Baby LIVE! Šarlotka (14): So Šarlotkou sa zrodila nová Mika

Už nie som len „ja“

Chcela by som byť filantrop. Mať kopec peňazí a môcť sa venovať činom, ktoré ma napĺňajú pokojom. Nad tým som premýšľala, keďže nedávno, presne 19. augusta, bol medzinárodný deň humanitárnej pomoci.

Mnohí z nás si ani neuvedomujú potrebu pomoci pre iných. Keď človek má zabezpečené všetko k prežitiu, a ešte aj trošku navyše, často zabúda na fakt, že okolo nás je mnoho ľudí, ktorí pomoc naozaj potrebujú.
Je to prirodzené, vraj táto strata “krátkodobej” pamäti pramení z prirodzeného inštinktu sebazáchovy. Máme v sebe zakódované, že pokiaľ prežijem ja, iní ma nezaujímajú.

Keď som sa intenzívne venovala sociálnym činnostiam, mala som zo seba akýsi lepší pocit. Bola som naplnená a spokojná, pyšná sama na seba. Momentálne si tento pocit vynahrádzam aspoň trvalým príkazom na maličkú sumu do projektu Dobrý anjel.

Páči sa mi, že niekto je ochotný obetovať seba a svoj život pre iných. Často sa večer v posteli pristihnem pri tom, že aj ja zabúdam na iných a myslím len na seba. Teda….vlastne už na nás dve. Odkedy som sa stala matkou, už nie som len “ja”. Mojou prirodzenou súčasťou sa stalo dieťa. Poviem vám, nikdy by som nepovedala, že ma to tak chytí.

Prečítajte si tiež:

• Keď chýba mama
• Látkové plienky – rozum do vrecka

Neverila som, no je to tak

Prvý mesiac som v sebe hľadala ten materinský pud a tú lásku, o ktorej som čítala a počúvala. Myslela som si, že nie som prirodzený materinský typ a nikdy nebude dieťa pre mňa stredom vesmíru. Ale je!

Ona tá materinská láska prichádza postupne. Pomaly sa zakráda do srdca, osídľuje postupne každý centimetrík až jej je toľko, že prekypuje cez okraj.

Láska matky k dieťaťu je, podľa mojich doterajších zistení, najsilnejší cit, aký je človek schopný vyprodukovať. Neverila som, že sa niečo také dá. A keď mi niekto o ňom hovoril, zo slušnosti som prikyvovala, ale neverila som. Vždy som bola skôr skeptik a pokiaľ som sa o niečom nepresvedčila na vlastnej koži, neuverila som.

Šarlotka otvorila Mike nové dimenzie:)

Nový život

So Šarlotkou som si otvorila dvere do novej dimenzie. Nové pocity, nové schopnosti, nové myslenie, nové zlepšováky, zručnosti…nová Mika.

Niekedy sa tá zmena odrazí aj na našom vzťahu a možno nie vždy úplne k dobrému, ja si však svoju pozíciu matky neviem vynachváliť. Keby som vedela, aké super to je mať dieťa, už by som mala aspoň dve. Obdivujem kamošky, ktoré sa rozhodli mať len jedno.

Ako sa hovorí, jedno je len pre strach. Norko je sám, bez súrodencov a pri jeho spoločenskej povahe často cítim, že by bral brata či sestru. Osud mu však nedoprial, a preto sa rád obklopuje kamarátmi.

Od jari do jesene je v našom dome každý víkend nejaká návšteva a nie je tomu inak ani keď máme Šarlotku. Prichádzam na to, že jej sa spoločnosť iných ľudí a detí páči.

Čítajte aj:

• Aká som matka?
• Kedy začať plávať s bábätkom?

Baranček aj spoločenský obojživelník

Bude asi po tatovi, spoločenský obojživelník. Na plavoške si užíva prítomnosť druhých detí, mám pocit, že sa už od nich začína
motivovať a učiť nové zručnosti. Sme tam úplne najmladšie, ale ako hovorí inštruktorka, veľmi šikovné. Šarlotka by najradšej už len sedela.

Ešte potrebuje trošku podoprieť, ale keď má možnosť chytiť sa mojich prstov, okamžite si sadá. Je veľmi pevná a plávaním, sa mi zdá že, pevnie ešte viac. Už sa jej samej podarilo pregúľať sa z bruška na chrbát.

Pokroky robí každý deň. A čo je pre mňa najzaujímavejšie, už prejavuje svoju osobnosť. Bude z nej poriadny baranček. Keď sa niekedy nerobí tak, ako chce ona, začne sa zlostiť a tak škrieka, až sa musím smiať. A to ju, samozrejme, rozčertí ešte viac.
No ale ako mám vedieť, čo si princezná praje? Obvykle zaberie, keď si ju vezmem na ruky. Potom z toľkých vecí na kukanie naokolo aj zabudne, prečo sa zlostila. Už sa začínam tešiť, keď bude väčšia, aký to bude tvrdohlavec.
Ako hovorí moja mama, postaví celú rodinu do pozoru a všetci budeme okolo nej skákať.

Prajeme vám všetkým víkend plný pohody, dobrej nálady a úsmevov.

Šarlotka&rodinka

Foto: Braňo Herchl