KLUB tehuliek (53): Kristínka má dulu, Matejko vzdor a Katka novú lásku

Tehuľka Kristína v 24. týždni: Rozhodla som sa pre dulu!

Už len tri týždne a prehupnem sa do poslednej časti svojho tehotenstva – do tretieho trimestra. Čím viac sa tento termín blížil, tým som bola nervóznejšia a celá taká napätá. Netušila som, čím to je a po celý čas som si myslela, že je to hormónmi v tehotenstve. Pravda je však iná.

Stress a obavy

Mala som strach z pôrodu, miešali sa vo mne všetky moje obavy ako to zvládnuť tak, aby bol pôrod čo najprirodzenejší a aby som pri ňom zažila čo najmenej stresu. Bála som sa, ako si poradím s nemocničným personálom a s celkovým tlakom okolia, ako sa prispôsobiť štandardu.

Manžel v tomto smere až tak nechápe moje rozhodnutie, teda to, že chcem rodiť bez epidurálu, alebo že nesúhlasím s prepichovaním plodových obalov vyvolávaním pôrodu oxitocínom či samotnou kristellerovou expresiou (tlačenie na brucho personálom pre „rýchlejšie „ vytlačenie plodu). No a najmä drahý ani veľmi nechce byť pri pôrode.

Už som si teda prestavovala, ako to všetko zvládnem pomedzi kontrakcie.

Nie manžel, ale dula

Našťastie chodím na tehotenské cvičenia a tam som zistila, že pani, ktorá vedie tieto naše cvičenia, je zároveň aj dulou. Začala som teda veľmi uvažovať nad tým, že si k pôrodu zavolám ju a nie svojho manžela.

Nakoniec som sa s ňou dohodla a súhlasila, že príde k môjmu pôrodu, čo ma tak nejako upokojilo. Postupne, ako mi začalo dochádzať, že tam bude so mnou niekto, kto si poradí s personálom a má už za sebou pár pôrodov a bude ma podporovať v prirodzenom pôrode, mizla aj moja nervozita a nepokoj.

Konečne mi môže môj drahý manžel povedať svoj názor bez toho, aby som hneď vybuchla. Čo je dosť veľký prínos po asi dvoch týždňoch, kedy som vrčala pomaly aj na obyčajné „ahoj“.

Prečítajte si tiež:

Kto je dula?
Upokojujúce prostriedky

Nový koberec:)

Kým príde princezná, bude všetko, ako má

A ešte ďalšia novinka, detská už je vymaľovaná a začali sme pomaly skladať skrinky, čo nám priviezli asi pred dvoma týždňami.

Zhodli sme sa na tom, že sme urobili dobre, zo skriniek ešte stále cítiť lepidlo, ktorým lepili dokopy jednotlivé kusy drevotriesky a dokáže to za malú chvíľku zasmradiť celú izbu.

Tak sa teraz vytešujeme z toho, že kým príde malá princezná na svet, tak už bude izbička nádherne voňavá. A aby som nezabudla detská izba dostala aj nový koberec, ktorý sa mi páči asi zo všetkého najviac. Sú to akoby kúsky puzzle, na ktorých sú obrázky zvieratiek, čísielka a písmená. Veľmi sa z neho teším, pretože je dostatočne neutrálny, ale zároveň je rozkošný. Už sa teším, keď doskladáme všetky skrinky a dáme všetko na miesto, kde má byť.

Potrebujem to aj pre seba, ako som už raz či dvakrát písala, chodím znova do školy a zistila som, že mi chýba kútik, kam by som si dala knihy a skriptá, a jednoducho mala miesto za stolom, kde by som sa mohla učiť.

Práve takéto miesto chceme vytvoriť v detskej izbe pri maličkej, aby som ju mala stále po ruke, keď sa budem učiť a nemusela lietať stále po celom byte. Ups troška som sa dnes rozpísala, ale to je tak, keď sa stále niečo okolo mňa deje. Teším sa na vás znova o týždeň

Kristína

Kristína je už v 24. týždni, priznáva, že mala strach z pôrodu

Tehuľka Mirka: Premýšľam, či neprasknem

Už od rána premýšľam, čo vám vôbec napíšem. Akosi sme tento týždeň nič také nezažili, respektíve nič extra zaujímavé. Čo vám môžem s istotou napísať, je, že sa cítim už ako balón a mám pocit, že čoskoro prasknem :).

Zaviazanie šnúrky dá zabrať

Občas mám stavy, že sa nemôžem poriadne zohnúť, zaviazať šnúrku a nehovorím ani, ako to chodí vo vani :).

Nemôžem dlhšie niečo robiť, lebo ma potom hrozne bolia nohy a kríže. No teraz, keď vám to píšem, mi ostáva ešte 46 dní do termínu pôrodu. Budem to musieť nejako dobojovať, veď na konci toho všetkého bude ten krásny malý uzlíček.

Diéta uff, priznávam prehrešky

Opäť prešli dva týždne a mňa čakala kontrola na diabetológii. Vôbec ma to nebaví, teda najmä tie merania, ktoré si musím doma robiť, lebo to kontrolujú. Niekedy na to vôbec nemám čas. Alebo si uvedomím, že som si nemerala celý týždeň a potom dobieham ten ďalší, len aby som mala niečo napísané na papieri. Ale čo už. Nejako to už vydržím.

Ináč priznám sa, že vôbec nedodržiavam tú tehotenskú diétu (už som to možno aj spomínala). Keď ja mám vkuse chuť na sladké, každý deň niečo. Neviem sa toho vzdať.

K lekárke som samozrejme musela so sebou zobrať aj Matejka, lebo som ho nemala kam dať. Teda Filip bol po nočnej a musel by byť ešte s malým dlho hore, lebo doktorka robí až od deviatej… no a kým by som sa vrátila, tak by bol drahý už hotový. Matejko sa našťastie u lekárky zabaví, lepšie povedané sestrička jeho :).

No keďže tam bolo dosť ľudí, troška sme sa tam zdržali a potom sme rýchlo utekali do detského kútika. Mali sme tam dohodnuté stretko s babami a ich detičkami. Tak to bola opäť zábava. Akurát, že sme tam asi nachytali nejaké soplíky. Lebo všetky kamošky, čo tam boli, tak ich detičky mali to isté, čo teraz Matej. 

Tak „pre zmenu“ zasa bojujeme so soplíkmi. Zatiaľ je to ale dobre, teším sa, že mu to nesteká a nekašle, alebo niečo podobné.

Mňamky a výrobky

Minulý týždeň som prvýkrát vyskúšala urobiť domáce pečené buchty. Doteraz som robievala iba parené, tak som si povedala, že skúsim aj takéto. A to bola veru mňamka. Pochutil si tatík, mamka, Matejko a aj kamoš Danko 🙂

Naplnila som ich domácim slivkovým lekvárom. Veď si môžete pozrieť aj výsledok ako chutili 🙂

Najnovšie robím výzdobu do Matejkovej izby. Nad posteľou mu ostala voľná biela stena, tak som si povedala, že mu tam niečo vymyslím.

Nechcem ale prezrádzať dopredu, nemám to totižto ešte hotové. Zatiaľ len tak na polovicu, ale budúci týždeň sa s vami o to podelím. Juj teším sa, zatiaľ to vyzerá celkom dobre 🙂

Počasie nanič, no stretko príjemné

Víkend nebol nič moc, keďže také bolo aj počasie – o ničom. Buď pršalo, alebo je vonku taký vietor, že sa tam ani nedá ísť.

Ako som tu už písala, tak sa spolu stretávame kamošky zo školy. Tentoraz sme si dali stretnutie u kamošky Majky. Ani sa mi moc nechcelo, lebo to bolo dohodnuté tak narýchlo, no nakoniec sme urobili dobre. Konečne sme teda obzreli ich nový byt, veľmi pekný a priestranný.

Aj Matejovi sa tam dobre behalo a bláznilo 🙂 Navyše som pokecala s tehotnou kamarátkou. Juj, kadečo sme rozoberali. Pre ňu to bolo ale niečo nové, keďže čakajú prvé bábätko.

Čítajte aj:

Plač staršieho dieťaťa
Náročný život s náročným dieťaťom

Matej má novinku. Vzdor!

No a najnovšie, čo máme doma, je vzdorovitosť Mateja. Niekedy už úplne strácam nervy a priznám sa, že občas to pocíti aj jeho zadoček.

Čo ten dokáže! Von by chodiť chcel, ale keď začneme s obliekaním, tak ho musím pol hodinu naháňať po byte a dohadovať sa s ním. Keď ho chytím, prehne sa dozadu, celý napne a vreští.

Keď mu niečo nejde, alebo sa mu nedarí, hneď piští a je nervózny. No otrasné. Toto ma unavuje asi najviac. A nehovorím o tom, aký neporiadok stále narobí, nestíham po ňom upratovať. No verím, že ho to čoskoro prejde. Asi každé dieťa si tým musí prejsť.

Tak a som opäť pri konci. Nuž, tak sa teším na vás zasa o týždeň.

Vaša Mirka

Mirka je už v 34. týždni, deň D sa blížiii

Katka: Priznávam, som zaľúbená:)

Júúúj, zaľúbila som sa! Od minulého týždňa mám novú lásku. Ani som o nej netušila, len si tak prišla zo dňa na deň a drží sa ma ako kliešť. Teším sa z nej ako malá a vďaka nej mám možnosť rozdávať radosť aj ostatným. O čo ide?

Staré je opäť krásne

Mojou láskou sa stalo decoupage, čiže servítková metóda. Počuli ste už o tom, aj ste to vyskúšali?

Ku mne sa to dostalo len minulý týždeň, vďaka známej. Pozvala ma do neďalekého materského centra, kde sa táto servítková metóda vyučuje každý utorok. Dokonca mi ešte pred kurzom ukázala aj jeden výrobok. Pôvodne to bola akási dóza, niečo väčšie ako od sunaru. Bola biela a na nej krásne levandule. No jednoducho nádhera. Bol to veľmi jemný a krásny motív.

Najviac ma zaujala myšlienka recyklácie. Niečo, čo predtým bolo staré a určené „na vyhadzov“, opäť získalo na kráse a stalo sa použiteľným. A viete si predstaviť, koľko mám ja takých dóz od mlieka po Nelke? Môžem ich rozdávať…

Darčeky traste sa!

Hneď som si predstavila, na čo všetko ich môžem použiť a ako vyzdobiť. Miesto si nájdu v kuchyni, v detskej izbe alebo aj v záhradnom domčeku. A oservítkovať sa dá hádam všetko – drevo, sklo a aj kamene.

Keď som zistila, že je to úplne bežná vec a v pohode kúpim drevené šperkovničky, čajové krabičky, podnosy a iné drevené výrobky za super ceny, moje nadšenie sa len zvýšilo. Momentálne som v takej eufórii, že by som servítkovala vždy a všetko. O vianočné prekvapenia mám postarané. Budú to síce len drobnosti, ale viem, že napríklad moju maminu potešia a malého synovca tiež.

Veď kto by odolal McQueenovi alebo Spidermanovi? Neviem sa dočkať, kedy sa do toho pustím a najmä, ako mi to pôjde. Zatiaľ som skrášlila len jednu malú škatuľku pre Nelku.

Musím si to najprv poriadne nacvičiť, „chytiť“ prax a až potom sa pustiť do darčekov pre svoju rodinu. Tak držte palce, potom sa vám s výsledkom určite pochválim.

Pozrite a vyskúšajte si aj ďalšie naše tvorivé vianočné tipy:

Ozdoby z papiera a korálikov
Adventný les
Veselí snehuliaci

Hurá do centra

No a ako som spomínala, prax a cenné rady nájdem v materskom centre Bambuľkovo, ktoré sme navštívili minulý týždeň. Strávili sme tam krásne dopoludnie. Bolo síce ťažké venovať sa servítkovaniu a aj Nelke súčasne.

Nela samozrejme nespala celý čas a musela som sa jej venovať. Ku koncu už bola poriadne unavená a mrzutá, tak som škatuľku narýchlo dokončila. No a najbližšie sa už bude baviť Nelka.

Vždy dve stredy v mesiaci organizuje centrum hudobnú škôlku. Bude sa tancovať, spievať a to všetko v kruhu detí rôzneho veku. No a keďže Nelka zbožňuje deti a aj hudbu, je to fantastická kombinácia. Už teraz sa teším na jej reakciu.

Materské centrum je fantastická vec a perfektne vyplní daždivé a studené dni.

Čľup-čľup

Máme teda o aktivity postarané. Okrem toho som ich doplnila som aj o kúpanie. Vyskúšali sme náš termálny bazén a spolu so susedkami a ich deťmi sme sa boli kúpať. Detičkám sa to strašne páčilo. Každé jedno po príchode domov v momente zaspalo. Nelku sme museli dokonca aj budiť, aby nám potom v noci dobre spinkala.

Nelka má vodu veľmi rada, kope nôžkami, čľapká rúčkami a niekedy sa len tak nechá nadnášať na rukách. Boli sme hneď po otvorení, takže nás tam bolo málo a väčšinou aj tak postarší ľudia. Tí si nás obzerali pohľadmi, sledovali reakciu detičiek a sem-tam sa na nás pousmiali na znak súhlasu a dojatia, aké sú tie naše deti zlatučké.

Kávové zrná aj medveď

Víkend bol rovnako pestrý. Sobotu sme strávili na návšteve. Priateľ bol trošku pomôcť susedovmu ocinovi a ja som zas robila jeho mamine spoločnosť spolu s Nelkou. Robota im išla rýchlo a už poobede mali chlapi všetko hotové. Ešte sme tam kúsok pobudli a pobrali sa domov.

Plánovala som ešte robiť kávové zrná a upratať. Avšak kávové zrná mi zabrali všetok čas, a tak sa upratovanie presunulo na začiatok ďalšieho týždňa. Robila som ich prvýkrát, podľa receptu jednej mojej kamarátky a s marcipánom som sa riadne zamotala, ale námaha stála za to. Mám tak o ďalší tip na vianočné maškrtenie.

Nedeľa bola nákupná. Susedia dostali v práci poukážky na oblečenie a museli ich minúť vo vybraných obchodoch. Tak sme sa zviezli spolu s nimi a tiež sme tak strávili väčšinu času v obchodnom centre.

Samozrejme, zavítala som aj do obchodu s maliarskymi a inými potrebami, nakúpila si drevené škatuľky, akrylové farby a servítky. No čo vám poviem, fakt ma to chytilo 🙂

S Nelkou sme si ešte pred odchodom spravili fotku pri bielom macovi, ktorý si len tak leňošil na obrovskom iglú, kde bola kopa sviečok. Tie Nelku samozrejme zaujímali najviac, nespustila z nich oči, naťahovala sa za nimi, šklbala girlandu a nie a nie zdvihnúť zrak na nás.

Mohli sme pred ňou mávať hračkami, šušťať s taškami, nič nepomáhalo, len čo sa po nás okoloidúci pozerali a usmievali. Aspoň vieme, čo nás čaká na Vianoce a aká bude jej reakcia aj na vianočný stromček, ozdoby a sviečky.

Katka a Nelka

Foto: Braňo Herchl