň rozoberali v Dámskom magazíne v telke tému o dojčenskej kolike, no keďže trápi aj Dominiku tento problém, vypočula som si rady, ako jej môžeme pomôcť. Liek na to nie je, ale odporúčajú sa na to protikolikové kvapky, masírovanie bruška a vraj zaberajú aj probiotiká.

Na druhý deň som preto zavítala do lekárne. Kúpili sme kvapky, emulziu na bruško a probiotiká. A ako sa zdá, aj to pomáha.

Probiotiká dávame každý deň a aj kvapky. Zistila som, že keď jej ich nedám už večer, potrápi nás malá aj 3 hodinovým plačom.

Niekedy sa upokojí v kočíku. Sused pod nami musí mať radosť, keď večer o jedenástej kočíkujem po byte 🙂

Dominika totiž odmieta nosenie na rukách, uspávanie je tak ťažšie. Zistili sme, že jej vyhovuje poloha dole bruškom prehodená cez moju ruku. Keď ju dáme do inej polohy hneď dá najavo, že sa jej tak nepáči. Spokojná je, aj keď leží na chrbte a rozprávame sa s ňou. Ešte ale nevydrí byť moc hore.

Prečítajte si tiež:

Baby masáž
Bylinky pomáhajú i deťom

Horúco ako v lete

Prišla mi poukážka z práce ako gratulácia pri príležitosti narodenia dieťaťa. A keďže sa nám do bytu zišiel nový koberec a digestor, tak sme to využili a vyrazili sme na nákup. Pritom som išla aj Dominiku ukázať kolegom. Spravili sme si teda taký malý výlet.

Príjemne bolo aj cez víkend, bolo super počasie, tak sme to využili na tu minule spomínanú grilovačku. Bolo super, hoci nakoniec bolo teplo až moc, takže sme sa presunuli do domu, kde bolo príjemnejšie.

Na druhý deň ku mne prišla na návštevu moja najlepšia kamarátka. Spoznali sme sa v nemocnici, kde som ležala ešte so svojím synčekom Robkom. Ona ma tiež chorého synčeka, ktorý ma podobnú diagnózu, ako mal Robko.

Prišla k nám aj s ním a aj so starším synom a s priateľom. Popestovala Dominiku a vraj aj ona by ešte také bábätko privítala, ale že až keď bude mladší synček starší a viac samostatnejší, nakoľko ma aj Downov syndróm a len pred rokom nastúpil do škôlky.

Nožičky? Fajn

V pondelok sme išli na ultrazvuk nožičiek. No a všetko je tak, ako má byť, ale ešte musíme ísť s výsledkom k ortopédovi.

Ale to až tento týždeň nakoľko má ordinačné hodiny každý štvrtok. Na ultrazvuku sme boli asi 3 minúty, ale cestovali sme tak vyše hodinu.

Poslali nás až na Antolskú, neviem prečo až tam, so synčekom sme boli na Tehelnej, no asi to záleží na pediatričke, kde má ona obvod.

Keďže sme ráno trošku zaspali, báli sme sa, že to nestihneme, no hoci sme prišli neskôr, ešte nás stihli vybaviť.

Čo obliecť?

Mám trošku problém obliecť Dominiku, keď ideme von, bojím sa, aby jej nebolo zima a zas aby sa ani neprehriala.

Niekedy mi to dá dosť zabrať a párkrát ju prezlečiem. Dieťa ma mať vraj o jednu vrstvu viac, ako si obliekam ja, ale mne sa zdá, že jej bude zima 🙂

Minule mala úplne spotenú hlavičku, ale ručičky mala studené. Synček sa narodil v najväčších horúčavách, jemu som dala iba body s krátkym rukávom a ponožky.

Ale asi takýto problém nemám iba ja:-)

Teším sa na vás zase o týždeň

Vaša mamka Peťa

Tehuľka Katka v 33. týždni!

Keďže môj tlak je nevyspytateľný, rozhodla som sa, že je najvyšší čas pripraviť veci do pôrodnice. Doktor povedal, že vydržať máme ešte aspoň dva týždne. Takže Nelka ešte máš čas:).

Joj Nelka moja teším sa na teba!

Opäť sa vám hlásim, momentálne ako jediná „ešte tehuľka“ v klube. Posledný týždeň sme sa stretli na fotení u Braňa Herchla, kde sa mi podarilo „naživo“ vidieť malú Dominiku aj Šarlotku. Obe bábätká sú nádherné a veľmi výnimočné. Každá z nich bola iná a predsa taká krásna a rozkošná.

Bol to veľmi zvláštny pocit stretnúť Peťku aj Miku už ako maminy a nie tehuľky. Boli nádherné a spokojné. Radosť a šťastie z nich priam žiarilo. Už sa sama neviem dočkať, kedy bude malá Nela medzi nami a ja si budem užívať všetky tie mamičkovské starosti aj radosti.

Rastieme….

Vydržať aspoň dva týždne!

Uplynulý týždeň som bola aj na poradni. Podľa lekára by bolo fajn ešte dva týždne vydržať a potom už môžeme aj odrodiť. Ako sa hovorí: „Už budeme za vodou.“

Predčasný pôrod však spomenul len ako riešenie v prípade nejakých komplikácií, napríklad preeklampsie.

Keďže mám s tlakom problémy, treba to viac sledovať. Tým, že sme na to prišli dosť skoro a nasadili mi lieky, je to celé pod dohľadom a zatiaľ v poriadku. A hoci mávam tlak na poradni v norme, už začínam s pravidelnými kontrolami raz do týždňa.

Lekár nechce nič zanedbať a sledovať tlak v prípade, že by nečakane vystúpil. Preto sa musím teraz viac šetriť a snažiť sa byť čo najviac v pokoji. Rada by som totiž rodila prirodzenou cestou a v termíne. Dúfam, že sa mi to aj splní.

A správy od lekára beriem len ako informácie, čo sa môže stať, chcem byť na to pripravená.

Čas zbaliť sa!

Asi preto mi napadlo, či už nie je čas chystať aj tašku do pôrodnice, keďže vysoký tlak môže zaúradovať kedykoľvek.

Zoznam už mám, takže hádam si začnem aj pomaličky skupovať a baliť veci. Nerada by som ostala zaskočená a zháňala veci dodatočne.

Neviem si totiž predstaviť, ako by potom môj priateľ kupoval vložky do podprsenky, sieťkované nohavičky, tehotenské vložky – to sú veci, ktoré si chcem kúpiť sama a nepotrebujem pri tom mať svoju polovičku. A možno by som to aj tak riešila cez kamošky mamičky :).

Čítajte aj:

Čo so sebou na cestu z pôrodnice
Čo si v pôrodnici musím nechať urobiť

Tri tašky

V hlave mám ešte kopec vecí, čo chcem stihnúť do pôrodu. Niektoré sa týkajú domácnosti a iné zas výlučne malej Nely.

Okrem umývania okien a kuchynskej linky, ma ešte čaká pranie a žehlenie Nelkiného oblečenia, periniek, obliečok… no a tá spomínaná taška do pôrodnice. Ako som tak rátala, vychádzalo mi to na tri tašky. Jedna na pôrodnú sálu, jedna na izbu a jedna „odchodná“.

No a keďže nechcem ísť do nemocnice so všetkými naraz, táto odchodná môže pokojne počkať aj doma.

Len musí byť už nachystaná pre priateľa, aby si nemusel lámať hlavu s tým, čo do nej zabaliť, keď nás z nemocnice už pustia. Neviem, ako sa síce budem cítiť a či to všetko zvládnem sama.

Únava sa mi najviac odráža na nohách a opuchnutých členkoch. Stačí už len krátky čas na nohách a moje nohy strácajú členky. Jedine, čo o nich svedčí, že sú ešte naozaj pod tou napuchnutou kožou, je bolesť. Tá, mi dáva najavo, že ich stále mám.

Bruško rastie, Nelka ešte vydrž:)

Riskovať nechcem

S upratovaním si však moc hlavu nelámem. V máji má k nám naplánovanú cestu aj svokra a aj moja mama. Takže, verím, že ak by som poprosila hociktorú z nich, tak mi okná poumývajú.

Koniec koncov už aj suseda sa mi ponúkla, že ich umyje, takže upratovacích síl by som aj mala. Problém je len vo mne, lebo ja som typ, čo by si to najradšej spravil sám.

Len totiž vtedy viem, že to bude spravené poriadne a podľa mojich predstáv. No ak to má byť na úkor môjho zdravia alebo Nelinho, tak nebudem nič riskovať. Pomaly sa aj tak budem musieť zmierňovať s myšlienkou, že pri malom bábätku, už nepôjdu veci tak automaticky a s prehľadom.

Rytmus môjho dňa a aktivít sa bude musieť prispôsobiť malej, veľa vecí nebude tak, ako by som možno aj chcela a pomoc od iných budem musieť prijať. Možno s odstupom času, budem za to aj vďačná.

Vaša Katka

Bábätká v klube – Šarlotka a Dominika
Foto: Braňo Herchl

Katka je už v 33. týždni, vydržať má aspoň dva týždne…