Bola som sedemkrát tehotná

Rada by som sa s vami podelila o svoj príbeh. Nie preto, že čakám nejakú radu alebo chcem ukazovať, čo všetko som prežila, ale preto, že na stránkach a v diskusiách babywebu čítam občas príbehy ľudí, ktorí sú nešťastní a nevedia ako ďalej. Ja som ďalej šla, aj keď sa mi koľkokrát nechcelo ani dýchať. Ale vyplatilo sa.

Zdroj: archiv redakce

Aké bolo alebo je vaše tehotenstvo? Napíšte nám váš príbeh na redakce@babyweb.cz. Tešíme sa na vaše príbehy.

Za svoj pomerne krátky život som bola už sedemkrát tehotná. Vlastne som tehotná skoro každý rok. Ale mám doma iba jedno bábätko. Prísť do iného stavu pre mňa nebol žiadny problém.

Šťastie nás opustilo

Prvýkrát som sa radovala ako každá tehuľka z dvoch čiarok na teste. Aj prvá návšteva doktorky dopadla dobre, s manželom sme sa v 27 rokoch začali pripravovať na príchod nového člena rodiny. Šťastie nás opustilo v 12. týždni tehotenstva. Lekárka vtedy povedala, že ide o zamĺkly potrat, že jednoducho prestalo tĺcť srdiečko a ďalej sa to neriešilo.

Kočiar som roztrieskala

O pol roka som otehotnela zase, tentokrát som bola opatrnejšia, ale aj napriek tomu som si hovorila – mne sa to tentokrát nestane. Druhé bábätko umrelo až v 22. týždni. Cítila som pohyby, už sme kúpili kočiar. Ten som v zlosti rozmlátila. Vtedy mi lekári diagnostikovali zlú zrážanlivosť krvi, ktorá bábätko vždy zabila.

Nechcelo sa mi žiť

Tretie tehotenstvo sa ale vyvíjalo podobne, aj napriek všetkej opatrnosti sme o bábätko prišli v 24. týždni. Síce sa narodilo – muselo von, pretože ináč by som umrela ja – ale po pôrode hneď umrelo, bolo veľmi slabé.
Keď som ležala medzi tými všetkými mamičkami, hovorila som si – to snáď nie je možné, ja to šestonedelie a šťastný pocit z bábätka asi nikdy nezažijem.
Nechcelo sa mi žiť, ani som ráno nechcela vstávať, ale nevzdala som to. Napriek varovaniu lekárov som do troch mesiacov otehotnela. Veľmi rizikové tehotenstvo nakoniec skončilo šťastne – v 29. týždni som porodila dcérku Nikolku.

Ostala som sama

Bola som najšťastnejšia na svete. Skoro po narodení dcéry sa ale môj život zrútil znova. Manžel od nás odišiel za inou ženou, bola to čiastočne aj moja chyba. Nikolka bola pre mňa všetko na svete a ja som ho zanedbávala. Nová žena mu dala pocit, že je jednička. Dnes už sa na neho nehnevám, vychádzame spolu dobre.

Ja som si totiž za ďalší rok našla priateľa a začali sme sa snažiť o vlastné bábätko. Priateľ ma síce odradzoval, že nechce, aby to ohrozilo moje zdravie, ale ja som cítila, že mu chcem priviesť na svet jeho vlastného potomka.

Zase umrelo

Prvý – pre mňa už vlastne piaty pokus, dopadol nezdarom zase po pár týždňoch. Už som na to bola pripravená, ani som to nikomu nehovorila. Druhýkrát sme vydržali do 20. týždňa. Bábätko umrelo zase z rovnakých dôvodov.

Bojujem

Teraz som ale siedmykrát tehotná a už som v 28. týždni. Musím si každý deň pichať injekcie do brucha a len ležať, ale viem, že nášho chlapčeka donosím. Bojujem o každý deň, aby bolo bábätko v bruchu čo najdlhšie.

Mám 35 rokov a teším sa, že budem druhýkrát mamou. Preto chcem všetkým povedať – nevzdávajte sa, nech sa vám stane čokoľvek. Vždy je dôvod bojovať a vždy je nádej, že to dopadne dobre.

Iva