Tehuľka LIVE! Táňa (30): Mám strach

Prestal tráviť mliečko…

Rada by som napísala, že sa nám darí dobre a Tobiasko napreduje, ale do včera bol jeho stav nezmenený – ani lepšie ani horšie. Keďže však potrebuje hlavne čas, bolo aspoň to pre nás dobré znamenie.

Včera sa mu však stav zhoršil, museli mu zvýšiť dávku pľúcnej ventilácie, pretože sa mu málo okysličovala krv.
Okrem toho prestal tráviť mliečko, ktoré doteraz prijímal v malých dávkach bez problémov, teraz mu však ostáva nestrávené v žalúdku, pľúcka má stále veľmi slabé. Ťažko sa to aj píše..

Musíme veriť, že to bol len zlý deň

Vo štvrtok mal Tobi presne týždeň a celý čas, keď som bola pri ňom, snažil sa otvárať očká a žmurkať na mňa. Bol už aj čulejší a stále sa hmýril, včera však od rána iba spinkal. Pani doktorka povedala, že vyzerá byť spokojný, ale znepokojujúce je práve to, že až moc….Ne je taký čulý ako predtým.

Veríme však, že to bol pre neho iba zlý deň a keď za ním dnes prídem a pohladím ho, opäť na mňa žmurkne tými krásnymi očkami. Je veľmi ťažké sledovať to malé krehké telíčko za sklom, ako bojuje a snaží sa, ale je veľmi slabučké. Kiežby sa všetky tie boliestky dali preniesť, kiežby som si ho mohla privinúť, aby cítil opäť tlkot maminho srdca, aby cítil, ako veľmi ho ľúbim…

Tobinko má týždeň

Čakanie na dúhu

Musíme však veriť a modliť sa za silu a zdravie nášho chlapčiatka. Najhoršie sú pre mňa zmiešané pocity. Pri Chrisovi som si bola istá od začiatku, že to zvládne a inú možnosť som si nepripúšťala, tak som to vnútorne cítila a bola som oveľa pokojnejšia, teraz mám však vnútorný zmätok. Nie žeby som neverila tomu, že to zvládne, to verím, ale cítim vnútorný nepokoj a obrovský strach. Čo ak nie…

Ako sa však vraví: „Ak chceš vidieť dúhu, musíš najskôr vydržať dážď“. My veríme, že tej dúhy sa skôr či neskôr dočkáme v podobe sladkého úsmevu nášho drobčeka….

Čítajte aj:

Hrozí vám predčasný pôrod?
Cisársky rez nie je prekážkou pri dojčení

Hneď na pôrodnú sálu!

A prečo vlastne musel Tobiasko na svet tak skoro? Ako som písala dva týždne pred pôrodom, som začala krvácať a mať bolesti. Moja doktorka ma poslala opäť do rizikovej poradne, keďže sa jej nezdal nález na ultrazvuku a mala podozrenie na odlučovanie placenty.

Z rizikovej poradne som putovala hneď na oddelenie rizikovej gravidity, no ešte som sa ani nevyložila, vtrhli na izbu sestričky s vozíkom a zahlásili, že ideme na pôrodnú sálu. Krvi by ste sa vtedy u mňa nedorezali… Na pôrodnej sále ma uložili našťastie na izbu na sledovanie, napichli infúzie a čakali či sa krvácanie upokojí. Strávila som tam noc a keďže sa stav zlepšil, bolesti tiež ustúpili, previezli ma opäť na oddelenie rizikovej gravidity.

Naordinovali prísny pokoj na lôžku, všetci sme chceli dať drobcovi ešte čas, každý nový deň bol pre nás víťazstvom a opäť sme mali o kúsok väčšiu šancu… Prišiel však utorok a môj stav sa opäť zhoršil.

Bolesti ostré a akési nervózne

Krvácanie sa zvýraznilo, nastúpili veľké bolesti v brušku. Nie kontrakcie, ale celé brucho ma bolelo a bolo citlivé na dotyk. K tomu všetkému som cítila, že Tobi sám mi dáva najavo, že nie je niečo v poriadku.

Ako som sa vždy tešila na každý jeho pohyb, teraz som sa desila toho, keď sa zobudil, pretože pohyby boli veľmi bolestivé, ale boli aj akési iné ako dovtedy. Cítila som ich omnoho prudkejšie, boli ostré, nazvala som ich nervóznymi. Zdalo sa mi, že sa drobec začína pýtať von z bruška, akoby mi chcel naznačiť, že mu nie je dobre, akoby bol nespokojný….

V piatok sa stav oboch rapídne zhoršil, po vizite ma odviezli na vyšetrovňu a zavolali aj prednostku z neonatológie. Vysvetlili mi, že moja placenta sa začala správať agresívne, na jednej strane sa odlučovala, čo bolo nebezpečné pre bábätko a na druhej strane mi vrastala do maternice, čo bolo nebezpečné pre mňa.

Hrozilo mi vykrvácanie. K tomu všetkému bol v maternici hematóm a taktiež problém s jazvou na maternici po predchádzajúcom cisárskom reze. Tak, ako dovtedy bol každý nový deň pre nás víťazstvom, v okamihu sa všetko zvrtlo a každá ďalšia hodina znamenala pre oboch menšiu šancu na prežitie.

Prečítajte si tiež:

Krvné zrazeniny hrozia aj tehotným
Prečo pribúdajú cisárske rezy?

V poslednej chvíli

Súhlas na ukončenie tehotenstva som dala v poslednej chvíli, okamžite nás previezli na pôrodnú sálu. O 9,30 ma odvážali pripravenú na operačnú sálu a 9.49 prišiel Tobiásko na svet. Bola som v celkovej anestézii, takže som netušila, v akom stave prišiel na svet.

Viem len to, že hneď, ako som sa prebrala, ešte na sále bola jediná moja otázka, či malinký plakal, všetci ma ubezpečovali, že áno. Neviem, či preto, aby ma upokojili, ale v tom momente mi stačila práve táto odpoveď na to, aby som bola pokojnejšia. O 10.40 ma priviezli na oddelenie a v tom momente prišiel aj Patrik s prednostkou neonatológie, ktorá mi priniesla aj vyfoteného drobčeka.

Povedala nám však, že malinký po pôrode nedýchal a nereagoval, preto musel byť kriesený a následne napojený na pľúcnu ventiláciu, a to aj napriek tomu, že kortikoidovú prípravu na dozretie pľúcok sme mali za sebou. Apgar skóre mal v prvej minúte 5, v piatej 3.

Klikni na obrázok alebo sem a pozri si video a malého Tobiho

Neustále som sa pýtala PREČO?

Prečo sa to stalo práve nám, prečo si to musím prežiť ešte raz a ešte v horšej podobe? Myslím, že na jednu ženu a matku stačí naložiť takéto bremeno raz.

Cítila som v sebe neskutočné množstvo hnevu, strachu, neustále mi tiekli slzy, ale pochopila som, že to nemôžem. Musím byť silná hlavne kvôli drobčekovi a nesmiem sa trápiť, pretože tým predsa nič nevyriešim, iba si privyrobím ďalší problém s rozbehnutím laktácie.

Sebaobviňovanie nemalo význam, vysvetlili nám, že sme to nemohli nijako ovplyvniť, pretože to bol orgánový problém… Tobiaska som prvýkrát videla až v sobotu na obed. To malinkaté krehké telíčko oddane ležiace vo svojom novom domčeku. Zdal sa mi neuveriteľne maličký, oveľa, oveľa menší a krehkejší, ako bol Chrisík. Po prvom pohladení aj napriek slzám cítila som, ako z neho sála túžba…

Za zdravie a silu

Stále si opakujem, že každému je naložené na plecia iba toľko, koľko sám unesie, no niekedy ma prepadnú pocity, že sa musel niekto zmýliť a nakladá to bremeno akosi nespravodlivo…
Tieto myšlienky sa však snažím odohnať tým, že tak, ako sa vždy nájdu tí silnejší, tak sú aj slabší jedinci a v podstate tým, že je naložené na plecia viac tým silnejším, možno práve nevedomky pomáhajú tým slabším, ktorí by možno to bremeno neuniesli.

A ako sa vraví, akákoľvek ťažká situácia, akokoľvek ťažký problém, v konečnom dôsledku dokáže posilniť a posunúť nás o kúsok ďalej. Je to len v našich mysliach a na nás, ako sa s problémom popasujeme…

Takže sa snažím myslieť pozitívne, aj keď je to niekedy veľmi ťažké a často sa valia slzy len tak, hoci nechcem. Plač však neznamená prehru a ani hanbu. Práve mi napadla myšlienka jedného múdreho človeka: „Ak máš chuť plakať, plač, slzy sú len prejavom toho, že sme boli príliš dlho silný…“

Včera večer sme všetci spolu vypustili lampióny šťastia a myslím, že aj bez slov sa všetky priania spojili v jedno „zdravie a silu“ pre nášho milovaného Tobiaska. Drž sa synček, nech si čím skôr pri nás a cítiš, ako veľmi ťa ľúbime.