KLUB tehuliek (43): Tánička a Tobi sme pri vás!

Tehuľka Mirka: Hu-hu aj ham-ham

Dnes sa nebudem sťažovať, že nemám čo písať, respektíve, že sme zažívali opäť len ten náš klasicky stereotyp s Matejkom. Furt sa niečo dialo.

Teraz drobec spinká, ja trošku oddychujem, píšem vám a pozerám na svoje bruško. Veru poriadne podrástlo. Malinká kope ostošesť, niekedy mi ani v noci nedá spať.

Hu-hu v zoo

No a čože teda pomenilo náš stereotyp? Bolo u nás živo, teda viac než živo. Na návštevu k nám prišli moji synovci – Tomáško a Samko so sestrou a teraz aj s mojou mamou.

Jeden krásny deň sme si preto naplánovali výlet do Bratislavy. Ako prvé sa šlo samozrejme do zoo.Matejko hneď vyskočil z kočíka a obzeral si zvieratká. Očičká mu nadšením len svietili. Najviac sa mu páčili opice, tie sú teraz jeho „hu-hu-hu“.

Nevynechali sme ani Dinopark a obedík. Matejko potom s plným bruškom a od vzrušenia zaspal. Záhradu tak celú nevidel a ani by sme to nestihli, lebo sme mali namierené obzerať mesto.

Hoci sa priznám, že mňa to nebaví, lebo už mám Bratislavu obkukanú dostatočne. Ale kvôli deťom človek urobí čokoľvek a navyše, moja mama tu má okrem toho kamarátku z vysokej, tak si dali stretko. Sadli sme si na kávičku, Matej sa zobudil, začal lietať, takže so sestrou sme ho striedavo naháňali.

Zvieratká a trochu chrenu

V čase návštevy u nás bola v Nitre poľnohospodárska výstava Agrokomplex, tak sme zavítali aj tam. Šli sme ale až popoludní, keďže bolo dosť teplo a chcela som, nech sa Matej najprv vyspinká. Vstupovali sme tam cez poľnohospodárske múzeum, tak na obzeranie bolo aj málo času. Bolo tam toho neúrekom, ani som to nečakala.

Postupne sme prešli až k zvieratkám, to bol asi najväčší zážitok pre Matejka. Kravičky, koníky, ovečky, kozičky, hydina, králiky, holuby a ani neviem, čo všetko tam bolo.

Neskôr, keď sme vyhladli, tak sme sa boli občerstviť, dali sme si do bruška dobré placky a trošičku pivka. Deti samozrejme nealko. A čas nám už zostal len na traktoríky, bagre a všelijaké iné stroje. To bolo niečo pre chalanov – radosť neúprosná…

Ani sme nezistili ako a bola tu záverečná, výstavisko sme opúšťali s nadšením.

Zážitkom však nebolo koniec, lebo hneď pred výstaviskom sa na parkovisku konali takzvané chrenovské dni. Naše sídlisko sa teda nazýva Chrenová, aby ste boli v obraze. Tak ešte aj tam nás neminulo milé občerstvenie. Deti sa vybláznili na trampolíne, skákacom hrade a spokojní a unavení sme sa vrátili domov.

Čítajte aj:

10 najčastejších tehotenských obáv: Vieme, čoho sa báť nemusíte
Test: Aký je váš vzťah k jedlu?

Lúčenie

Samozrejme, že jeden krásny víkend sme nemohli obísť park. Na to sa chalani stále najviac tešia. Musím uznať, že je to tam upravené výborne, veľa preliezačiek, pieskoviská a aj občerstvenie. Vďaka výstave tam nebolo veľa ľudí a detí, tak sa vyšantiiiiť. Samko hneď skončil na šmýkľavkovom hrade a Tomáško s Matejkom na trampolíne. Ani by som nepovedala, aká to môže byť zábava.

No a na záver sme nevynechali ani kolotoče, ktoré sú tam stále. Samko sa povozil na autodrome a tí menší na detskom kolotoči.

Potom sme sa pobrali ešte niečo nakúpiť a šup unavení domov. Na druhý deň už totižto cestovali naši východniari domov. Ubehlo to rýchlo. Ani neviem, kedy sa uvidíme opäť naživo, keďže ja už neplánujem v tomto štádiu tehotenstva veľmi cestovať.

Ham-ham zjem všetko

A takto nám ubiehali tieto pekné a sem-tam i trošičku sychravé dni. Spestril nám ich ešte Sídliskový Klokočinský jarmok.

Vybrali sme sa tam v nedeľu, býva tam moja kamoška, ktorá má zas Matejkovu kamošku :), tak sme sa dohodli a dali stretko.

To bola super zábava. Detičky opäť na kolotoči, vláčiku, len Matejkovi išlo puknúť srdce, keď som ho odtiaľ brala. Chudáčik môj, ako plačkal.

Ale potom dostal takú drevenú trúbku, tak si pekne vytruboval. Navečer sme si dali ešte lokše a pobrali sa domov.

Dnes už zažívame opäť náš stereotyp. Akurát, že ja sa stále mám chuť napchávať. Začína ma chytať žravosť, tak neviem, či to, čo som schudla na začiatku, teraz nedobehnem. Ale nevadí, hlavne nech sa má malinkaté, teda malinkatá 🙂 v brušku dobre.

A takto vás znovu s úsmevom zdraví vaša Mirka.

Mirka už je v 24. týždni, bruško rastie.

Katka: Sme v tom s vami

Svoj článok som chcela začať písať hlavne o stretávkach, ktoré nás s Nelkou pohltili. No nakoniec sa to vyvinulo inak. Na srdci mi leží niečo iné.

Držíme palčeky

Ak si čítate tieto naše príspevky, tak určite neprehliadnete aj článok od tehuľky Táničky, teraz už novopečenej mamičky. Jej príspevky som si čítala aj ja a ostala som veľmi prekvapená, že malý Tobiasko je už na svete. Prišlo mi to neuveriteľné.

Je pravda, že podľa príspevkov bolo jasné, že aj malý Christík bol predčasne narodený a tak Táničkine obavy z predčasného pôrodu v tomto prípade boli opodstatnené.

Dychtivo som čítala jej najnovší príspevok a pýtala sa sama seba, čo sa stalo a hlavne, prečo. Dôvody sa dozvieme neskôr.

Teraz je podstatné, aby sme pri Táničke všetci stáli, podporovali ju a držali celej jej rodine palčeky. Tento článok teda venujem hlavne im.

Statočný Tobi

Rada by som napísala zopár pozitívnych viet či slov. Niečo, čo im dodá síl a energiu. A hoci neviem, čo sa v takýchto chvíľach píše, mám potrebu vyjadriť svoju podporu.

Tánička si už v živote prešla všeličím. Zažila zlé aj dobré. Dôležité je, že jej zmyslom života sa stali jej tri krásne detičky a priateľ. Spriaznené duše, ktoré jej život robia šťastným. A ďalším šťastím bol aj očakávaný príchod malého Tobiaska.

Tešili sa obe princezné, Christík a aj Patrik. Tánička nás už od začiatku upozorňovala na problémy s tlakom, neochotnými lekármi a hrozbu nemocnice. Všetko to však zvládala statočne.

A teraz je na malom Tobiaskovi, aby bol statočný. A on určite aj bude. Je predsa Táničkin 🙂 Ženy, ktorá sa na svet pozerá s obrovskou dávkou pozitívnej energie. Nepoľavila ani v časoch, keď hrozilo, že prídu o strechu nad hlavou. A nepoľavila ani teraz, keď sa na svojho drobčeka pozerá cez sklo inkubátora. Stále verí a dúfa, že si Tobiaska odnesú domov čím skôr. A ja v to verím tiež.

Tobinko sme pri tebe…

Je čas na lásku..

Celý jej článok bol veľmi dojímavý. Tisli sa mi slzy do očí pri jeho čítaní a nedokázala som ich zastaviť pri pohľade na fotky. Malý krásny Tobiasko ma proste dostal.

Želám im teda len to najlepšie z celej hĺbky svojho srdca. Úprimne si želám, nech je Tobiasko zdravučký, nech naberie dosť síl a chuti žiť. Čaká na neho predsa mamina, tatino a súrodenci. Už v brušku bol túžobne očakávaný a milovaný. Je čas si tú lásku vychutnávať každým kúskom jeho malého telíčka.

Tánička, prosím ťa vydrž a bojuj aj ty. Tobiasko je už na svete. Zrejme cítil, ako veľmi sa neho tešíte. Nevedel sa už dočkať, kedy bude s vami a možno aj preto sa trošku pomýlil pri rátaní. Nevadí, veď on sa to naučí, keď pôjde do školy. Dôležité je, aby ste obaja boli čím skôr v poriadku – psychicky aj fyzicky a aby tieto stresy a obavy čím skôr pominuli.

Každým dňom budem na vás myslieť, posielať pozitívnu energiu pre vás oboch a aj pre tvoju rodinu. Tak ako pre teba, aj pre nich musia byť tieto dni ťažké. No zvládnete to. Máte sa radi a láska zmôže zázraky.

Veď aj ty sama si hneď vo svojom prvom článku nazvala malého Tobiaska zázrakom. A on ním aj naozaj je. Je to taký malý veľký zázrak. Malý zrastom ale veľký silou, chuti žiť a byť ľúbený. Držte sa teda, bojujte a my budeme bojovať spolu s vami. Nie ste v tom sami!

Prečítajte si tiež:

Cumlík a vývoj reči
Predčasne narodené deti

Nelka škrieka

A samé sme neboli ani my s Nelkou uplynulé dva týždne. Návštevy sa u nás pekne striedali. Veď ako inak, keď sme doma neboli už tri týždne. Každý nás chcel vidieť a počuť novinky. Všetko sme si teda starostlivo naplánovali.

Ako prvá k nám prišla kolegynka aj s jej synčekom. Rozdiel medzi jej synčekom a Nelkou sú len tri týždne, a tak sme si s úsmevom rozprávali o pokrokoch a nových veciach, čo naše detičky objavili. Krásne sa usmievajú, reagujú na hlasy, objavili ručičky a ako správne deti ich aj poctivo ochutnávajú.

Nelka si tak statočne cmúľa prsty na rukách, chytá nimi svoj jazýček a popritom si čosi mrmle. Ťažko povedať čo, keďže niekedy si strčí aj celú ručičku a musím jej ju nasilu vyťahovať, aby sa mi s ňou nezadusila. Nie raz sa stalo, že to skončilo kašlaním.

Novinkou je, že náš drobček škrieka. A to komplet na všetko. Či sa raduje, či sa čertí, prejavuje to výskaním a škriekaním. My sa za to na nej pekne bavíme. Je úžasné, aký spôsob komunikácie si našla. Vyžaduje si našu pozornosť, páči sa jej ak sa s ňou rozprávame, spievame, cvičíme. Ako povedal môj priateľ, už je s ňou väčšia sranda.

Nelka a Dominika – kuk:)

Klub stretko

A zábava bola aj počas návštevy Peťky a malej Dominičky. Tú si isto pamätáte. Tiež bola súčasťou baby-webu a ako tehuľka prispievala svojimi článkami.

Peťa ochotne prišla k nám spolu s Dominikou. Potešilo ma, že k nám zavítali na celý deň a my sme tak mali dostatok času sa dobre porozprávať. Rozobrali sme komplet všetko. Super to padlo a teším sa na ďalšie stretnutie.

Verím, že tentoraz to Peťke oplatíme my a zavítame opäť do Bratislavy.
Peti, ďakujeme a hádam sa vidíme už čoskoro!

S Peťou sme si „vymenili deti“, no len na chvíľku:)

Vaša Katka a zdraví aj Peťa