Chcete mať dobré a slušné dieťa?

Počas každodennej starostlivosti a popri starostiach si rodičia často neuvedomujú, akým veľkým vzorom vlastne pre svojho malého potomka sú. Batoľatá do dvoch rokov síce ešte nerozumejú významu slov, ale vnímajú citovosť, intonáciu slov, spôsob, ako dospelí medzi sebou komunikujú. Sú na seba dobrí alebo zlí? Potom ich dieťa kopíruje a správa sa podobne. Sú na seba škaredí a hrubí? Dá sa predpokladať, že sa i dieťa bude prejavovať rovnako.

Ako dávať dieťaťu príklad…

… aby bolo sebaisté a pohodové

Dieťaťu by sme mali od narodenia dávať pocit istoty. Je to základ pre jeho správanie až do dospelosti. Keď je mamička v nepohode, spozná to dieťa z jej správania, dotykov, ale i z mlieka alebo jej pokožky – to si zrejme málokto uvedomuje. Samozrejme, veľkú úlohu má tiež hlas. Inak rozprávame, keď sme v pohode, inak, keď nás niečo trápi. Na toto všetko dieťa odmalička reaguje.

• Hlavne mamičky by si mali uvedomiť jednu zásadnú vec: keď sa cítia zle, bolí ich hlava, sú nevyspaté, sú nervózne. Čím sú nervóznejšie, tým nepokojnejšie sú i deti. Zle spia, nechcú jesť, vyžadujú neustálu pozornosť.

• U nepokojnej ženy dochádza k hormonálnym zmenám. A pretože väčšinou dojčí, predáva dieťaťu nepohodu i mliekom. Materské mlieko môže mať každý deň inú chuť. Závisí to nielen od toho, čo matka konzumovala, ale tiež od toho, ako sa cíti.

Mnoho mamičiek mi v poradni hovorí: „My sa pred bábätkom nehádame.“ Ale to neznamená, že napätie v žene nie je… Len čo je mamička v pohode, inak sa dieťatka dotýka. Tiež sa naň inak díva, inak mu rozpráva, ako keď je v strese. Aj jej pokožka vylučuje úplne inú vôňu, ako keď je dobre naladená. Všeobecne platí, že dieťa od bábätka po batoľa reaguje na vôňu matky.

… aby malo pekný vzťah k veciam

Keď batoľa začne skúmať svet okolo seba, mnoho rodičov ho zahrnie zákazmi. Ak chceme, aby dieťa pristupovalo k veciam láskavo a milo, správame sa ako na tomto príklade: Ideme s dieťatkom, vezmeme hrnček, nesieme ho spolu a postavíme ho na stôl. Nebudeme hovoriť: „Nerozbi to!“ ale: „Na hrnček budeme dávať pozor, je krehký a keby spadol, rozbil by sa.“

Na prechádzke v lese by dieťa nikdy nekoplo do hríbika na ceste, pokiaľ neuvidí, že to robí jeho otecko. Ako rodičia by sme si mali uvedomiť, že nás deti vo všetkom kopírujú. Ony nám vlastne ukazujú, ako sa správame my.

Na Babywebe tiež nájdete:

Hľadanie hraníc a rodičovská dôslednosť
Ako zvládať rodičovstvo v pokoji a pohode
Už buď poslušný

… aby rado pomáhalo a pracovalo

Aj keď sa to bude mnohým rodičom zdať skoro, už dvojročné dieťa zapájame do práce – pri každej vhodnej príležitosti ho poprosíme, aby nám pomohlo. Keď mamička alebo otecko začnú nad výchovou premýšľať, vždy by mali nájsť nejakú aktivitu, ktorú s nimi dieťa môže vykonávať. Keď mamička chystá obed, môže jej dieťa v drobnostiach pomáhať.

Chybou je, ak mamička nachystá obed a chlapček sa niekde inde hrá. Keď sa nám podarí dieťa odmalička a nenásilne upútať úplne obyčajnými úlohami, spôsobom „Poď, pôjdeme spoločne upratať hračky“ alebo: „Vezmi si svoju malú kanvičku, pôjdeme poliať kvietky v záhradke,“ máme vyhraté.

„Príklady priťahujú“ alebo „rodičia vzorom pre deti“ od rodičov vyžaduje, aby neustále premýšľali, ako zapojiť dieťa do činnosti. Tu by sme mohli zameniť Komenského „škola hrou“ na „výchova hrou“. Najlepšie sa vychováva tým, že deťom ukazujeme, čo a ako. A čím skôr s dieťaťom začneme, tým lepšie. Dieťa odmalička rado pomáha mamičke alebo oteckovi. V puberte sa potom nestretávame s tým, že deti nechcú pracovať. Rodičia len musia popremýšľať, akú prácu svojmu potomkovi v pomere k jeho veku zveria.

… aby bolo slušné a dobré

Emocionálny vzor je neskutočne dôležitý. Dieťa vidí a počuje, ako rodičia medzi sebou komunikujú a ako sa správajú k svojim rodičom. Len čo dieťa začína opakovať slová a počuje, že mamička hovorí: „Otecko, prosím ťa, podaj mi ten pohár,“ slová „prosím ťa“ síce nechápe, ale keďže sa učí opakovaním, počuje to. Rovnako tak slovko „ďakujem“.

Dieťa najlepšie reaguje na našu intonáciu. Nemôžeme chcieť od päťročného dievčatka, ktoré nikdy nepočulo, ako rodičia hovoria prosím a ďakujem, aby používalo toto „čarovné slovíčko“. Nemusíme deti tieto slovíčka učiť, keď ich počuje v našej komunikácii.

Ak rodičia na seba kričia a nepekne sa k sebe správajú, dieťatko si to zapamätá. Už nemusí napríklad vidieť, že sa neskôr udobrili. Ak už sa niekedy stane, že sa rodičia pred batoľaťom dohadujú, mali by na konci sporov vziať svojho malého do náruče a všetci si dať pusinku, aby dieťa videlo, že i keď nebolo niečo v poriadku, vrátilo sa všetko do správnych koľají.