Prvý deň bez cumlíka si zaslúži oslavu

Metla na rodičov

Táto malá vecička, s ktorou sa ich dcéra nedokáže rozlúčiť, sa pre nich stala veľkým problémom. Niekto im hovorí, že okolo toho robia zbytočné dusno, že to prejde samo. Oni však majú pocit, že zlyhali ako rodičia, zvlášť keď vidia kritické pohľady okoloidúcich. Klaudia totiž nevyberie cumlík z úst ani pri prechádzke v parku. Žiadne dohováranie na ňu neplatí. Cumlíka sa jednoducho dobrovoľne nevzdá.

Trochu zvláštny plyšák

Dieťa potrebuje sať zhruba do jeho jedného roka. Upokojuje ho to, prispieva k vyrovnanosti. Po roku táto potreba ustupuje, čo však automaticky neznamená, že by sa dieťa v tejto príhodnej chvíli cumlíka vzdalo. Naopak, postupne význam tejto malej kaučukovej či silikónovej vecičky rastie, stáva sa z nej spoločník pre nepríjemné situácie. „Cumlík u trojročného dieťaťa plní rovnakú funkciu ako plyšák, teda akéhosi priateľa, spoločníka, dôverníka,“ vysvetľuje psychologička Anne Bacusová. „Dieťa bez neho nezaspí a pomáha mu vo chvíľach, keď je smutné, keď u neho nie je mamička. Jeho stratu ťažko nesie, akoby prišlo o časť seba samého,“ dodáva.

Po roku môže zostať v postieľke

Dobrovoľne, bez pomoci dospelých, sa dieťa cumlíka nevzdá. Toto „odstavovanie“ je však potrebné rozfázovať. Spočiatku by sa rodičia mali snažiť, aby dieťa malo cumlík len na spanie a na odpočinok po obede. Hneď ako začne chodiť, mali by zaviesť pravidlo, že cumlík zostane v postieľke. Inak hrozí, že v troch rokoch budú musieť nastoliť toho pravidlo nekompromisne a pôjde to horšie. Žiadne dieťa v tomto veku totiž nemá fyziologickú potrebu cmúľať cumlík celý deň. Ani v škôlke to nerobí, tam si ho môže vziať maximálne na odpočívanie po obede. Trojročné deti sa navyše rady rozprávajú s dospelými. A tí by im to nemali uľahčovať a snažiť sa im rozumieť, keď hovoria s cumlíkom v ústach. „Cumlík v ústočkách znamená hendikep pri rozprávaní, teda pri socializácii,“ pripomína Anne Bacusová. „Keď si dieťa pocucáva cumlík, tak je spokojné a vystačí si samo, nemá potrebu kontaktu s okolím. A keď sa práve vo veku, keď sa nadväzujú kontakty s rovesníkmi, sťahuje do seba, je to škoda.“

Čítajte tiež:

• Odmietanie prvej fľašky: Stačí vytrvať
• Je dojčenie stále tabu?
• Neprávom zatracovaný cumlík

Krok do dospelosti

Na rozlúčku s cumlíkom sa dieťa samo neodhodlá, veď prečo by sa niečoho takého príjemného zbavovalo? Aby k tomuto kroku bolo ochotné, treba ho nejako motivovať. Bez jeho súhlasu sa to totiž nepodarí. Znamená to nájsť človeka, na ktorého dieťa dá, ktorá je preň autoritou. Môže to byť napríklad pediater alebo zubár, ktorý mu nekompromisne povie, že s cumlíkom treba bezpodmienečne skoncovať.

Ďalší krok spočíva v tom, že je potrebné stanoviť dátum „odluky“. Rodičia by deň D mali poňať ako sviatok, čo dieťaťu oznámia. Tiež mu povedia, že zo začiatku nebude úplne ľahké sa s cumlíkom rozlúčiť, ale že babička (strýko, kamarát) už má preň pripravený darček ako odmenu za statočnosť. Na deň D je dobré naplánovať nejakú oslavu „dospelosti“, napríklad kino alebo návštevu reštaurácie, pri ktorej sa dá dieťaťu jasne najavo, že už nie je žiadnym bábätkom. Zároveň mu treba dodať odvahu a vyjadriť svoju dôveru v neho a vieru, že sa mu to podarí. Dieťa potrebuje cítiť podporu dospelých, počuť od nich, že sú presvedčení, že sa mu to podarí. To už je úspech spolovice zaručený.

Uspí ho rozprávkou

Úplne ľahké to však nebude. Prvý večer bude kritický. Pred spaním bude dieťa zrejme plakať a dožadovať sa cumlíka. Znamená to nápor na dospelých, ale mali by vydržať, urobiť si čas a rozprávať mu rozprávky, až zaspí. Druhý deň by nemali šetriť chválou a gratuláciami. Môže padnúť aj zmienka o tom, ako teraz pekne vyzerá bez cumlíka, ako sa pekne usmieva. Ak sa dieťa dokáže odpútať od tej malej vecičky, ktorá preň znamená veľké zázemie, urobilo dôležitý krok na svojej ceste k samostatnosti.