> Blogy > Klub Těhuliek >KLUB tehuliek (9): Tehotné sme stále viac a viac
KLUB tehuliek (9): Tehotné sme stále viac a viac
Katka nám prezradila, aká bola reakcia jej priateľa a aj jeho rodiny na príchod bábätka. Ostáva ešte chvíľu v utajení. Peťa zas priznáva, že trošku lenivie.
Tehuľka Katka: Tehotenstvo som oznámila cez knižku!
Sľúbila som, že vám prezradím, ako reagoval na bábo môj priateľ. Nebojte sa, žiadna dráma sa nekonala. Po návšteve gynekológa som ho čakala a rozmýšľala, ako mu to oznámiť. Rozhodne som mu to nechcela povedať počas jazdy a najmä keď on bol šofér. Nevedela som si predstaviť jeho reakciu.
Priateľ nechápal
Vedela som, že sa dieťaťu nebráni, že ak by bolo, tak by bol rád, ale ako bude reagovať, keď to, o čom sme sa doteraz len bavili, je už skutočnosťou?
Rozhodla som sa návštevu lekára zahovárať aspoň do chvíle, kým neprídeme domov. To bol môj plán, no zlyhal po 5-tich minútach.
Priateľ, čo nikdy nerieši moju prácu, moje kamarátky, môjho lekára sa opýtal, ako bolo. A ja, že dobre. Doteraz rozmýšľam, prečo mu tá odpoveď nestačila a pýtal sa ďalej. „Čo ti povedal?“
Vtedy ma už pochytil stres aj hnev, že prečo sa to musí pýtať práve teraz, keď ideme autom a ja mu to v aute nechcem povedať. Tak som len odvetila, že mi dal takú knižku a najbližších 8 mesiacov, budem musieť k nemu chodiť aj s tou knižkou.
Čakala som, že mu dopne, ibaže on dovtedy o tehotenských knižkách nič nepočul, tak sa ma nechápavo opýtal, že načo mi dával knižku. Isto si predstavil nejakú knižku z kníhkupectva. To som už z neho nemohla ja.
Zmení sa nám svet
Fakt, že on o takýchto veciach nemá ani potuchy, mi prišiel strašne smiešny a bolo mi jasné, že som zvolila úplne od veci formu, ako mu to povedať. Tak som vyšla s pravdou von, a oznámila mu, že mi dal tehotenskú knižku. A jeho reakcia?
“Tehotenskú? Na čo ti je tehotenská knižka?“ Akože, baby ja som mala vtedy dosť a s úsmevom na tvári a s nechápavým pohľadom ako to, že to ešte nechápe, som mu povedala, že som tehotná. To sa začal smiať on, že isto si z neho robím srandu a žiadnu knižku nemám.
Zároveň sa však jedným dychom preventívne opýtal, či som fakt tehotná. To som už v kabelke hľadala knižku. Vytiahla som ju a obaja s úsmevmi na perách, sme sa na seba neveriacky pozreli.
Budeme rodičia. Nie o rok, o dva, niekedy v nedohľadne, ale čoskoro o 8 mesiacov sa nám zmení svet. Videla som na ňom, že je rád. Nepoviem, že bol šťastný, lebo mal tie isté pochybnosti ako ja u gynekológa.
Prečítajte si tiež:
Darčeky pre tehotné: tipy a rady
Trvanie tehotenstva a výpočet pôrodu
Rodičia ma zaskočili
Hneď ďalšou jeho reakciou po tejto správe bolo, že začal loviť v bunde telefón a chcel to oznámiť rodičom. To som už zakročila ja a stopla ho. V ten deň sme totiž mali na pláne cestu do Tatier, kde sme mali stráviť víkend na chalupe spolu s jeho rodičmi a sestrou. Prehovorila som ho, nech to odloží a povieme im to osobne.
Tak aj bolo, len čo sme dorazili, už sa mi hrabal v kabelke a vyťahoval knižku. Hrdo ju vložil svojej mame do ruky a čakal na reakciu. Boli dojatí a šťastní. Gratulovali nám, no zároveň pripomenuli, že sa môže ešte čokoľvek stať.
To sa ma to dosť dotklo. Ani jeden z nás za takú krátku chvíľu na to nepomyslel a ja osobne som nečakala, že sa to vytiahne tak skoro. Mne bolo jasné, že prvé tri mesiace sú kritické, ale nečakala som, že tí, ktorí by mali stáť najviac pri vás, vám to najhoršie pripomenú hneď po gratulácii.
Mesiac utajovania
S odstupom času môžem povedať, že sestra môjho priateľa sa teší na rolu krstnej mamy a ako prvá kúpila bábätku krásne dupačky. Svokor by už teraz najradšej vykúpil celé hračkárstvo a detské príslušenstvo. Takže ho musíme krotiť a vysvetľovať, že takú jedálenskú stoličku bude bábätko potrebovať o pol roka a nemá význam to kupovať teraz :).
Mojej rodine som túto správu oznámila až o mesiac neskôr, keď sme sa osobne stretli. Bolo veľmi ťažké telefonovať s nimi a nepovedať im to. Reakcia mojej rodiny ma nesklamala a dala mi plno pozitívnej energie. Od prvej chvíle začali rozoberať to, aké to bude, keď už bude medzi nami a bude sa hrávať so synom mojej sestry a chodiť na prázdniny k dedovi.
O ďalších novinkách z môjho tehotenstva vám porozprávam na budúce, aktuálne som už 18. týždni.
Zatiaľ sa majte ešte „utajená“ tehuľka Katka
Katka je už v 18. týždni, takto dnes asi vyzerá drobec v jej brušku
Tehuľka Tina v 35. týždni
K pôrodu máme opäť bližšie. No nemám stres, pripravujem sa predsa na plné obrátky . Popri tom všetkom som však tento týždeň musela zvládnuť sťahovanie.
Karolínka sa asi hanbí
Dokončujeme náš domček a dá to zabrať. Niekedy mám pocit, akoby dni ani neboli a boli len týždne. Tak rýchlo mi to letí. Stihnúť som však musela poradňu u lekára, dopadla dobre. Vzali mi krv, stery na streptokoka a urobil pravidelný ultrazvuk, kde zisťoval, či Karolínke bije srdiečko a či je správne uložená.
Podpísali sme potrebné informačné súhlasy, dohodli sme ďalší termín a zapísala som sa do poradne na epidurálnu analgézu.
Aj keď viem, že ju nechcem, pôjdem tam a vypočujem si informácie. Aspoň budem múdrejšia a možno sa nakoniec zmením rozhodnutie. Chcem byť pripravená. Keď sa pôrod blíži, chodím už na poradňu každý týždeň.
Chcela som vám ukázať aj fotku malej cez sono, no opäť robila drahoty :). Nechcela sa natočiť, asi sa hanbí. Budeme si asi musieť počkať kým príde na svet.
Kopance a WC
Teším sa, ako si v pondelok dohodnem lekára k pôrodu – presnejšie, ako podpíšeme zmluvu a ja budem pokojná, že bude pri tom. Som šťastná, že s Karolínkou je všetko v najlepšom poriadku. Len keby Karolínka nekopala ako divá. V poslednom čase ju najviac baví kopať mi do mechúra a bránice.
Pre ňu je to zábava, ale pre mňa. Pre mňa to znamená stále chodenie na WC a ťažké dýchanie. Ale čo by som nevydržala pre malú, nie?
Vaša Tina
Bábätko v 35. týždni, takto si asi žije v brušku
Tehuľka Peťa v 29. týždni
Na úvod chcem privítať tehuľku Katku, vitaj a užívaj si tehuľkovanie. Týždeň mi opäť ubehol akosi prirýchlo, no stále viac si uvedomujem, že o chvíľu bude s nami už aj naša Dominika. Niekedy si predstavujem, že už ju mám doma a prebaľujem a kŕmim, takto snívam a zabávam sa.
Mala by som sa zbaliť do pôrodnice
Rozhodli sme sa, že pomaly prichystáme aj postieľku, lebo potrebujeme na ňu urobiť aj prebaľovaci pult. Keďže máme totiž len jednoizbový byt, na komodu s pultom nie je miesto. Budeme to teda riešiť ako pri prvom synčekovi. Tatino vtedy vzal dosku, dal na ňu mäkkú podložku a celú ju obalil peknou detskou látkou.
Teraz však potrebujeme novú, lebo už bola zničená. Keď bude hotová, ukážem vám potom náš „vynález“.
Čítala som, že na začiatku 30. týždňa by som sa mala už aj pobaliť do pôrodnice, no zdá sa mi to skoro. Spravím to asi až vtedy, keď už budem na materskej. Tento týždeň som ešte poprala plienky a košieľky a už sa mi to ani nezmestí do skrine. Asi budeme musieť kúpiť ešte jednu, ani neviem, kedy to Dominika všetko obnosí – parádnica :).
Prečítajte si aj:
Prebaľovacia podložka alebo komoda?
Cesta do prenatálu, cesta k sebapoznaniu?
Návštevy a darčeky
Keďže som doma, návštevy chodia ku mne. Bola u nás manželova kolegyňa a na druhý deň moja sestra so synom Paťkom a teta. Aspoň sme sa nenudili. Samozrejme, že som každému musela ukázať, aké pekne šatočky som Dominike kúpila. Dostali sme aj ako darček monitor dychu, aby sme boli pokojnejší, keď budeme v noci spať.
Priznávam, že leniviem
Keď mám vychádzky, idem aspoň Robkovi zapáliť sviečku na cintorín. Vonku je stále celkom dobré počasie, tak nechcem sedieť doma. Niekedy si robím srandu, že sneh napadne, keď budem rodiť.
Závidím tak trošku aj Mike, že sa môže prechádzať zasneženou krajinou. Ja síce nemám moc rada zimne obdobie, ale sneh milujem, takže tento rok je to pre mňa taká nuda :).
Pribrať som nepribrala, držím si svoju hmotnosť, akurát bruško mi narástlo o 2 centimetre, teraz už naozaj dobieham tatina. Začala som chodiť aj na cvičenia pre tehotné, chystám sa aj na plávanie, lebo sa musím trošku rozhýbať, začínam byť totiž lenivá.
Pozdravujem všetky tehuľky a teším sa na vás o týždeň
Vaša Peťa
Takto asi vyzerá bábätko v 29. týždni