Tehuľka LIVE! Mika v 27. týždni: Doktor sa mi povyhrážal!

Sama doma a ešte aj v strachu

Portugalsko sa nekonalo. Minulý týždeň sme boli na poradni a zdvihnuté obočie a otázka pána doktora: „Čo ste robili posledné obdobie?” a jeho nie veľmi nadšený výraz tváre ma pekne vyplašili.

Krčok maternice sa skrátil o celý centimeter a pán doktor začal hovoriť o riziku predčasného pôrodu. Odporučil mi oddychovať, úplne vypustiť akékoľvek fyzické zaťaženie a v žiadnom prípade necestovať.

Tak som musela ostať doma a ešte k tomu aj sama. Norko musel na kongres cestovať, pretože zastupoval Slovensko. Ostala som teda doma a vyplašená.

Čo vravel pán doktor Pavol Hartel

„Bábätko rastie podľa očakávania, všetky merania sú v norme. S vývojom som spokojný. Starosť mi však robí skrátenie krčka maternice pani Michaely v priebehu posledných 4 týždňov o 1cm. Nechcem nič podceniť, preto odporúčam úplne vyradiť fyzickú námahu, zvýšiť dávku magnézia a vôbec neodporúčam cestovať a vystavovať sa akýmkoľvek stresom.

Objednávam pani Michaelu na kontrolu o 2 týždne, kde skontrolujeme, čo sa deje v maternici. Natočíme si vtedy CTG monitor, aby sme videli, aké sú kontrakcie, aký je tep bábätka, v akom stave je krčok a podľa toho sa rozhodneme, čo budeme robiť ďalej. Doteraz bezproblémové tehotenstvo chceme udržať čo najdlhšie a v čo najlepšom stave minimálne do 38. týždňa.”

Zákaz som porušila

Prišla som na to, že mi je nepríjemné byť doma sama, cítim sa nejako neisto, nemám pri sebe oporu a hlavne sa potrebujem stále kontrolovať s tou fyzickou aktivitou.

Nie som zvyknutá „nič nerobiť” a trhá ma stále k nejakým činom, chystať, upratovať… Už dvakrát som sa pristihla, ako odhrabávam sneh. Keby bol pri mne Norko, určite by ma poriadne vyhrešil.

Ja som si to však vôbec neuvedomila, že aj odhrabávanie snehu je fyzická aktivita a to som mi drahý nakázal, že pri hocijakej potrebe niečo namáhavejšie robiť, mám volať suseda. No mne to vôbec neprišlo na um…

Prečítajte si tiež:

• Hrozí vám predčasný pôrod?
• Lietadlom v tehotenstve
• Je cvičenie v tehotenstve prospešné?

Kalamita

No a navyše máme u nás na Kysuciach trvalú snehovú kalamitu, vo štvrtok som zapadla s autom a po hodine trápenia sa, cúvania a opätovného rozbiehania sa, som musela volať známeho s lesným traktorom „Lakatošom”, aby ma prišiel vytiahnuť domov.

Ešteže sú v našom okolí ľudia, ktorí nemajú problém nezištne pomáhať. Ale priznám sa, že ma celá tá situácia pekne vystresovala a rozhodla som sa, že nasledujúce dva dni ostanem doma a auto som nechala trochu ďalej od domu na kopci.

Ženskou logikou som si totiž vydedukovala, že dole kopcom do dediny sa spustím v pohode a prejsť sa k autu 7 minút nie je žiadna fyzická záťaž. 🙂

Stále sa pozorujem

Od poslednej poradne sa príliš pozorujem a každé pichnutie či silnejší kopanec Šarlotky považujem za signál problémov. Som asi mierne paranoidná, no podľa mňa to pozná skoro každá matka, ktorá zažila hocijaký, hoc len drobný problém počas tehotenstva.

Viem, že to nerobí dobre ani mne, ani Šarlotke, preto sa stále snažím myslieť pozitívne.

Cvičím gravidjogu, meditujem a predstavujem si, ako je Bombičke v brušku fajnovo a nechystá sa vyjsť z domčeka skôr, ako má napísané v tehotenskej knižke.

Taška do pôrodnice? Ouuu nieee!

Okrem toho som spustila hon na všetky tie prepotrebné bábätkovské vecičky. Objednala som sa na návštevu ku kamarátke, ktorá má už tri detičky, nech mi poradí, čo mi fakt treba a čo je zbytočné.

Možno ma to chytilo aj preto, lebo keď sme opúšťali ordináciu, pán doktor ma upozornil, aby som si pre istotu pripravila tašku do nemocnice.

V tom okamihu by ste sa mi krvi nedorezali. Nie len preto, že som sa zľakla pri uvedomení si všetkých následkov a dôsledkov, ale aj preto, že ešte nemám doma vôbec ale vôbec nič. Teda, len postieľku, ktorú nám priniesla sesternica pred dvoma týždňami.

Stále premýšľam, čo všetko mi bude naozaj treba, ako správna prvorodička mám v tom poriadnu čiernu dieru a dúfam, že mi niekto pomôže zorientovať sa.

Som jednoducho žena

A viete čo je veľká sranda? Som typická žena a nemám absolútne žiadnu predstavu o mierkach. Netuším koľko je čo centimetrov či metrov. Keď sa ma opýtate v hmle, aká je viditeľnosť, jediné, čo dokážem povedať je, že či auto pred sebou vidím, či nie.

A ako mám vedieť veľkosť vecičiek, ktoré mám kupovať pre Šarlotku? Čísla ako 56 či 98 mi prídu len ako nejaké čísla. Teraz sa asi chytia za hlavu všetci chlapi, no tak to jednoducho je, nemám predstavivosť na mierku. Od maminy viem, že pre novorodeniatko mi treba vecičky veľkosti 56, tak od toho si tak nejako všetko logicky odvodzujem.

No a priznám sa, že neviem čítať ani mapu. Všetky tie čiarky, bodky a farbičky sú krásne, no ale čo z toho, keď sa neviem zorientovať, keď niekde zablúdim. Som prosto žena!!!

Viem upiecť vianočku, viesť domácnosť, vydrhnúť špinavé tenisky…Som jednoducho žena a potrebujem k sebe môjho muža.

Čítajte aj:

Rizikové tehotenstvo a tehotenské komplikácie
Kedy ísť do pôrodnice alebo Päť základných situácií

Už vyberali škôlku pre Šarlotku!!

Zasmiala som sa poriadne schuti, keď moja mama s Norkom začali riešiť, do ktorej škôlky dáme Šarlotku. Či dole do dediny, či lepšie až do mesta.

Riešili výhody a nevýhody, plánovali, kde sa im bude po ňu chodiť lepšie a čo bude výhodnejšie. A pritom ešte ani na svete nie je, tak som sa im smiala. Oni však len krútili hlavami, že plánovanie je dôležité a v našom meste je nedostatok škôlok a veľa detí, tak treba vraj na to myslieť vopred.

No žeby až tak skoro? Mne to príde ako neskutočne vzdialená budúcnosť…

Zo zasnežených Kysúc, mierne vyplašená prvorodička Mika vám praje príjemný konečne zimný týždeň

Vaša Mika

Bábätko v 27. týždni, takto asi vyzerá