Tehuľka LIVE! Táňa v 21. týždni: Neminulo ma to! Smer nemocnica

Vychutnávam momenty

Len tak si sedím, do neba hľadím akoby náhodou…. Je šesť hodín ráno. Chrisík už veselo pobehuje po záhrade, v korunách stromov vyspevujú vtáci, ja okupujem hojdačku, drobček spokojne kopká a nasávame energiu. Tento božský pokoj je na nezaplatenie.

V mojej duši začína vládnuť tak dlho chýbajúci pokoj. Začínam sa tešiť z maličkostí, prestáva mi vadiť neustály „bordel“, tentoraz sa nezaoberám tým, že veci sú ešte stále v škatuliach a ani to, že garáž je zaprataná vrecami a nábytok nie je zložený. Vychutnávame si ten sladký moment „hic et nunc“ – okamih, ktorý je práve tu a teraz…

Čítajte aj:

Starostlivosť o nedonosencov
Čo vníma bábätko v brušku?

To je šťastie

V jedno poobedie pri pečení malinového koláča sa mi naskytol tak upokojujúci pohľad z okna na záhradu – Patrik kosil trávu, deti bezstarostne šantili a mňa premohol neopísateľne nádherný pocit šťastia.

V tom okamihu som si povedala, všetko to stálo zato, všetko, čo sa deje, deje sa pre niečo a všetko, čo si človek vysníva, sa naozaj môže splniť. Musí len chcieť, veriť a ísť si za svojimi cieľmi, nesedieť a neplakať nad svojím osudom, pretože život si vytvárame sami. Pred časom mi jeden mne blízky človek povedal: „Ty vravíš a žiješ v tom, že všetko sa dá a nič nie je nemožné, ale tak to nie je, nedá sa všetko“

V tom čase odišiel z môjho života a ja som začínala premýšľať nad tým , či na tom nie je niečo pravdy. S odstupom času som však rada, že som tieto myšlienky zamietla a neostala opäť stáť na mieste, ale šla ďalej, ako sa vraví – „Aj keď kráčaš peklom, neprestávaj kráčať…“

Videla som tri princezné

Príjemným spestrením tohto týždňa bolo aj fotenie pre baby-web. I keď opäť zaúradovala moja popletená hlava a keďže som pri sťahovaní niekde zapatrošila kalendár, bola som si 100% istá, že 3.7 ideme do Bratislavy na fotenie a 4.7 s Chrisom na psychologické vyšetrenie v rámci nedonoseneckej poradne.

Čo však čert nechcel, bolo to presne naopak. Takže v utorok som veselo vybuchovala na dvere nášho milého fotografa a jediné, čo sme si z toho dňa odniesli boli moje pripálené plecia, Chrisové pripálené nôžky a trojhodinové čakanie na autobus. Kto nemá v hlave má v nohách.

O to krajšie bolo stretnutie v stredu, tentoraz som Chrisíka nechala doma. Po príchode už v ateliéri spokojne čakali tri malé rozkošné princezničky – Šarlotka, Nelka a Dominika a samozrejme aj ich rozkošné maminky.

Keď som videla, ako si spokojne obzerajú svet v maminom náručí, zatúžila som aj ja už pyšne držať svojho bublinkáča v náručí, mojkať sa s ním, cítiť jeho vôňu, jeho prítomnosť .
Už sa veľmi teším na ten okamih….

Už teraz mi chýbajú… snáď nebudem v nemocnici dlho..

Tlak stúpa, nemocnica prichádza

Jeden problém však vystriedal už klasicky druhý. Pri čítaní týchto riadkov si už budem „užívať“ nemocničné prostredie all inclusive – tak veľmi sa teším na nemocničnú posteľ a ešte viac na stravu. No nevyberiem si, keď musím, tak musím. Najpodstatnejší je teraz predsa náš malý bubble boy.

Keďže sa tlak stále zhoršuje, musia sa ho pokúsiť znížiť a nastaviť liečbu tak, aby sa tlak udržal a neublížil hlavne drobčekovi. Vo štvrtok vyskočil na 160/110 v piatok hneď po prebudení 150/100 a to isté aj po troch hodinách po príchode na rizikovú poradňu.

Verdikt doktora bol teda nekompromisný – hospitalizácia. Podarilo sa mi ho aspoň presvedčiť o tom, že víkend strávim oddychom. Môžem teda nastúpiť v pondelok, keďže som sa potrebovala dohodnúť na tom, ako bude s Christopherom a pripraviť chlapcov na to, že budú bez maminky. Teda lepšie povedané pripraviť seba nato, že budem bez chlapcov, keďže oni problém nemajú a už si veselo vyspevujú „bez mamky sme sedem dní“.

Len aby sa im ten slobodný život nezapáčil a nevyjednali s lekármi dlhší pobyt v nemocnici z lásky pre maminku.

Prečítajte si tiež:

Lekárska starostlivosť počas tehotenstva (prenatálna starostlivosť)
Ochorenia v tehotenstve

Odlúčenie

Tatinovi akurát budúci týždeň vychádzajú nočné, takže doobeda bude Chris s babkou, kým sa Patrik prespí a poobedie bude iba ich. Nemám strach o malého, pretože viem, že Patrik ma vo všetkom, čo sa týka starostlivosti bez problémov zastúpi, okrem toho kŕmenie a večerné kúpanie je už výhradne chlapská záležitosť. Skôr vo mne drieme iný strach a to práve ten maminkovský syndróm prázdnoty.

Ešte sme s Chrisíkom neboli od seba od jeho narodenia viac ako dva dni väčšinou, a to len keď som chodila na nočné. Večer som ho odniesla k mojej babke a ráno hneď po nočnej som utekala po neho, len občas ostal na celý víkend.

Na druhej strane viem, že on problém mať nebude, pretože bude mať okolo seba ľudí , ktorých pozná a má rád a s tatinom si určite spravia program, tak si myslím, že len občas si spomenie slovkom mama a ako ho poznám: „Mama pápá hmm“. Pokrčí ramienkami a bude sa ďalej venovať hre.

Dúfam však, že dlhšie ako týždeň ma tam nebudú držať a o týždeň sa vám prihovorím opäť z domova. Krásny slnečný týždeň a neroztopte sa mi.

Táňa

Táňa už je v 21. týždni