Keď dieťa nechce jesť

Ak váš drobec nechce jesť, je v prvom rade nutné zachovať pokoj a nadhľad. Treba si uvedomiť, že deti sú vo výbere jedál skôr konzervatívne, nemajú rady nové veci a kým prídu na chuť novému jedlu, potrebujú ho ochutnať až desaťkrát!

Nátlak, vyhrážky alebo dokonca fyzické násilie tiež nepomôžu, skôr naopak – dieťa si jedlo začne spájať s nepríjemnými zážitkami a situácia sa ešte zhorší. Základnou podmienkou, ak dieťa odmieta jesť, je teda TRPEZLIVOSŤ. Rodičia by sa tiež mali vyhnúť niektorým síce zažitým, ale chybným postupom.

Nie je dobré:

• nútiť dieťa zjesť všetko, čo má na tanieri

• ponúkať dieťaťu úplatky za to, že zje aspoň kúsok (po čase by sa situácia mohla otočiť: „Ja to teda zjem, ale ty mi daj…“)

• ponúkať náhradu – dieťa si zaručene vyberie to, čo mu chutí, a jedálny lístok sa časom ešte viac zúži

• dávať dieťaťu drobnosti (bonbóny, sušienky a pod.) medzi jedlami

• robiť mu prednášky so zdravotnou („keď to nebudeš jesť, ochorieš“) a sociálnou („čo by za to dali deti v Afrike“) tematikou

• skúšať „za otecka, za mamičku“

Dobré je, naopak, vziať deti na návštevu do kolektívu alebo rodiny s rovnako starými deťmi, ktoré problémy s jedlom nemajú a kde panujú vhodné stravovacie návyky a zúčastniť sa s nimi na stolovaní. Pri vyberavosti pomáhajú aj jednoduché fígle a drobné klamstvá, napríklad „to nie je ryba, to je losos“, „to nie je mäso, ale sekaná“ atď.

Známym, aj keď o niečo tvrdším postupom je nechať dieťa vyhladovať. Žiadne zdravé dieťa však nebude hladné dobrovoľne a z vlastného presvedčenia, a tak by sa rodičia nemali obávať, že práve ich dieťa taký deň neprežije. Postup je veľmi jednoduchý, ale vyžaduje si od rodičov značnú dávku trpezlivosti, asertivity a dôslednosti:

• na raňajky dostane dieťa to, čo by normálne na raňajky dostalo

• dostane časový priestor – napríklad 15-20 minút, počas ktorého si môže s jedlom robiť takmer čokoľvek (ak svoju porciu nedoje, rodičia mu jedlo zoberú, ale bez zbytočných komentárov a výčitiek)

• nič ďalšie v podobe sladkých drobností nedostane ani v prípade, že by sa ich úporne dožadovalo

• ďalším jedlom bude až desiata, na ktorú nedostane zvyšok raňajok, ale to, čo by bežne na desiatu dostalo

• tak pokračuje celý deň. Ak dieťa skutočne nič nezje, bude niekoľko ďalších dní prebiehať tak, ako bolo zvyknuté, a po napríklad desiatich dňoch príde na rad opäť deň s prísnejším režimom.

Ako naučiť deti jesť

Pri jedení treba dať dieťaťu určitú mieru slobody. To, že sa s jedlom na tanieri hrá, chytá ho rukami, alebo ho rozdeľuje na kôpky, ešte nemusí znamenať, že nič nezje.
Potrebuje iba viac času na to, aby sa s pokrmom zoznámilo. Nie je nutné všetky pokusy o zaradenie niečoho nového alebo zdravého do jedálneho lístka vzdať hneď po prvom neúspechu. Prvý raz stačí len málo. Navyše, keď dieťa uvidí, že ho nikto do ničoho nenúti, nebude sa báť skúšať ďalej.

Pravidelnosť a rituály

Ak rodičia chcú, aby sa ich dieťa stravovalo zdravo, mali by sa tak stravovať aj oni a mali by mať tiež predstavu o zásadách správnej výživy detí. Okrem pravidelnosti (to znamená raňajky, desiata, obed, olovrant, večera), keď dieťa učíme jesť pomocou „stravovacích rituálov“, sú to tiež pravidlá, ktoré sa týkajú výberu a početnosti konzumácie jednotlivých potravín.

Raňajky

Raňajky sú pre organizmus veľmi dôležité, pretože mu pomáhajú naštartovať sa na celý deň. Pre deti je však veľmi dôležitá aj desiata, ktorá im dá energiu na výkon v škôlke.
Počas dopoludnia by mali deti prijať približne polovicu energie a obed túto prvú polovicu završuje. Do detského jedálneho lístka patrí aj popoludňajší olovrant, ktorý už môže byť ľahší. Večera je potom posledným jedlom dňa a jej podoba záleží na zložení celodenného stravovania.

Pečivo a jogurty

Základom jedálneho lístka detí by malo byť pečivo (pre deti staršie ako desať rokov celozrnné), 2-3-krát denne by mali deti jesť aj mliečne výrobky. Prednosť majú polotučné mliečne výrobky (jogurty do 3 % tuku, čerstvé syry a nepresolené syry s obsahom do 45 % tuku v sušine), nevhodné sú topené a veľmi slané syry (napríklad korbáčiky).

Mäso a ryby

Keďže deti potrebujú kvalitné bielkoviny, mali by jesť aj mäso, predovšetkým chudé kuracie, teľacie i bravčové a aspoň raz týždenne by sa na ich tanieri mali objaviť ryby. Tie totiž obsahujú nielen ľahko stráviteľné bielkoviny a jód (u morských rýb a plodov), ale ich tuk je bohatý na potrebné mastné kyseliny omega-3, ktoré sú nevyhnutné pre zdravý rast a vývoj detí.

Tie sú obsiahnuté aj v rastlinných olejoch a tukoch vyrobených z týchto olejov, tzv. margarínoch (napríklad Rama alebo Flora). Z celkového príjmu tukov by mali tie rastlinné tvoriť celé 2/3. Pre živočíšne tak zostáva iba 1/3 všetkých tukov, pričom však musíme počítať s tými obsiahnutými v potravinách (v mäse, mlieku, mliečnych výrobkoch, vo vajciach).

Neoddeliteľnou, ale nie príliš obľúbenou súčasťou zdravého detského jedálneho lístka sú ovocie a zelenina – deti by ich mali jesť ku každému dennému jedlu (menšiu porciu, ako sa odporúča dospelým) a strukoviny, ktoré by sa mali objaviť aspoň raz týždenne.

Sladkosti

Naopak, až priveľmi obľúbené sú u detí sladkosti. Tie nemôžeme deťom úplne odoprieť, ale nie je dobré používať ich ako „platidlo“ alebo nástroj na donútenie dieťaťa, aby niečo urobilo. Je tiež dobré naučiť sa medzi nimi vyberať a siahnuť skôr po tých zdravších, ako sú cereálne výrobky bez polevy alebo s polevou bez trans mastných kyselín, sušené ovocie, orechy, čokolády s vysokým podielom kakaa.

Pitný režim

Zásady zdravej výživy určujú tiež pravidlá pre pitný režim. Okrem dostatku tekutín v závislosti od veku dieťaťa je nevyhnutný aj ich výber. Základom by mala byť neperlivá stolová voda, ovocné čaje, 100-percentné ovocné džúsy riedené vodou, voda so šťavou alebo ochutené, ale nepresladené vody určené priamo pre deti.

Veľkosť porcií

Ak sa rodičia trápia s veľkosťou porcie, ktorú ich dieťa je (alebo skôr neje), mali by si uvedomiť, že každé dieťa má úplne iné špecifické nároky ovplyvnené momentálnym rastom. Preto dieťa, ktoré podľa rodičov je málo, nemusí zákonite hladovať. Je veľmi pravdepodobné, že mu proste len stačí menšie množstvo jedla. Všeobecne platí, že je lepšie dávať deťom menšie porcie, nech si v prípade potreby pridajú.

Do jedálneho lístka patrí aj hlad

Je však veľmi ťažké naučiť deti veľa potravín vôbec jesť a ešte ťažšie naučiť ich jesť ich s chuťou. Ale aj v ranom veku majú deti právo na to, aby im niečo nechutilo. Ak nechce dieťa konkrétnu potravinu raz, nič to. Rozhodne sa však nevzdávajte a skúste mu ju dať ešte niekoľkokrát.

Ale pokiaľ dieťa odmieta niečo systematicky, zmierte sa s tým. Ani dospelí predsa nejedia všetko. Rodičia sa často domnievajú, že nezáleží na tom, čo do seba dieťa dostane, hlavne, že „niečo“ zje. Takže keď drobček odmieta polievku, je tu vždy sušienka, bonbónik, čokoládka, ktoré mu dajú potrebnú energiu. Ako sa má potom naučiť, že má jesť (skoro) všetko a ešte pri tom pekne stolovať? Ak dieťa odmieta napríklad iba detskú výživu a chce radšej jogurt, namiesto rožka mu chutí chlieb, doprajte mu to.

Ak nechce vôbec nič, je možné, že jednoducho nie je hladné. Neprekáža to, ale na ďalšie jedlo si počká až do obeda – aj hlad je predsa individuálna záležitosť.

Ak aj vy máte doma dieťa, ktoré nejaké potraviny alebo jedlá odmieta, môžete sa poradiť s nutričnými terapeutkami v Poradenskom centre Výživa detí buď na bezplatnej informačnej linke 800 230 000 alebo v online poradni info@vyzivadeti.cz. V prípade osobnej konzultácie môžete využiť možnosť objednať sa do poradne v Prahe. Je otvorená každý štvrtok od 14.00 do 17.00 hodiny a sídli na Klinike detského a dorastového lekárstva Všeobecnej fakultnej nemocnice, Ke Karlovu 2.

Na konzultáciu sa môžu rodičia s deťmi objednávať na bezplatnej informačnej linke Poradenského centra Výživa detí 800 230 000 alebo prostredníctvom online poradne na stránkach www.vyzivadeti.cz.

Jitka Rusková, DiS.

Nutričná terapeutka, Poradenské centrum Výživa detí, Praha

Na Babywebe tiež nájdete:

Čo robiť, keď dieťa nechce jesť?
Kedy sa vaše dieťa naje samo
Deti priberajú, naše návyky však veľmi nemeníme!
Za dieťaťom s jedlom nebehajme