KLUB tehuliek (61): Sárinka je už medzi nami

Tehuľka Kristína v 32. týždni: Prípravy pokračujú, už chýba len taška

Tak a môžem si dať ďalšiu fajočku na pomyselný zoznam vecí, ktoré musím stihnúť, kým príde maličká. Máme objednaný kočík. Dorazí približne do troch týždňov.

Až keď uvidím, uvidím:)

Nakoniec sme sa rozhodli pre béžovú farbu, dúfam, že to bol dobrý výber, ale kým neuvidím kočík, vedieť to nebudem.

Okrem toho sa musím pochváliť ďalším úspechom, konečne som začala prať a žehliť veci pre maličkú. No nežehlila som len ja, tak ako so všetkým aj tentoraz ma v tom Ivan nenechal samú. Pomohol so žehlením plienok, presnejšie skoro všetky plienočky ožehlil sám, šikula, ten môj chlap. 🙂

Ešte ma čaká taška

Tak som teraz zase o niečo spokojnejšia, nechcela som si totiž tieto povinnosti nechávať až na materskú. Človek si totiž nemôže byť nikdy istý, kedy to na mňa príde a po druhé počas materskej chcem celý mesiac, kým nepríde maličká oddychovať, cvičiť a v pokoji sa pripravovať na pôrod.

Ďalšou z mojich povinností spojených s tehotenstvom, ktorú som si naplánovala stihnúť do pôrodu, je pripraviť si tašku do pôrodnice. To zatiaľ vidím ako o dosť tvrdší oriešok, keďže sa mi nechce hľadať na nete, čo si mám zobrať a najmä každá pôrodnica je iná a v každej majú iné požiadavky.

Aspoň, že som sa už rozhodla pre nejakú pôrodnicu. Jediné, čo dúfam, že svoje rozhodnutie neoľutujem, no ak áno, tak sa to asi dozviete.

Srdce ako zvon:)

Aby som nezabudla, mám aj nové informácie priamo z bruška. Minulý týždeň som absolvovala poradňu, kde pán doktor maličkú pomeral, popočúval a urobil nám prvé prietoky.

Všetko je v absolútnom poriadku, slečne bije srdiečko ako zvon, 150 úderov za minútu a v čase prehliadky vážila okolo 1611 gramov. K dnešnému dňu to už však musí byť oveľa viac, s Ivanom sme to spočítali a aby do 6. marca pribrala aspoň na 2700 gramov musí náš drobec každý jeden deň pribrať najmenej 31 gramov. Nedokážem si to predstaviť, aký to musí byť raketový rast.

Chceli sme si dať urobiť aj fotku maličkej z 3D, ale ako na potvoru počas celej prehliadky mala ručičky rovno pred tváričkou, takže sme ostali bez fotky a vyzerá to tak, že už sa ani k žiadnej nedostaneme. No nevadí, veď ja si to potom vynahradím, keď príde na svet:)

Malý lenivec to nebude

Musím skonštatovať, že napriek tomu, že mám každý deň plno povinností, tak tie dni prebiehajú dosť monotónne, ráno vstať do práce, potom domov, niečo navariť a šup sadnúť nad knihy.

Je to zaujímavé, ale napriek množstvu tých povinností sa necítim nijako extrémne vyčerpaná a dokonca ani vystresovaná. Každý ma totiž v škole straší, počkaj, aká bude malá hyperaktívna, vôbec to nebude pokojné bábätko, lebo sa celý čas stresuješ.

No ja ten pocit vôbec nemám a popravde, radšej budem mať maličkú, ktorá neobsedí na mieste a bude stále niečo vymýšľať, ako mať doma malého lenivca, pre ktorého najlepším priateľom bude gauč. Dokonca sa na tejto mojej teórii zhodol so mnou aj Ivan. Skonštatoval, no čo už, aspoň k nám dvom zapadne, ani jeden z nás totiž dlho na jednom mieste neobsedí.

Na záver sa vám ešte pochválim, v piatok som urobila s úspešným výsledkom prvú skúšku. Teda okrem tejto som už jednu písala, ale nejako od 1.decembra stále nie sú výsledky.

Prajem vám všetkým ďalší pekný pracovný týždeň a po sviatkoch sa v tej práci rozbiehajte pomaly, nech sa nevyčerpáte hneď na začiatku….

Kristína

Kristína je už v 32. týždni, beží to

Tehuľka Mirka: So Sárinkou sme už doma

S mierami 53 centimetrov a 4470 gramov sa ohlásila veľký krikom. Naša Sárinka je medzi nami a dokonca sme už aj doma. A to aj napriek tomu, že som musela rodiť sekciou. Prečo? Poďme pekne poporiadku.

Domov som už neprišla

Ako som vám už minule spomínala, čakala ma poradňa, no to som ani netušila, že sa z nej domov už nevrátim.

Keďže som prenášala, môj lekár ma poslal do rizikovej poradne. No a tam zalamovali rukami, kde som dovtedy bola. Keď som vraj predtým rodila cisárskym a s diagnózou tehotenskej cukrovky, som tam vraj mala chodiť už dávno… Nuž ja som o tom nerozhodovala.

Rovno ma teda šikovali do nemocnice. Ani s Matejkom som sa nemohla rozlúčiť, so slzami v očiach som tak putovala na príjem. Drahý mi musel priniesť veci. Zobrali mi krv, urobili EKG a začal kolotoč vyšetrení.

Sárinka:)

Prečítajte si aj:

Chcem tretie dieťa po cisárskych rezoch
Dojčením sa prsníky neskazia

Termíny som preskočila

V nemocnici som strávila noc a na druhý deň som ako „mimoriadny prípad“ preskočila termínovo niekoľko tehuliek, ktoré čakali na plánovaný cisársky rez. Keďže som chcela byť pri tom, ako sa malá prvýkrát ozve na tomto svete, mala som cisársky len s čiastočnou anestéziou čiže spinálkou. Tak to bolo aj pri Matejkovi a myslím, že aj pre bábätko je spinál šetrnejší.

Prvý obrovský krik našej slečny som teda počula:).

A naša princezná aj s Matejko už doma…

Nemocnica? Plné stavy

No a teraz? Teraz sme už doma. Asi sa divíte, no nemocnica má plné stavy, cisársky-necisársky išlo sa domov.

Samozrejme, že som ešte ubolená. Okrem jazvy ma bolí aj celý chrbát z nemocničnej postele, keďže som sa nemohla ani pohnúť…

No zlepšuje sa to, teda musí, aby som sa mohla venovať mojim pokladom.

Sárinka je krásne bábo, asi ako každé:). Robili jej aj vyšetrenie na cukrovku, no výsledky boli v norme. Trošku nás potrápila novorodenecká žltačka, no nebolo to nič dramatické.

Dojčíme, mliečko sa mi pekne rozbehlo. Začínajú sa prvé dni našej štvorčlennej rodinky spolu a doma.

Mirka s rodinkou

Katka: Úradovačky, zuby, no aj radosť z vody

Aj napriek tomu, že sviatky sú konečne za nami, náš zabehnutý systém ešte nenabehol. Priateľ mal totiž týždeň dovolenku, a tak sme sa snažili stráviť voľné dni spoločne. Riešili sme úrady, poradňu, relax, ale aj Nelkinu krízu.

Vivat úrady

Náš predošlý týždeň sa líšil už len tým, že doma okrem mňa a Nelky bol aj priateľ. Ako prvé sme museli vybaviť úrady. Začali sme zdravotnými poisťovňami, sociálnou poisťovňou a úrad práce nás ešte stále len čaká.

Na konci tehotenstva sa u mňa prejavil vysoký tlak, a tak bolo nevyhnutné navštíviť internistov a nasadiť liečbu. Bohužiaľ, naše zdravotníctvo funguje veľmi divne a bola som odmietnutá u štyroch internistov, a to preto, že mám tú nesprávnu zdravotnú poisťovňu.

Je veľmi smutné, že pri dohadovaní termínu vyšetrenia sa vás sestrička najskôr opýta, akú mate poisťovňu a až potom sa rozhodne, či vás vôbec príjme. Ja som to šťastie nemala, a tak som bola vôbec rada, ak ma nejaký internista zobral, hoci s vyšetrením som nebola vôbec spokojná. A možno aj práve pre nedostatočnú liečbu sa u mňa prejavila preeklamsia a rodila som predčasne.

Rozhodla som sa predísť takýmto nepríjemným situáciám a hlavne už viac neohrozovať seba a ani budúce dieťa. Od nového roka som si zmenila poisťovňu na tú „správnu“. S tým však súviseli aj ďalšie povinnosti.

Musela som predložiť potvrdenie zo sociálnej poisťovne o materskej dovolenke a vrátiť starý preukaz poistenca do predošlej poisťovne. Mali sme poriadne nervy. Na všetko máte len 8 dní, v kanceláriách minimum úradníkov a na chodbách rad čakajúcich ľudí, z ktorých každý chcel byť vybavený ihneď. Nehovoriac o tom, že „úradovačky“ neskončili a ešte ma čaká vybavovanie rodičovského príspevku a následne dokladovanie zdravotnej poisťovni.

Na jednej strane to bude náročnejšie, lebo už budem na to sama s Nelkou, ale už nás nebudú tlačiť termíny a hádam ľudí bude menej.

Dobré správy – Nelka šikulka

S Nelkou sme tiež absolvovali klasickú preventívnu prehliadku. Už som sa jej nevedela dočkať, lebo som chcela vedieť, koľko Nelka pribrala a ako zhodnotí jej vývoj lekárka.

Nela pije mlieko už len v noci a počas dňa má už tuhú stravu. Len občas sa stane, že pri zaspávaní vonku jej dám mlieko. Inak by mi ho totiž vôbec nevypila. A v noci pije mlieko podľa toho, koľkokrát je hore. Keď spí dobre, tak sa zobudí len raz a aj to o piatej ráno. Ale sú aj noci, keď je hore trikrát a vtedy dokáže za noc stiahnuť aj pol litra mlieka.

Takže mlieko u nás už nie je prioritné a snažím sa vitamíny, bielkoviny a iné látky nahrádzať pomocou príkrmov, mliečnych desiat, kaší a samozrejme ovocia a zeleniny.

Robím, čo môžem a Nelka aj priberá. Teraz má 8 mesiacov, 7,4 kíl a 73 cm.

Doktorka skontrolovala Nelku a pochválila nás za psychomotorický vývoj. Bola udivená, aká je malá čulá, vnímavá, ako reaguje na hlasy, na obrázky, že sa nahlas zasmiala, keď jej robila „smiešky“, a plus, že sa nám drobec už stavia na štyri, cúva, kýve a tlieska.

Bola naozaj spokojná a sama zhodnotila, že na Nelke vôbec nevidno, že je predčasne narodená. A tak právom som s úsmevom na perách odchádzala z poradne.

S Nelkou v bazéne

Čľup-čľup, bazén pomohol

Náš spoločný týždeň som si predstavovala viac relaxačný. Preto som bola aj sklamaná, že skôr ako relax sme riešili úrady, doktorov, upratovanie, žehlenie a iné tak „príjemné“ aktivity. Najhoršie na tom bolo to, že aj keby sme chceli niekam vyraziť, počasie to nedovoľovalo. Bolo dosť hnusne a dážď sa striedal s vetrom.

Potešilo ma aspoň to, že sme strávili kúsok relaxu v termálnom bazéne. Pridala sa k nám ešte aj suseda s malým Teom. Vyrazili sme si tak spoločne s rodinami a dopriali si kúsok tepla, vody, bubliniek a masážnych trysiek.

Bol to balzam hlavne na moju dušu, lebo práve v ten deň bola Nelka neskutočne nervózna, zlá a celý deň len mrnčala, plakala a čertila sa. Isto ju svrbeli ďasienka, trápili zúbky a chúďatko nevedela, ako sa s tým popasovať.

Ja som už bola s nervami v koncoch, nevedela som čo s ňou už robiť. Nepomáhalo ju ani nosiť na rukách, ani sa s ňou hrať či mojkať…jednoducho, to muselo to len prejsť.

A čas strávený v bazéne bola aj taká istota, že sa zabaví, unaví a zaspí. Tak aj bolo. Po odchode z bazéna sme sa osprchovali a po príchode domov zjedli kašu a malá krásne spala celú noc.

Prečítajte si aj:

Plávame s bábätkami
Starostlivosť o zúbky u najmenších

Skúškový a zubný masaker

Na druhý deň bola Nela ako vymenená a mala celý deň dobrú náladu. Viem, že takých zubných kríz bude ešte dosť a jediné, čo ostáva, je natierať ďasná gélmi, aby ju to o čosi menej bolelo a čakať kým nevylezú tie prvé spodné dva.

Zatiaľ niet po nich ani stopy, tak som zvedavá, ako dlho to ešte potrvá. Zas o jednu skúšku trpezlivosti navyše.

Mne sa tiež rozbehlo skúškové obdobie a zatiaľ neviem nič. Nebolo času a hlavne chuti učiť sa. Najhoršie je, že všetky skúšky mám v jeden týždeň, tak to bude čistý masaker na moju psychiku. Zvládať Nelu počas dňa aj s tými jej zubnými trápeniami a plus učiť sa po večeroch.

Stane sa zázrak, ak sa do školy dokážem pripraviť na všetky skúšky. Mám pocit, že budem rada, ak si za ten týždeň vôbec stihnem prečítať skriptá.

Takže držte palce, nech mám dosť síl bojovať s rastúcimi zubami a hlavne násjť chuť učiť sa.

Foto: Braňo Herchl