KLUB tehuliek (30): Mirka vitaj!

Tehuľka Mirka: Čakáme druhé slniečko

Začnem možno netradične, ale prezradím vám, že tehotenský test som sa bála urobiť. Asi som si nechcela pripustiť, že som opäť tehotná. Druhé dieťatko sme totiž plánovali tak o 3-4 roky. Ale je tu a spolu s ním aj ja – Mirka, vaša nová tehuľka v Klube.

Prvé slniečko Matej

Na úvod sa patrí predstaviť sa. Volám sa Miroslava a mám 27 rokov. Pochádzam z východného Slovenska, neďaleko Košíc, no po strednej škole som sa usídlila v Nitre. Teda vlastne, ešte pred skončením :).

Ako som písala na úvod, tehotná som už druhýkrát, doma mám krásneho 13-mesačného synčeka Mateja, čiže som momentálne na rodičovskej dovolenke. Je to naše slniečko a úžasné dieťa.
Tak dúfam, že aj to druhé bude takéto :D.

Obavy, no potom radosť

No a ako som zistila, že čakám druhý zázrak? Na facebooku máme takú super mamičkovskú skupinu a tam ma kamošky nahovorili na test.

Ja už som síce vtedy tušila, že som v tom, keďže mi menštruácia meškala 10 dní. Test to potvrdil, objavili sa na ňom dve ružové čiarky okamžite a boli dosť zreteľné.

Zrazu však prišli obavy, ako to povedať partnerovi (nie sme zosobášení), ktorý o druhom bábätku tak skoro nechcel ani počuť. Najprv sa chytal za hlavu, ale potom chytil nášho synčeka, začal ho krútiť a vykrikovať, že bude mať bračeka alebo sestričku.

Test „hovoril“ jasne…

Prebaľujem s rúškom

A tak sme sa začali tešiť na naše malinké bábätko. Momentálne som už v 11. týždni (10+4) a netrpezlivo čakám na prvý ultrazvuk a tehotenskú knižku.

A tiež čakám, kedy prejdú tie nevoľnosti, čo mávam. Nebýva to síce každý deň, ale predsa. Ráno som hladná, no po polovici rožka mám pocit, že viac už nemôžem do seba dostať. Obed podobne. No a variť? To je pre mňa trest, tie vône…

Našťastie sú to len nevoľnosti a napínanie na vracanie. Záchodovú misu som chvalabohu objímala len raz.
Jedine, čo mi chutí, je ovocie, to by som dokázala zjesť na kilá. Veľkým trestom pre mňa je teraz prebaľovať malého, keď sa pokaká.

Dnes som už použila rúško, je to smiešne, ale je to tak:).

Prečítajte si tiež:

Rozdelenie tehotenstva na trimestre
Ako ušetriť za plienky? Zoznámte sa s bezplienkovou metódou

Už teraz padám od únavy

Okrem napínania ma trápi aj únava, uvidíme, čo bude, keď bruško ešte narastie… Najhoršie je to, že môjho ročného synčeka neudržím dlho doma. Celé poobedie strávime vonku a keďže už behá, tak ja sa za ním nachodím kilometre.

No, keď ho musím dvíhať, to je zlééé. Večer padám od neskutočnej únavy a nie som schopná robiť nič, akurát tak vyložiť si nohy. Výhodou je, čo hovoria všetky kamarátky, že je malý „samostatná jednotka“. Vyhrá sa úplne sám a nie je na mne zavesený.

Samozrejme, že som na začiatku myslela, ako to zvládnem s dvoma malými deťmi, najmä v zime. No verím, že Matejko ostane aj naďalej takým dobrým chlapčekom a nebudem mať s ním veľa práce.

Medzi ďalšie obavy patria financie…Ako zvládneme všetky náklady? Také otázky ma občas mátajú…. Základným cieľom teda je malého odučiť od plienok, kým sa narodí druhé malinké.

Pozitívne myslieť:)

Napriek všetkému sa ale teším a som rada, že sa môžem s vami podeliť o moje tehuľkovanie. Verím, že prebehne bez najmenších problémov. Pri prvom som mala zlé výsledky krvi a bola som nakoniec aj na amniocentéze, ktorá našťastie dopadla výborne.

Nakoniec som rodila cisárskym rezom, pretože Matejkovi sa nechcelo na svet a už bol v brušku dlho. Dali mi vtedy aj vyvolávačku, no som sa vôbec neotvárala, tak po celom dni mi urobili sekciu. Dnes už mám len pozitívne myšlienky…a teším sa na naše malinké kinderko.

Vaša Mirka

Mirka je v 11. týždni, takto sa vyvíja jej bábätko

Katka: Ešte stále mala byť v brušku, no už máme mesiac za sebou

S Nelkou sme v pondelok oslavovali. Úspešne máme za sebou prvý mesiac :).

Týždeň v nemocnici a tri doma. Dni ubiehali rýchlo jeden po druhom. Kolotoč okolo kŕmenia, kúpania, spinkania, bdenia a starostí s prdíkmi, bolesťami bruškami sa stále točí, no prvé úspechy sa aj tak dostavili.

Všetko delíme na polovice…

Absolvovali sme ďalšiu poradňu a lekárka nás pochválila. Opäť sme krásne pribrali, už máme 2800 gramov. Nelke chutí, čo som šťastná, lebo som sa dočítala, že predčasne narodené deti trpia nechutenstvom.

Jediné, na čo musím dávať pozor, sú dávky mlieka. Musím správne odhadnúť koľko mlieka jej namiešať. Dozrieť na to, aby nemala málo a nebudila sa tak skôr, alebo naopak, aby mi mlieko zbytočne neostávalo. Teraz spapáme tých 60-75ml.

Možno sa vám to zdá málo, ale u našej Nelky, musíme dávky deliť dvoma, lebo je nedonosená. Tam sa všetko ráta akosi inak, na polovice. Zatiaľ používame takú malú fľaštičku do 125ml.

Zakaždým, keď ju kŕmim, tak rozmýšľam, kedy prejdeme na väčšiu, ako znak toho, že už papáme rovnako ako „normálne“ detičky. Musím byť veľmi trpezlivá, lebo to ešte istý čas potrvá….

Rodinka je spolu už mesiac:)

Bola som na ňu hrdá. Hrdá mamina

Doktorka nás pochválila aj za tonus a za to, ako si krásne Nelka držala hlavičku pri cvičení. Lekárka si ju vzala do jednej ruky, chytila ju pod bruškom a nadvihla. Nelka si krásne sama od seba zdvihla hlavičku do úrovne telíčka. To isté spravila, aj keď ju chytila z boku.

Bola som unesená z toho, ako si ju super zdvihla a ako na nás zagúľala tými jej očkami. Akoby chcela povedať: „Pozri mama, čo ja už dokážem!“

Bola úžasná a veľmi ma tým potešila. O tomto cvičení som sa totiž dočítala v knižke a mali by to už vedieť jednomesačné bábätká. Rozmýšľala som preto, či by to zvládla aj Nelka, no a na poradni mi potvrdila, že áno. Je to naša šikulka!

Už chceme len pochvaly

Musím sa však aj priznať, že som aj niečo zanedbala. Išlo o čistenie mazu za uškami. Bohužiaľ, v nemocnici detičkám tento maz nevytierali a tak som to nemala od koho odkukať a nikto mi to ani nepovedal. Takže, keď si to všimla lekárka, opäť ma sprdla.

Od hanby by som sa najradšej skryla. Také niečo zanedbať! Našťastie, sestrička maz Nelke vyutierala olejčekom a teraz si to už pekne sledujem aj ja. Rovnako ako aj pod pazuchami, pod krkom, v slabinách a ohanbí.

To sú všetko také miesta, ktorým venujem obzvlášť pozornosť, lebo ten maz sa v záhyboch „ukrýva“ a môže dôjsť k zapareninám. Ďalšiu poradňu máme až o dva týždne, takže dúfam už len v samé pochvaly.

Čítajte aj:

Najhorší je začiatok, tvrdí mamička nedonosenej Klárky
Starostlivosť o pokožku novorodencov a dojčiat

Cvičenie hlavičky

Medzitým nás ešte čaká neurologické vyšetrenie, kde sa uvidí, či sa Nelka naozaj vyvíja správne a či je všetko v poriadku vzhľadom na jej pôvodný termín príchodu na svet. Verím, že ani tentoraz nás Nelka nesklame. Mojou úlohou je dovtedy pokračovať v cvičení hlavičky.

V nemocnici nám povedali, že má Nelka zaležaný krk, respektíve sval zdvíhač hlavy. Takže rehabilitačná sestra mi ukázala cviky, ako tento sval posilňovať. Docielime to, aby obe strany krku boli rovnako pevné a Nelke tak nepadala hlavička do jednej strany.

Čaje robia divy:)

Malej Nelke som okrem toho kúpila feniklový a harmančekový čaj. Harmančekovým čajom jej potieram očká. Ešte stále má jedno očko opuchnuté.

To má od narodenia a vraj to bolo spôsobené plodovou vodou. Takže okrem toho, že jej denne niekoľkokrát kvapkáme kvapky, potieram jej ho aj harmančekom. Má protizápalové účinky a dodatočne ho tak zbavujem aj nečistôt.

Feniklový čaj máme na smäd a na prdíky. Po niekoľkých radách od známych, som Nelke okrem mlieka zaradila do stravy aj čaj. Všimla som si, že sa miestami v spánku budí a keď jej dám čaj, je pokojnejšia a spinká ďalej. Naozaj, akoby bola len smädná. Feniklový čaj jej dosť pomáha aj na prdíky. Pekne krásne si poprdká a tým ju aj menej bolí bruško.

Akoby ešte bola v maternici

Náš deň dosť závisí aj od počasia. Keby záležalo len na mne, tak som s Nelou vonku celý čas. Zbožňujem sa s ňou prechádzať, kočíkovať ju. Žiaľ, tento týždeň to počasie veľmi nedovoľovalo. Buď bolo veľmi sparno, a vtedy Nelke bolo lepšie vo vnútri, alebo chladno a veterno.

Vychádzky ako také, ešte povolené nemáme. Nelka môže byť na čerstvom vzduchu maximálne len u nás doma na terase, alebo potom tých 15 minút v rámci prechádzky v meste. Je to zatiaľ prevencia pred baktériami a zápalmi, ktoré ju môžu ohrozovať práve v tých prvých 3 týždňoch.

Lekárka povedala, že sa mám k nej správať tak, akoby bola ešte v maternici. Veď koniec koncov, ešte by nebola ani narodená. A je to tak.

Ach tá preeklampsia

No my už máme mesiac na tomto svete za sebou, a popritom, som ju mala mať v brušku ešte ďalšie dva. Isto by som teraz vyzerala ako taká slonica a len sa tak gúľala a funela. Z tohto pohľadu, som rada, že ten pôrod prišiel skôr. Ale to je jediné pozitívum.

Inak, by som si ešte rada užila bruško, Nelkine pohyby a to obskakovanie ľudí okolo mňa ako tehuľky. Je pravda, že tým, že som trpela na preeklampsiu, vládala som čoraz menej, viac som spala, celé telo som mala naliate vodou a nohy neskutočne spuchnuté.

Moje okolie už samo videlo, že potrebujem už len pokoj a „nejako to prežiť“. Počas tehotenstva som pribrala približne 15 kíl a aj to trvalo len 7,5 mesiaca. Ak by som rodila presne na termín, bolo by to isto viac, aj cez 20.

Čomu som sama nemohla uveriť, bolo zistenie, že som v nemocnici nechala 10 kíl. Na to, že Nela mala len 1900 gramov, dosť veľa zrejme tvorila aj voda.

Stratila som kilá aj opuch

Po pôrode mi odpuchli nohy a celé telo sa konečne odvodnilo. Začala som si vidieť na nohy a rozpoznávať vlastné členky.

Hoci, ešte stále neoblečiem staré dobré veci, ktoré som nosila pred tehotenstvom, začínam sa pripravovať na chudnutie.

Nemusíte sa ľakať. Určite nejde o drastickú diétu. Len racionálna strava a viac pohybu. Teraz, kým prechádzky nemáme ešte povolené, viac-menej trávime deň len doma. A moje stravovanie je tiež otrasné.

Moje odhodlanie začať zdravo variť je v nedohľadne. Ešte nemáme s Nelkou pevný režim, takže stane sa, že obedujem aj o štvrtej poobede. Pevne verím, že keď sa nám režim ustáli a vychádzky budú na dennom poriadku, tak si budem vedieť svoj čas lepšie zorganizovať a venovať kúsok z neho aj sebe.

Vaša mamina Katka