Kristína v 22. tt: Už to vieme!

TEHUĽKA LIVE! KRISTÍNA Najväčšou udalosťou posledného týždňa bol pre nás s manželom druhý povinný ultrazvuk. Na ňom sa mali zmerať orgány a umiestnenie placenty, no nám celkom stačilo vedieť pohlavie dieťatka. Na vyšetrenie sme prišli do nemocnice v Hainburgu, kde by som chcela v auguste rodiť. V čakárni sedeli až na jednu výnimku samé Slovenky a po hodine čakania si nás zavolal slovenský lekár. Už si pomaly začínam zvykať na ten rozdiel, ked‘ sa mi lekár predstaví a aj sa o mňa zaujíma viac ako mu predpisuje formulár.

Zdroj: archiv redakce

Foto: Zuzana Beringerová, www.sofiafoto.sk

S ultrazvukom nás potrápil trochu dlhšie, lebo sa niekedy zarozprával. Najprv skonštatoval, že na osemdesiat percent to bude dievča, po ostatných meraniach sa pozrel, či má ešte lepší výhľad. Potom tam objavil niečo, čo ho trochu zneistilo, no nakoniec zostal vo svojom prvom odhade. Kým sme očakávali verdikt, sledovali sme monitor a všetko, čo nám lekár ukázal. Ručičky boli pred tvárou, akoby sa chceli pred ultrazvukom skryť. A nožičky sa občas poriadne natiahli, čo som už jasne cítila. A teraz videla celkom live. Manžel, ktorý rozhodne nie je športovým alebo automobilovým expertom, si trochu vydýchol. Hoci by ma ani jedna, ani druhá správa nijako nezneistila, obaja sme chceli slečnu. Tak ju aj máme.

Na druhý deň sme sa vrátili do nemocnice na prehliadku oddelenia. Nehľadala som si, či sa také niečo robí aj v slovenských pôrodniciach, no tu nás už čakala slovenská pôrodná asistentka spolu so zástupkyňou primára, krátko vysvetlila, ako funguje oddelenie. Prvé, čo povedala, bolo uistenie, že tu sa všetci snažia o to, aby pôrod prebehol prirodzene. A snažia sa o to už 30 rokov. Miera cisárskych rezov je u nich 12%. Spätne si uvedomujem, že na nástrihy sa nikto nepýtal. No už len možnosť rodiť v inej polohe ako na chrbte vylučuje u nás taký známy rutinný nástrih. Potom prišiel priamo z akútneho cisárskeho rezu slovenský anesteziológ, ktorý nám vysvetlil, ako sa zavádza a ako dlho trvá epidurálka, a bol s nami dovtedy, kým už nikto nemal otázky.

Čítajte tiež:

Chvíľu nebolo isté, či budeme môcť vidieť dve pôrodné izby, pretože na všetkých boli pôrody, neskôr sa však uvoľnili, a tak som spolu s pätnástimi Slovenkami vyšla na druhé poschodie. V jednej izbe bola vaňa, široká posteľ, pôrodná stolička aj popruhy zavesené zo stropu na zapretie sa. V druhej bolo široké pôrodné lôžko. Ak by aj prebiehalo viac pôrodov ako je pôrodných izieb, nikdy by neboli v jednej izbe dve rodičky. Každej by zabezpečili súkromie.

Rodinná izba, samostatná a izby po troch posteliach boli útulné, rovnako ako aj chodby a čakáreň. Nebolo tu nič supermoderné, sterilné a nablýskané, naopak, hralo to farbami, príjemným osvetlením. Úplne chýbala miestnosť, kam by brali matkám bábätká tak ako v slovenskej pôrodnici. Neboli tu ani žiadne zamknuté dvere, kde by bolo treba vyzváňať. Pri presune chodbou sme nazreli do špeciálnej miestnosti, v ktorej sedel otec s dieťaťom na hrudi. Povedali nám, že tam prebieha bonding po tom, čo museli robiť cisársky rez. A dvere potom taktne zavreli, pretože by sme sa na to boli schopné dojato pozerať ešte nejakú chvíľu.

Po prehliadke sme sa vrátili späť k manželom a už sa len pýtali. A na všetko sme dostali odpoved‘. Odchádzali sme po dobrých troch hodinách. Boli sme spokojní a ja pripravená pustiť sa do skladania dievčenskej výbavičky!

Kristína je v 22. týždni tehotenstva. Chcete vedieť, čo sa v tomto týždni deje s vaším telom?