Tehuľka LIVE! Táňa (39): Okrem môjho spánku stíham všetko

Dojčííímeee

Z nemocnice sme odchádzali s váhou 2180 gramov a dĺžkou 44 centimetrov, od narodenia pribral Tobi kilo a narástol 5 centimetrov. Domov sme si ho odniesli v perinke, v ktorej pred 25 rokmi doniesla domov mamina môjho Patrika. Papanie sa síce začína zlepšovať, hoci až teraz takmer po týždni, ale som nesmierne šťastná, že postupne odsúvame fľašu na vedľajšiu koľaj a čochvíľa sa dopracujeme k plnému dojčeniu.

Zatiaľ mám strach, aby Tobi príliš neschudol, keďže je to veľmi slabý jedák, tak ho väčšinou dokrmujem ešte mojím mliečkom z fľašky.

Zajtra ideme na preváženie k pani doktorke, potom už budem mať požičanú váhu, takže si budem môcť presne odsledovať, koľko si vytiahne sám a koľko ešte potrebuje dodať mliečka vo fľaške. Teší ma aj to, že mliečka je opäť viac a odkedy sme začali s pravidelným prikladaním, nemusím drobca dokrmovať umelým mliekom, ba dokonca máme už nejaký ten liter pre prípad núdze zmrazený.

Prečítajte si tiež:

K úspešnému dojčeniu môže prispieť aj detoxikácia
Spánok dieťaťa

Cvičíme – cvičíme, no aj plačeme – plačeme

Tobiasko stále ostáva tým najlepším bábätkom pod slnkom, takmer vôbec neplačká, iba, ako som už písala, pri cvičení, ktoré však musíme chtiac-nechtiac absolvovať pred papaním štyrikrát denne.

Nielen Tobi, ale všetci doma si musia zvyknúť na cvičenie. Niekedy mám totiž pocit, akoby som v ich očiach čítala: „Čo mu to robíš, prečo ho trápiš?“ Je mi ho tiež nesmierne ľúto, hlavne keď mi plače pod rukami, až sa zadúša. No viem, že momentálne je to jedna z podstatných a veľmi dôležitých vecí pre správny vývoj a napredovanie Tobiaska.

Taktiež viem, že plačom neprejavuje bolesť, ale nespokojnosť z pohybov, ktoré od neho chcem a potrebujem dosiahnuť.

Tobinko doma. Konečneeee!

„Čau brácho!“

Najväčším prekvapením bol pre mňa Christopher. Mala som obavy, že bude žiarliť, keďže doteraz bol stredobodom pozornosti a hlavne pre dievčatá alfou a omegou. Vedela som, že iné je o bábätku rozprávať, prezerať si fotky a videa, vedieť, že maminka síce za bábom odchádza, ale vždy sa ku mne vráti a bez bábätka, ako keď príde bábätko reálne domov.

Tobiaskovi som strčila pod perinku Chrisove obľúbené cukríky, a to ste mali vidieť ten výraz v jeho tváričke, keď to zbadal. Pár minút trvalo, kým bolo zreteľne vidieť v jeho tváričke zmätok a prekvapenie, keď Tobiaska po prvýkrát videl, ale veľmi rýchlo sa z neho stal veľký braček, pomocník a ochranca. Po chvíľke začal behať po dome a každého volať: „Pod podri babo“ :o)

Pri všetkom mi asistuje a pomáha, keď nás videl prvýkrát cvičiť, plakal spolu s Tobinkom.

Teraz už vie, že keď vyberám Tobiho z postieľky, už aj mi nesie dosku a podložku na cvičenie, pri kúpaní pomáha umývať „riťku“, pri prebaľovaní natiera, keď počuje Tobiho plakať, tak sa ho pýta: „sťeš spať? sťeš papať?“ Najrozkošnejší je, keď príde ráno k Tobimu a sladko rozospato mu šepne: „čau brácho“, len z jeho úst to znie „čau pako“ :o)

Čítajte aj:

Keď pes odmietne vaše dieťa…
Reakcie súrodencov na príchod dieťatka

Dasty – strážca aj žiarlivec

Jediný problém a náznak žiarlivosti nastal v okamihu, ako som predpokladala, keď ma videl po prvýkrát dojčiť. Nechala som ho teda vyskúšať, aby nemal pocit, že ho odháňam, no dopadlo to tak, že som takmer prišla o bradavku a so slovami „fuuj,“ ochotne prenechal túto činnosť bračekovi a si dal radšej cukríky. Odvtedy sa prizerá, ako Tobi papá a on si chrumká svoje.

Väčší problém so žiarlivosťou je s Dastym (naším psíkom), keď vidí, že sa okolo Tobiho niečo deje a všetci sa točia okolo neho, už aj je pri nás a dobiedzaním do každého si vynucuje pozornosť. Na druhej strane hneď, ako ho počuje zaplakať, v tom momente je pri nás a kontroluje, či je všetko v poriadku.

Odgrgnutie na striedačku

Dievčatá sú tiež úžasne, u nich je to už o niečom inom ako pri Chrisovi. Majú nespočetné množstvo otázok a všetko chcú dopodrobna vedieť so všetkým pomôcť. Po každom kŕmení im ho musím dávať na striedačku odgrgnúť. Dokonca si vďaka Tobimu začali upratovať izbu a Sany aj jesť, čo má na tanieri. Len či im to vydrží o niečo dlhšie ako zopár dní :o)

Ale aj napriek svojmu nadšeniu z Tobiaska, nezabúdajú na Chrisíka. Veľa som sa s nimi rozprávala o tom, že sa musíme čo najviac venovať Chrisovi aj naďalej. Nemôžu ho teraz odstrkovať a odháňať od seba, hlavne teraz, kým ešte Tobi väčšinu dňa prespinká, to aby Chris nemal pocit, že zrazu k nám nepatrí a všetko sa točí len okolo bábätka.

Monitor, vďaka

Som celkom milo prekvapená, že ako tak sme si veľmi rýchlo vybudovali určitý režim a stíhame v podstate všetko, až na môj spánok, ale raz to snáď dobehnem.

Dokonca sme si cez víkend upiekli aj makovú bábovku a plnené slané slimáčiky. Iba vychystanie na prechádzku nám trvá akosi príliš dlho a kým konečne otvorím dvere na ulicu, mám pocit, akoby som práve vyšla zo sprchy 🙂 Snáď sa ale časom aj tento čas skráti. Tobi nás už aj vystrašil, ďakovala som vtedy za monitor dychu, je naozaj potrebný.

Čo sa týka doktorov, tak nás samozrejme čaká kopeeec kontról, prvú máme na očnom na Kramároch. Držte palce.

No milí moji, keďže sa blíži polnoc a čas kŕmenia a opäť sa mi podarilo k písaniu dostať na poslednú chvíľu, lúčim sa s vami a sľubujem, že nabudúce si už ozaj nájdem viac času :o)

S pozdravom Táňa + rodinka