Tehuľka LIVE! Táňa: Nie som blázon, čakám štvrtý zázrak!

Štvrtý zázrak

Keďže sa budeme spolu stretávať týždeň čo týždeň, rada by som sa predstavila. Mám 33 rokov a čakám moju štvrtú bublinku! Áno, čítate správne štvrtú! Niekto si povie sa, zbláznila v dnešnej dobe, ale ja som nesmierne šťastná a momentálne prežívam jedno z najkrajších období.

Môj doterajší život bol komplikovaný, ale ako sa vraví za každé životné obdobie si môžeme sami a za každým problémom či už vo vzťahu alebo v manželstve stoja vždy dvaja. Myslím si, že v mnohých prípadoch je zodpovednejšie, ak sa radšej cesty dvoch ľudí, ktorí sa síce kedysi milovali, no už spolu nedokážu žiť, rozídu, a to najmä vtedy, ak už problémy vnímajú aj deti. Práve toto bol aj môj prípad a s odstupom času si uvedomujem, že situáciu som mala riešiť oveľa skôr, ale človek sa učí na vlastných chybách.

O niektorých veciach sa ťažko hovorí, no aj píše

Asi ste pochopili, že mám za sebou jedno manželstvo. Začalo krásne a nikdy som si nemyslela, že ho po 8 rokoch skončíme rozvodom. Ostali nám však nielen spomienky, ale aj dve krásne dcérky – 11-ročná Lucka a 9-ročná Sany.

Čo sa týka môjho tretieho zázraku, tým je úžasný synček Christopher – má dva roky. O tomto období sa mi rozpráva a dokonca aj píše veľmi ťažko. Ak človek dokáže fyzicky ublížiť žene, je to zlé, no ak fyzicky ublíži aj nevinnému bezbrannému a ešte aj predčasne narodenému dieťaťu…

Ten človek pre mňa a môjho syna neexistuje, aj keď určité okamihy hlavne tie najťažšie a najbolestnejšie v pamäti ostanú navždy. Je jednoduché dieťa splodiť, ale nie je otcom ten, kto dáva dieťaťu všetku lásku, istotu, ochranu? Nie je ním ten, kto k nemu v noci vstáva, ten kto má o neho strach, ten kto sa s ním hráva a dáva mu ten správny smer?

Vydržali sme! Cieľom bol úsmev…

Pre mňa a pre Christophera je otcom môj terajší manžel, a to od prvej chvíle, ako sa ich pohľady prvýkrát stretli. Je to práve môj manžel, ktorý ukázal NÁŠMU synovi zákutia radostí bezstarostného detstva, je to práve on, kto sa mu maximálne venuje. Ťažko sa mi to píše ako matke a veľmi ťažko som prežívala obdobie od narodenia synčeka, pokiaľ sa v našom živote neobjavil TATÍK.

Bola som na všetko sama, musela som zmobilizovať všetky sily, aby som dokázala uživiť rodinu, utiahnuť domácnosť a dať deťom všetko, čo potrebujú. Bolo mi veľmi ľúto, že práve v období, keď si maminky užívajú svoje deti plnými dúškami, ja som synovi nemohla dopriať toľko času venovaného len nám dvom.

Boli sme síce väčšinu času spolu, ale ten čas bol strávený prácou – denne som chodila s malým v klokanke upratovať byty a firmy a opatrovať starších ľudí. Zvládli sme to však spolu! Až v krajných situáciách si totiž človek uvedomí, že dokáže byť oveľa, oveľa silnejší, ako si vôbec vie predstaviť a aj to, že dokáže oveľa viac, ako si myslí, len musí chcieť, túžiť a mať cieľ. Mojim cieľom je vidieť šťastné iskierky v očiach mojich detí, vidieť spokojný úsmev na tvári môjho manžela a vidieť šťastnú a spokojnú rodinu plnú radostí, lásky…

Zapadol ako puzzle do našej rodiny

S mojím manželom sme sa spoznali pred viac než rokom. Najskôr som príliš neverila, že tento vzťah môže vydržať. Pretože môj manžel je o niekoľko rokov mladší ako ja. Nemal skúsenosti s deťmi, brala som to tak, že on je mladý chalan, ktorý dýcha život plnými dúškami a ja som rozvedená žena s troma deťmi… No rýchlo som pochopila, že to tak nie je a že bolo odo mňa prinajmenšom neférové označiť ho za chalana. Je to muž, ako sa patrí a zodpovedne môžem povedať – muž, o akom som snívala.

Do našej rodiny zapadol ako puzzle, akoby tam patril odjakživa. Bez problémov prijal zodpovednosť, bez problémov sa mnohým veciam prispôsobil a bez problémov zastúpi mňa, keď som v práci a zvláda starostlivosť o deti.

Prečítajte si tiež:

Svadba ako prežitý rituál?
Bude môj partner dobrým otcom?

Testy a sklamanie

O svadbe sme sa začali rozprávať akosi spontánne cez Vianoce, vo februári ma prekvapil prstienkom a svadbu sme si naplánovali na máj. O spoločnom dieťatku sme sa tiež veľa rozprávali. Plánovali sme ho po svadbe, keď doriešime ešte pár vecí, ale priznám sa, že nakoniec sme tomu dali voľný priebeh. Začiatkom marca som akosi intuitívne vnútorne cítila, že sa s mojím telom niečo deje a od toho okamihu som vedela, že vo mne rastie nový zázrak.

Prvý test som si netrpezlivo robila 11. marca, no prišlo sklamanie – bol negatívny. Povedala som si, že si to asi namýšľam, no nemala som pokoj, o týždeň som už utekala domov s ďalším testom, ktorý bol pozitívny. Videli sme však len slabulinké dve čiarky. Na druhý deň však už boli čiarky zreteľne vidieť a od dva dni nato boli už krásne ružové.

Slzy priznávam

K doktorke som plánovala ísť až najskôr v 10. týždni, skôr je to aj tak zbytočné. No v v 6. týždni som začala krvácať, čo ma veľmi vystrašilo. Moje posledné tehotenstvo bolo od začiatku komplikované a rizikové a muselo skončiť predčasne v 32. týždni. Takže ten strach vo mne bdie neustále.

Utekala som teda k doktorke a tam prišiel ešte väčší strach, na ultrazvuku nebolo nič vidieť, iba ako sama povedala, keď zažmúri obe oči tak možno. Vzali mi krv a mala som čakať cez víkend, čo sa bude diať a v pondelok prísť znova na odbery či HCG stúpa a či nejde o mimomaternicové tehotenstvo.  Víkend som prežila v strachu, veľmi som si priala, aby bolo všetko v poriadku. Našťastie v pondelok už nebolo treba brať opäť krv, bublinka sa nám ukázala v plnej paráde, spokojne si plávala presne tam, kde mala.

Je to nádherný pocit počuť, že je všetko v poriadku, vidieť tú malilinkú bublinku na obrazovke a povedať si moje dieťatko. Priznám sa bez hanby, aj keď ide o moje štvrté dieťa a tieto situácie a pocity poznám, v tom okamihu mi vyhŕkli slzy.

Môj „archív“ testov:)

Mám tú najkrajšiu knižku

Domov som odchádzala nielen s tým krásnym pocitom, ale aj nabalená duphastonom na udržanie tehotenstva a kyselinou listovou. Posledná poradňa bola dva dni pred našou svadbou, v 12. týždni som si prvýkrát doniesla fotografiu našej lásky a dostali sme tiež tehotenskú knižku.

Na ultrazvuku bolo všetko ok, akurát sa doktorka smiala, aké aktívne dieťa sme si to spravili, malinké sa neustále hmýrilo takže sa jej nepodarilo ho zmerať. Tlak som mala o niečo vyšší, ale v rámci normy. No moc ju nepotešilo, že som schudla, ale veď my si to ešte dobehneme. Vzali mi krv, teda presnejšie až 5 skúmaviek a čakáme na výsledky.

Čítajte aj:

Tehotenské otázky zo zákulisia
Potvrdenie tehotenstva a odhalenie mimomaternicového tehotenstva

Tehotenstvo je akési iné

Momentálne som v 15. týždni a toto tehotenstvo je akési iné. Prvýkrát som v tehotenstve schudla. Je to tým, že som doteraz do seba takmer nič nedostala a ak aj áno, tak to bolo venované chtiac-nechtiac toalete.

Teraz konečne prichádza obdobie, kedy začínam mať chuť na jedlo, najmä na ovocie. Neustále sa tiež cítim unavená a vyčerpaná, čo som v predchádzajúcich tehotenstvách tiež tak nepociťovala, ale v podstate teraz stále pracujem, aj keď už nie nočné, ale každý deň poobedné a okrem toho stále chodím opatrovať staršieho pána po mozgovej príhode.

No verím, že tentoraz zvládneme tehotenstvo bez väčších problémov a keď sa priblížime k piatemu mesiacu ustúpia aj zvyšné príznaky a moje telo sa dá do normálu. Pomaly začínam cítiť aj nesmelé kopančeky, no a ako to píšem, musím vám napísať, na čo práve myslím: „Ľúbim ťa bublinka moja :)“.

Tak milé moje do tehuľkovania o týždeň

Táňa

Táňa je v 15. týždni, takto sa vyvíja jej bábätko