KLUB tehuliek (66): Nočné mory aj prechladnutie preč, preč!

Tehuľka Kristína v 37. týždni: Čaká ma obhliadka pôrodnice

Kristína zdoláva prechladnutie horúcim čajom a babušením sa v posteli. Choroba narušila aj plánované oslavy.

Počkaj, počkaj, kým vyzdraviem

Oslavy môjho drahého sú úspešne za nami a všetko by bolo dokonalé, keby ma nezložili do postele. Takže si posledné dni alebo týždne pred pôrodom užívam zababušená v posteli s horúcim čajom a dohováram maličkej, nech teraz určite ostane v brušku, lebo by som ju nevládala porodiť a hlavne by som ju po pôrode mohla nakaziť.

Ale môj stav sa pekne zlepšuje a keby som nebola tehotná a mohla využiť všetky produkty z lekárne, ako som bola zvyknutá pred tehotenstvom, tak by som ani len nezaľahla do postele.

Predtým, keď som cítila, že by som mohla ochorieť, stačilo večer preventívne vypiť nejaký horúci nápoj ako terafflu, nastriekať si niečo do hrdla a choroba z 90 percent ani len neprepukla. Teraz je to horšie a človek, či chce a či nie, musí zaliezť do postele a poctivo vyležať aj obyčajnú nádchu.

Prečítajte si tiež:

Očkovanie a lieky počas tehotenstva
Epidurálka – áno či nie?

Oslava na etapy

No ale naspäť k oslavám. V jednom z mála nefajčiarskych podnikov sme v piatok oslávili Ivanove narodeniny s kamarátmi a potom v sobotu pokračovala oslava s rodinou, hoci pre chorobu bol počet našich hostí okresaný.

Škoda, tešila som sa, že sa tu pekne všetci stretneme, ešte kým som „kinderko“.

Takto napríklad so sestrou sa uvidím asi až po šestonedelí, čo ma troška mrzí, ale nedá sa nič robiť. U nej prepukla v sobotu chrípka, a tak sme sa zhodli, že radšej oželieme spoločné stretnutie, ako keby som mala chytiť chrípku, to už by bol skutočne problém.

Zatiaľ nuda. Nerodím

Čo sa týka maličkej, nemám žiadne extra novinky. V poradni v nemocnici dopadlo všetko v poriadku, maličkej bije srdiečko ako zvon a zatiaľ sa neotváram, takže v podstate nuda. 🙂

Nemocnicu ako takú som si ešte nebola obzrieť, no ak mi bude dobre, tak pôjdem tento týždeň. Pozriem si sálu, novorodenecké a všetko, ako to tam vyzerá, poprípade ešte prekonzultujem moje pôrodné priania.

Stále uvažujem, čo s epidurálom, keďže som rozhodnutá pre čo najprirodzenejší pôrod tak epidurál neprichádza do úvahy, no ešte v prvých mesiacoch som manželovi sľúbila, že budem mať aspoň vybavené papiere k nemu.

Ale keďže moje presvedčenie o tom, že nechcem žiadne utišujúce lieky, sa len zväčšilo, mám pocit, že vybavovanie týchto papierov je zbytočné. Tak teraz uvažujem nad tým, či sa za nimi vôbec naháňať alebo sa na to jednoducho vykašlem. Asi B bude správna možnosť, som jednoducho lenivec.

Majte sa zatiaľ krásne a o týždeň sa budem hlásiť s ďalšími novinkami zo života malého slona 😀

Kristína

Kristína je už v 37. týždni, pôrod sa blíži…

Katka: Opekačka a sneženie na gril

Ten čas tak rýchlo letí. Veď kto by to aj povedal, že je to už rok, čo prispievam na baby-web.

Prostredníctvom svojich článkov som sa s vami delila o svoje pocity počas tehotenstva, pocity z pôrodnice a ešte stále sa delím o náš spoločný život s Nelkou. Som veľmi rada, že aj prostredníctvom internetu sa môžem podeliť o naše zážitky, starosti aj radosti. Takže poďme na to, ako sme prežili predošlý týždeň?

Rytmus meníme len cez víkend

Týždeň ubehol rýchlo. Ani nestíham vnímať zmenu pracovného týždňa s víkendom. Ešteže mi priateľ nadšene pripomína každý piatok: „Konečne víkend“.

Veru, pracujúci ľudia sa na víkend priam tešia. Nám, ktorí sme doma furt, prídu tie dni rovnaké. Teda, aspoň mne určite.

Strieda sa nám zabehnutý rytmus s doobedňajším hraním sa, obedné spanie a potom poobede buď prechádzka, kávička so susedmi alebo opäť hranie sa a nakoniec to zavŕši večerné kúpanie a uspávanie. S Nelkou sme už fakt zohraté a skôr víkend nám tento systém nabúrava. Vtedy totiž robíme veci „inak“.

V sobotu väčšinou chodíme na veľké nákupy, kde si nakúpime potraviny na celý týždeň, upratujeme a v nedeľu sa snažíme vymyslieť nejaký program. A inak tomu nebolo ani teraz.

Milá návšteva a novinka k tomu

Po sobotnom nákupe sme rýchlo upratali a čakali na návštevu. Konečne sa nám podarilo dohodnúť s bývalou kolegyňou termín nášho stretnutia. Ona s manželom majú víkendy plné plánov a tak sme toto stretnutie dohodli hádam aj mesiac dopredu. Nevedela som sa jej a jej manžela dočkať.

Bola som zvedavá na novinky zo súkromia, ale aj z práce. Osobne ma potešila správa, že som vyhrala cenu za inovácie. Bolo to také malé pohladenie na duši, že to, čo som pre firmu navrhla malo úspech a hlavne, že splnilo účel a projekt pomohol.

Kúsok jari aspoň opekaním

Nedeľa bola akčnejšia. Tú sme si naplánovali so susedom a jeho rodičmi, ktorí bývajú na opačnom konci mesta. Sú to veľmi vďační a srdeční ľudia.

Od začiatku sa k nám správali „ako k svojim“. Veď nás aj nazývajú „susedia“, hoci susedmi naozaj nie sme, teda len s ich synom. Ale tým, že máme rodinu tak ďaleko, správali sa k nám vždy veľmi milo, dobre, štedro a vzájomne sme si vždy vedeli pomôcť.

A neuveríte, čo sme stvárali – opekali sme! Veru, dobre čítate. Prišla na nás ponorková choroba zo zimy, a tak sme mali chuť podniknúť niečo, čo kúsok pripomína jarné aktivity. A teda opekačka je jedna z nich. Pochutnali sme si na slaninke a špekáčikoch.

Dúfam, že čoskoro splníme aj našu každoročnú tradíciu – robenie guláša na vianočnom stromčeku. Tento rok sme mali živý vianočný stromček a ešte stále nám nesekaný okupuje krb. Treba ho teda zlikvidovať.

Už len počkať na krajšie a teplejšie počasie. Vyberieme záhradný nábytok, trojnožku, kotlík a už stromčeka viac nebude, ba čo viac, pochutnáme si na dobrom kotlíkovom guláši. Len nech to počasie zmúdrie…

Veď aj v nedeľu nám snežilo priamo na gril. Ale bol to zážitok. Nela z neho síce nič nemala, keďže celú opekačku odspala vonku v kočíku.

Druhý zub – vitaj!

A čo sa našej Nelušky týka, tá naďalej napreduje. Už vykukol druhý zúbok, je to dolná jednička, suseda zľava. Takže čochvíľa, keď dorastú úplne, Neluška bude mať dvojzúbkový úsmev.

Čo sa chodenia týka, tak pomaličky chytá stabilitu a už dokáže sama na pár sekúnd aj postáť. No nespúšťame z nej oči, sme jej stále oporou, akousi barličkou pri každom pohybe. Nemá totiž problém sa sama pustiť a otočiť, hoci hneď na to spadne. Takže sme ako tiene a snažíme sa jej pády zozadu tlmiť.

Čítajte aj:

Bábätko stále plače
Sedmoro pre detské zúbky

Nočné plače či mory?

Čo mi ale ozaj robí starosti je jej spanie za posledné dve noci. Budíme sa na veľký a žalostný plač. Prvú noc nás takto prebudila o štvrtej ráno a nasledujúcu noc o polnoci. Prvýkrát nič nezaberalo, nechcela ani mlieko, ani vodu a vypľúvala aj cumlík. Nevedeli sme si dať rady a hlavne ako ju utíšiť.

Nejako spontánne som si všimla, že keď sme sa s priateľom bavili o tom teda, že čo robiť, malá sa akoby trošku upokojila. Tak som si s ňou ľahla do postele, oprela sa o čelo postele, zobrala si ju do náručia, privinula, zakryla a spievala. Spievala som dobrých 20 minút, kým pokojne nezaspala.

Nikdy by som neverila, že práve spievanie zaberie. Ale zrejme to, že počula môj hlas, ju upokojilo. Takže som spievala, čo mi sily stačili a v duchu ďakovala hudobnej škôlke za všetky tie pesničky, ktoré som v pamäti lovila.

Druhá noc bola však horšia. To nám už Nela revala s prestávkami dobrú hodinu. Myslela som už na čokoľvek, či zas opäť nemá koliky, alebo či sú to zúbky. No opäť odmietala všetko – gél na zúbky, mlieko, vodu a aj cumlík.

Čo bolo zaujímavé, tak plakala so zavretými očami akoby zo spánku. Len horko-ťažko sme ju dokázali prebudiť. Myslím, že spala veľmi tuho, zrejme sa jej muselo niečo veľmi škaredé snívať a z toho tak plakala.

No nie je to divné?! Môžu mať tak malé deti nočné mory? Chúďatko naše, veď keď sa jej aj niečo snívalo, neviem si predstaviť čo také zlé prežila, že tak plakala.

No držte palce, nech sa to už u nás neopakuje a nech má Nelka opäť pokojné sníčky.

Katka

Foto: Braňo Herchl