Kúpanie, prebaľovanie, strihanie nechtov, čistenie uší

A tak nie div, že babičky sa hnevajú, keď im dcéra oznámi, že sa dozvedela, že svoje dieťatko má kúpať len raz za týždeň. Je pravda, že nadmiera hygieny môže škodiť a že koža si na povrchu vytvára ochranný film, ktorý voda, zvlášť chlórová, zmýva a koža je zraniteľnejšia. Voda a všetky šampóny i mydlá, hoci aj tie najšetrnejšie, môžu citlivú detskú pokožku dráždiť. Čoraz populárnejšie je dojčenské plávanie a cestovanie s malými deťmi k moru vedie k tomu, že deti sú od najútlejšieho veku omnoho viac vystavované vode než v minulosti.

Vo svetle týchto skutočností sa dnes neodporúča kúpať dieťa každý deň. Stačí raz-dvakrát týždenne, zvlášť keď má suchú problematickú kožu s ložiskami dojčenského ekzému. Toto odporučenie však neznamená, že keď sa dieťa napríklad silno spotí, nemôžete ho vykúpať častejšie.

Je to odporučenie, nie príkaz a závisí od mnohých okolností, či ho prijmete, alebo nie.

Samotné kúpanie

Miestnosť, v ktorej budete bábätko kúpať, by mala byť príjemne vyhriata na teplotu 24 – 25 °C. V prvých mesiacoch začíname s kúpaním v malej vaničke, bezpečne upevnenej na podložke. Do vaničky nalejeme najprv studenú, potom teplú vodu a dobre ich premiešame. Vody vo vaničke nemá byť viac než desať až pätnásť centimetrov, teplota vody má byť okolo 37 °C. Teplotu zmeriame špeciálnym teplomerom alebo ju vyskúšame ponorením spodnej časti svojho predlaktia. Nesmie ani chladiť, ani páliť. Pred kúpeľom je vhodné dieťaťu v prípade potreby očistiť zadoček.

Do vaničky dieťa prenášame v náručí v bezpečnej polohe, keď je hlavou opreté o predlaktie jednej našej ruky a druhou ho pridržiavame za vzdialenejšie stehienko a zároveň podopierame zadoček.

Až keď dieťa dokáže držať hlavičku pevne samo, môžeme ho uchopiť pod pazuchami. Kúpanie vo vaničke uľahčí praktické ležadlo, na ktoré dieťa položíme, a tým si uvoľníme obe ruky. Dieťa má na ležadle hlavičku bezpečne nad vodou. Bez tejto pomôcky možno, samozrejme, kúpať tiež, ale dieťatku musíme pri kúpaní jednou rukou podopierať chrbátik a predovšetkým hlavičku. Najprv umyjeme bábätku jemne tvár a potom mu ľahko namydlenou frotírovou rukavicou alebo rukou umývame telíčko. Nakoniec starostlivo umyjeme miesta pod plienkami.

Hlavičku umývame tak, že vlásky trochu navlhčíme a umyjeme mydlom alebo malým množstvom šampónu, zvlášť ak má dieťatko viac vláskov. Potom mu hlavičku nakloníme dozadu a pomaly polievame vlásky čistou vodou tak, aby sa mu šampón alebo mydlo nedostali do očí.

Na kúpanie možno použiť rôzne zvláčňujúce či bylinkové kúpele zo širokej ponuky detskej kozmetiky, ktoré nahradia mydlo.

Kúpacie vedierko

Dieťa je možné kúpať aj v špeciálnom vedierku. Kýblik na kúpanie dojčiat má mať hladký široký okraj, aby matke uľahčil manipuláciu s dieťaťom a aby sa bábätko neodrelo o ostré okraje. Určitou výhodou tohto spôsobu kúpania je, že dieťa je ponorené po plecia a má väčší pocit bezpečia. Voda vo vedierku chladne pomalšie ako vo vaničke. Niektorí rodičia, ktorých kúpanie vo vedierku nadchlo, tvrdia, že tlak vody v kýbliku uvoľní vetry a deti potom ľahšie zaspávajú a nebolí ich tak bruško. Táto informácia je však bez záruky.

A ako dlho by mal kúpeľ drobčeka trvať? Stačí krátko, okolo 5 minút. Čím je dieťa mladšie, tým kratší má byť čas kúpania, aby voda nedráždila jeho citlivú pokožku. Väčšie dieťatko, troj- až štvormesačné môžeme začať kúpať vo veľkej vani. Nie je to však nutné. Každé dieťa znáša vodu a kúpanie inak. Niektorým väčší priestor nevyhovuje a naháňa im strach. Tým vyhovuje kúpanie v malej vaničke, kým z nej nevyrastú. Šikovnou pomôckou je protišmyková podložka do vane. Chráni dieťa pred úrazom.

Napriek tomu ich však pri kúpaní, či už doma vo vani, alebo v lete vonku, nikdy nesmieme nechať samotné. A to platí až dovtedy, kým sa nenaučia dobre plávať.

Pozor na záhradné bazény a nádrže. V nestráženom okamihu do nich môže dieťa spadnúť! A je úplne jedno, že v nich je len pár centimetrov vody!

Moje dieťa má hlavičku plnú šupiniek. Čo mám robiť?

Dojčatá mávajú vo vlasoch drobné šupinky až chrastičky, ktoré ľahko odstránite navlhčeným detským olejom a následným vyčesaním. (Žltkasté šupiny dobre uvoľní aj vodou zmývateľná masť s keratolytickým účinkom.)

Osušenie a prebaľovanie

Po okúpaní dieťa uložíme na suchú osušku a dobre ho usušíme. Osušku na dieťa jemne pritláčame, ale kožu nesušíme trením. Tvárička sa môže na záver umyť prevarenou vodou. Uši a nos po kúpeli nečistíme, ak to nie je vyslovene potrebné – napríklad pri nádche. Stačí len ľahko utrieť okrajové časti uší. V prvých dňoch po pôrode, po zahojení pupočnej jazvy, dávame pozor, aby sa pupok čo najmenej namáčal do vody. Kým sa jazva zahojí, po okúpaní ju ošetrujeme, väčšinou liehom.

Ak má dieťatko suchšiu kožu, pretrieme kožné záhyby, najmä okolo zápästí a členkov, detským olejom alebo detským krémom. Na trhu je nespočetné množstvo detskej kozmetiky a každá firma má navyše širokú paletu prípravkov. Mali by sme používať len kvalitné preverené druhy kozmetiky s atestom a vždy dodržiavať návod na použitie. Môžeme použiť aj v lekárni pripravenú takzvanú rybiu mastičku alebo inú hojivú masť na zadoček zo súpravy detskej kozmetiky.

Pri prebaľovaní nezabúdajme na správnu hygienu prirodzenia

Keď pri prebaľovaní čistíme dievčatkám kožu okolo prirodzenia, utierame ju vždy spredu dozadu, napríklad buničinou nasiaknutou olejom, aby sa zvyšky stolice nedostali z konečníka do pošvy. Súčasné mierne odtiahnutie malých pyskov zabráni možným zrastom so sliznicou pošvového vchodu.

Pri prebaľovaní chlapčeka nezabúdame na kožu pod penisom, kde môžu zostať zvyšky moču a stolice. Predkožku nepreťahujeme minimálne do 2 rokov. Ak to u staršieho dojčaťa ide voľne, je možné ju pretiahnuť, ale bez akéhokoľvek násilia, ktoré by viedlo k trhlinkám predkožky, jazvám a zbytočným komplikáciám v budúcnosti (obriezka a podobne). Pred ošetrením zadočka masťou alebo pastou a zabalením do čistých plienok necháme zadoček chvíľu voľne na vzduchu. Na čistenie zadočka sa čoraz viac používajú textilné utierky. Sú praktické, neobsahujú alkohol, sú šetrné k pokožke a zároveň uľahčia odstránenie zvyškov stolice a nečistôt z povrchu kože. Dnes dokonca existujú utierky na hygienu celého tela. V každom prípade však očistenie kože pod tečúcou vodou ostáva základom bežnej hygieny.

Starostlivosť o dieťatko uľahčuje prebaľovacia podložka. Je umývateľná a čiastočne bráni dieťaťu v otáčaní. Napriek tomu sa nemožno spoliehať na to, že by sa dieťa nemohlo pretočiť a spadnúť z prebaľovacieho stola. Nevzďaľujme sa preto od dieťaťa ani na krok. Môže nás z ničoho nič prekvapiť svojou svižnosťou aj vo veku, keď by sme to vôbec nečakali.

Zapareniny a plienková dermatitída

Zapareniny sú začervenané páliace a bolestivé ložiská v kožných záhyboch, slabinách alebo na zadočku. Vznikajú mechanickým dráždením kože so spolupôsobením potu, zvyškov moču a stolice. K tejto chorobe prispieva nedostatočná hygiena. Postihnutá koža má sklon na hnisanie za prítomnosti kvasiniek alebo baktérií.

Zvláštnou formou zaparením u najmenších detí je plienková dermatitída. Vzniká trením plienok o citlivú pokožku zadočka, slabín a genitálií v teplom, vlhkom prostredí. Svoj podiel tu opäť má moč a stolica a následne baktérie a plesne. Koža nemá pod bežnou plienkou zaistený patričný prísun vzduchu. Pri nedostatočnej hygiene a ponechaní dieťaťa v plienkach bez ich výmeny dlhší čas dochádza k porušeniu celistvosti kože, predovšetkým povrchovej vrstvy pokožky, a tým aj jej ochrannej funkcie. Poškodená pokožka je potom náchylná na kvasinkové alebo bakteriálne infekcie.

Prejavy plienkovej dermatitídy:

Chorá koža je začervenaná, lesklá, opuchnutá, šupinatá. Prejavom dermatitídy môže byť aj drobná žihľavkovitá vyrážka. Pod vplyvom druhotnej infekcie kvasinkou sa môžu vytvárať až pľuzgieriky, ktoré sa ľahko strhávajú.

Ako plienkovej dermatitíde predchádzať a ako ju liečiť?

Základom prevencie je starostlivé očistenie kože od zvyškov stolice pod tečúcou vodou alebo čistiacimi obrúskami a častá výmena plienok.

Plienky vymieňame dieťatku často, aspoň sedemkrát denne, novorodencovi ešte častejšie. Nemenej dôležitý je aj výber kvalitnej plienky, ktorá dobre absorbuje moč. Kvalitná plienka je zároveň do určitej miery priedušná a zaistí prúdenie vzduchu na povrch kože.

Nevhodné je používať detergentné mydlá, ktoré porušia ochrannú vrstvu pokožky. Pri prebaľovaní necháme zadoček chvíľu na vzduchu a usušenú kožu ošetríme ochrannou masťou určenou pod plienky alebo masťou proti zapareninám. Obsahujú zinkovú pastu alebo iné zložky, ktoré zvyšujú obranyschopnosť kože.

Zásyp sa na podráždenú a zvlášť vlhkú pokožku nehodí. Nevhodné sú i masti, ktoré zabraňujú prístupu vzduchu k pokožke. V prípade nehojacich sa ložísk dermatitídy možno predpokladať prítomnosť kvasinky alebo bakteriálnej infekcie. Podľa rady lekára sa na liečbu používajú protiplesňové či antiseptické masti alebo krémy.

Čítajte tiež:

• Chcete vedieť, čo sa vám vaše bábätko snaží „povedať“? Rozšifrujte jeho signály
• Neuveriteľné schopnosti novorodencov
• Šestonedelie? Buďte čo najviac s bábätkom

Strihanie nechtov, čistenie uší a nosa

Nechty novorodenca po pôrode väčšinou našu starostlivosť nevyžadujú. Odlomia sa pri trení ručičiek o odev samy. Striháme ich až neskôr. Dojčaťu môžeme ostihať nechty, keď spí, alebo si ho posadíme do lona, pridržíme vždy jeden prst a necht ostriháme podľa tvaru špičiek prstov. Nechty na nožičke zastrihneme dorovna, aby postranné konce nezarastali do kože. Pozor na kožu pod nechtom. Hranica kože a voľného nechta nie je najprv zreteľná, a tak možno často zastrinúť do kože. Pri strihaní preto ponecháme kúsok bielej nechtovej platničky.

Ušká stačí po kúpaní opatrne vysušiť osuškou, aby sme dieťatku neporanili vonkajší zvukovod.

Nos čistíme, len keď je to skutočne potrebné, teda vôbec nie vždy. Vata sa na to nehodí. Zostane z nej totiž v nose plno chĺpkov. Vhodná je buničina alebo gáza, alebo aj vatové tyčinky.

(z knihy Čakáme dieťatko, Martin Gregora, Miloš Velemínský, Grada 2007)

Poradňa MUDr. Martina Gregoru:

Aké plienky sú lepšie? Jednorazové nebo látkové?
To je zle postavná otázka a nedá sa na ňu jednoducho odpovedať. Plienkové nohavice majú mnoho výhod. Sú praktické, ľahko sa obliekajú a keď sa spočítajú náklady na pranie a žehlenie látkových plienok, sú lacnejšie. Mali by sme dať prednosť vysokokvalitným plienkam, ktoré svojou veľkosťou padnú dieťaťu ako uliate, a nekupovať veľké, hompáľajúce sa mu medzi kolenami, s predstavou, že do nich dorastie. Každá mamička by sa však mala v pôrodnici naučiť baliť aj do klasických látkových plienok. Nikdy nevie, kedy sa jej to zíde. Existuje určité, hoci malé percento novorodeniatok, ktoré horšie znášajú plienkové nohavice a pre ne sú vhodným variantom práve látkové plienky.

Neohrozia jednorazové plienky vývoj bedier? Ktoré jednorazové plienky sú najlepšie?
Prvý rok, ale aj nasledujúce mesiace života dieťaťa sú spojené s jeho búrlivým rastom a rozvojom všetkých jeho schopností, rýchlym vývojom celej osobnosti. Pritom voľnosť pohybu je podmienkou úspešného priebehu všetkých týchto dejov. Neobmedzená pohyblivosť nožičiek je dôležitá nielen na zdravý rast bedier a dotváranie kĺbov, ale súvisí aj s rozvojom pohybových vzorcov, ktorých výsledkom je lezenie a chôdza, objavovanie nových predmetov, cvičenie hmatu, zraku a vôbec všetkých zmyslov. Preto je potrebné, aby plienkové nohavice zodpovedali veku a hmotnosti dieťaťa a aby mu „padli ako uliate“ a nebránili voľnému pohybu bedier a kolenných kĺbov. Dôležitý je zároveň i pocit sucha a bezpečia. Koža dráždená močom a zvyškami stolice, ktorá sa zapáli, trápi dieťa svrbením a bolesťou. Pre riziko vzniku zápalu kože, plienkovej dermatitídy, sú pri plienkach podstatné aj také detaily, ako je kvalita okraja lemujúceho stehienka dieťaťa. Pri niektorých horšie priedušných plienkach sa práve v týchto miestach, kde je noha tesne obopnutá, môžeme stretnúť s nepríjemným kožným zápalom komplikovaným kvasinkou (pozri zaparenina a plienková dermatitída). Ktoré plienky sú teda tie najlepšie? Tie, ktoré spĺňajú všetko vymenované.

Ako sa balí dieťa do látkových plienok?
Najlepšie sa to naučíte v pôrodnici, kde vám to predvedú sestričky, alebo doma u rodičov. Nie je to zložité, hoci jednorazové plienky sú rýchlejšie a zvlášť pre neskúsených oteckov omnoho pohodlnejšie.

Jedna z možností, ako baliť do látkových plienok:
Prvú plienku zložíme tak, aby z nej vznikol dlhý pás, asi 10 cm široký. Ďalšie dve plienky zložíme na dĺžku na tretiny a položíme na prvú plienku tak, aby tvorili písmeno T. Do týchto plienok sa dáva vstrebávajúca vložka. Dieťa chytíme za členky, mierne mu zdvihneme zadoček a podložíme podeň plienky. Dvojicu plienok prehneme tak, aby cípy boli na brušku, a ďalšiu plienku, tvoriacu ramená písmena T, preložíme a upevníme zábal, cez ktorý natiahneme košieľku, ktorou plienky ešte zafixujeme. Obruby plienok by mali byť otočené dovnútra, aby dieťa netlačili na chrbátiku.

Balenie do plienok na jedno použitie
Balenie dieťaťa do plienkových nohavíc je jednoduchšie a hravo ho zvládne i neskúsený otecko. Plienku rozložíme, dieťa chytíme za členky, zdvihneme mu zadoček a podsunieme plienku, aby siahala až k pásu. Prednú časť natiahneme cez bruško, pritom dávame pozor, aby penis chlapčeka smeroval nadol, uvoľníme lepiace prúžky alebo suchý zips a plienku nimi upevníme. Skontrolujeme, či plienka nie je stočená na jednej strane alebo či dieťa netlačí v páse. (Mala by byť voľná na jeden prst.) Cez plienku natiahneme košieľku.