Ochorenie štítnej žľazy u detí

Prostredníctvom hormónov, ktoré tvorí, ovplyvňuje štítna žľaza látkovú premenu v tele, vstrebávanie a využitie cukrov, tukov, bielkovín a vitamínov. Činnosť štítnej žľazy má vplyv na tráviaci a kardiovaskulárny systém, na správnu funkciu svalstva a na tvorbu krvi. Bez správne fungujúcej štítnej žľazy sa nevyvíja mozog a dieťa nerastie. Tvorba hormónov štítnej žľazy je priamo závislá od optimálnej dodávky jódu v potrave.

Vplyv na vývoj mozgu

Vo vnútromaternicovom vývoji je zárodok najskôr odkázaný na materské hormóny. Od 12. týždňa začína jeho štítna žľaza vytvárať vlastné hormóny. Predpokladom je dostatočný prísun jódu. Aj keď nedostatok hormónov štítnej žľazy vedie k poruchám vývoja celého organizmu, najzávažnejšie je v takejto situácii postihnutý centrálny nervový systém. Ide o nevratné postihnutie, ktorého dôsledkom býval v období jódového deficitu endemický kreténizmus. Vývoj mozgu bol v tomto prípade tak ťažko postihnutý, pretože nedostatok jódu obmedzoval tvorbu hormónov nielen u plodu, ale aj u matky. U nás táto forma jódového deficitu vymizla v 20. rokoch minulého storočia.

Nedostatok jódu u tehotnej matky môže viesť k potrateniu plodu, predčasnému pôrodu a úmrtiu novorodenca. Zvyšuje výskyt vrodených porúch u dieťaťa. Ak plodu správne nefunguje štítna žľaza, ale matka má hormónov dostatok, prebieha prenatálny vývoj prakticky normálne a vývoj mozgu, ale i ďalších tkanív je narušený až postnatálne, keď je organizmus dieťaťa úplne závislý od vlastnej hormonálnej produkcie.

Nedostatok hormónov odhalí skríningové vyšetrenie

Porucha vývoja mozgu pod vplyvom nedostatočnej funkcie štítnej žľazy sa prejaví v zaostávaní psychosomatického vývoja dieťaťa v období, keď je na účinnú liečbu neskoro a mozog je nenávratne poškodený. V snahe predísť týmto fatálnym dôsledkom ochorenia štítnej žľazy bol v mnohých krajinách zavedený plošný skríninig hypotyreózy – nedostatočnej funkcie štítnice. V centrálnych laboratóriách sa z niekoľkých kvapiek krvi z pätičky dieťaťa zisťujú okrem iného hladiny regulačného hormónu pre štítnu žľazu. Výsledok je tak navigáciou k ďalšiemu prípadnému vyšetrovaniu a kľúčom k včasnému odhaleniu ochorenia štítnej žľazy.

Struma ako prejav nedostatku jódu

Viditeľným a dobre rozpoznateľným prejavom ochorenia štítnej žľazy u detí, ale aj u dospelých je jej zväčšenie – struma. Existuje viacero príčin, prečo k zväčšeniu dochádza. Podľa toho rozlišujeme aj viac druhov strúm. Jedným z častých dôvodov zväčšenia štítnice u detí a dospievajúcich je nedostatok jódu v potrave. Štítna žľaza v snahe zachytiť čo najväčšie množstvo jódu a použiť ho na tvorbu hormónov zväčšuje svoj objem. To sa darí len po určitý čas.

Postupne je tvorba hormónov aj pri veľkom objeme žľazy nedostatočná. Objem štítnej žľazy je teda citlivým ukazovateľom prísunu jódu. Jódový deficit sa u nás podarilo vyriešiť pridávaním jódu do potravín a nápojov, jódovaním soli v priemyslovom potravinárstve, jódovou prevenciou vo veterinárnej starostlivosti a obohatením dojčenskej výživy presne definovaným množstvom jódu. Napriek tomu môžu nastať situácie (dospievanie, tehotenstvo), keď je dodávka jódu pre štítnu žľazu nedostatočná.

Aj mierny deficit môže v kritických obdobiach vývoja, ako je rýchly rast v puberte, viesť k nedostatku hormónov štítnej žľazy a spôsobiť poruchy telesného a sexuálneho vývoja i psychického dozrievania. Uvádza sa, že mierny nedostatok jódu znižuje výslednú priemernú inteligenciu postihnutej populácie o 5-7 bodov stupnice IQ. Môže dôjsť k poruchám rastu a pohlavného vývoja.

Zväčšená štítna žľaza neskôr mení svoju štruktúru, je náchylná na ďalšie ochorenia. Diskutovaný je vzťah k zhubným nádorom. Riešením je vyšší príjem jódu z potravy (morské ryby a morské produkty) alebo podávanie vo forme tabliet. Vysoké dávky jódu sú však za určitých okolností rizikové, pretože môžu umocňovať autoimunitné procesy v štítnej žľaze. Preto je rozhodnutie o podávaní jódu formou tabliet v rukách lekára.

Čítajte tiež:

• Choroba slaných detí: cystická fibróza
• Čo by ste mali vedieť o vrodených vývojových poruchách
• Detské choroby spojené s kožnými vyrážkami

Struma ako prejav autoimunity

Pri poruche imunologických mechanizmov v tele môže dochádzať k deštrukcii niektorých tkanív (autoimunitný zápal). Výsledkom dlhodobého procesu je rozpad a prestavba tkaniva a strata jej funkcie. Príčinou je súhra vplyvov dedičnosti, vonkajšieho a vnútorného prostredia. Jedným z takýchto procesov začínajúcich sa v detstve alebo dospievaní je autoimunitná tyroitída. Zvyčajne ju sprevádza zväčšená štítna žľaza, nápadná struma. Ochorenie sa môže prejaviť zvýšenou alebo zníženou funkciou žľazy a spája sa s enormnou únavou, so slabosťou, s poruchou rastu, obezitou alebo naopak s úbytkom hmotnosti, nepokojom, poruchou sexuálneho dozrievania. Autoimunitná tyroitída je častejšia u dievčat a žien.

Liečba spočíva buď v dodávke hormónov štítnej žľazy, alebo v tlmení zápalom vystupňovanej hormonálnej produkcie. Prakticky vždy to znamená celoživotnú endokrinologickú starostlivosť. Podávanie jódu je v tomto prípade nevhodné.

Podobným mechanizmom, akým dochádza k autoimunitnej tyroitíde, vzniká diabetes 1. typu alebo chronický črevný zápal, ako je Crohnova choroba. Autoimunitné ochorenia sa môžu navzájom kombinovať. Nemalé percento dospievajúcich s diabetom 1. typu má autoimunitnú tyroiditídu. V súčasnosti zaznamenávame trend stúpajúceho počtu autoimunitných ochorení u detí. Ochorenia štítnej žľazy sú v popredí týchto štatistík.

Nádory štítnej žľazy u detí

Tyreoidálne nádory, či už tie „dosť“ benígne, alebo zhubné malígne, sú v detskom veku oproti dospelosti vzácne. Najčastejšie ide o benígny uzol v normálne fungujúcej štítnej žľaze. Vzácnejšie sa môžu objaviť uzly v žľaze zmenenej autoimnitným zápalom. Zhubné nádory štítnej žľazy možno očakávať v teréne predchádzajúcej radiačnej záťaže (napríklad ožarovanie z dôvodov liečby iných nádorových ochorení). K zvýšenému výskytu nádorov štítnej žľazy prispievajú aj stavy spojené s nedostatkom či nadbytkom jódu. Riešením uzlovej zmenenej štítnej žľazy je chirurgické odstránenie jedného či oboch lalokov. Ani benígny uzol sa nemusí celý život správať ako nezhubný.