Čo vníma bábätko v brušku?

Čo všetko vníma bábätko v brušku? Hudbu, hlasy – čo ešte? Napríklad časté aktivity? Čo všetko rozoznáva?
Prax regresnej terapie nám ukazuje, že dieťa dokáže vnímať všetko, čo sa okolo neho deje. Najviac sú to zážitky a pocity mamy. To, čo je pre mamu dôležité a podstatné. Vnímanie ostatných podnetov je podmienené hlavne týmto.

Odkedy dieťatko začína vnímať? Od počatia? Od určitého týždňa?
Väčšina klientov v prenatálnej terapii si vybavuje zážitky už od počatia, ba dokonca aj z obdobia tesne predtým, preto by sa dalo usudzovať, že vnímanie človeka nemá nejakú danú štartovaciu pozíciu.

Vníma dieťa reakciu matky na informáciu o tom, že je tehotná?
Áno. Asi najviac podnetov prijíma dieťa od mamy v tomto období. Je to obdobie, ktoré znamená výraznú zmenu v živote mamy a celej rodiny. Prebieha tu často celé spektrum emotivity od pozitívnej po negatívnu, a to dokonca aj vtedy, ak je dieťa vytúžené a dlho očakávané. Žena môže pociťovať krásny zážitok prijatia nového života, ale aj zodpovednosť, strach a mnoho iných emócií. Pre dieťa je to jedinečné obdobie poznávania vnútorného sveta mamy, otca a okolia. Ako reagujú na zmenu a jeho príchod. Odteraz sa so zmenami bude dieťa stretávať denne až do svojej smrti.

Zmeny a postoje k nim budú určovať jeho smerovanie a celý jeho život. Tu vidíme, že nemusí byť až také významné, čo mama prežíva, ale aký postoj k tomu zaujme. Ako sa s danou situáciou a so zmenou vyrovná. Postoje mamy sú potom základom pre neskoršie správanie dieťaťa v zmenách jeho života.

Reaguje plod nejako na zážitky rodičov?
Každá osobnosť je jedinečná a prejavuje sa už v prenatálnom období. Niektoré dieťa reaguje na zážitky viac fyzicky, iné viac mentálne. Dieťa je s mamou spojené cez telo, ale aj psychiku. S otcom cez mamu a aj priamo cez psychiku. Mama môže zaznamenávať kopanie, pohyby, tlaky vždy v istej oblasti, ako aj pocity, myšlienky a emócie, ktoré pred počatím nikdy nemala. Podobne môže aj otec prežívať isté emócie, ktoré prináša príchod dieťaťa. Všetko sú to prvé prejavy tej krásnej osôbky, ktorá ich neskôr po pôrode bude nazývať mamou a otcom.

Mala by matka či otec s dieťaťom komunikovať? Rozprávať sa s ním, vysvetľovať mu niečo?
Možno by tu bolo dobré poznamenať, že komunikácia medzi mamou a dieťaťom prebieha neustále. Je to dané otvoreným podnetovým systémom dieťaťa a blízkosťou mamy. Podobná komunikácia, aj keď možno nie v takej intenzite, prebieha aj s otcom. Predpokladám však, že sa pýtate na vedomú komunikáciu. Dosť záleží na osobnosti mamy a otca a aj ich zážitkoch. Pre niekoho úplne stačí nevedomá komunikácia a inokedy je lepšia vedomá, priama.

O vedomej komunikácii sa v poslednom čase dosť hovorí, ale je dobré, aby mama rešpektovala svoje nastavenie, ktoré jej najlepšie napovie. O čom by mala mama komunikovať všeobecne v prenatálnom období, je jej vnútro. Tam sa dieťa nachádza. Ak vnútri ostávajú nejaké pocity a problémy, cíti ich aj dieťa a často preberá za svoje. Mama ich môže komunikovať so sebou a tým s dieťaťom, s otcom, s priateľom. Mali by vychádzať von, aby vnútri zbytočne dlho neostávali.

Aké najčastejšie problémy majú priamu súvislosť s prenatálnym obdobím alebo s pôrodom?
Najčastejšie problémy v prenatálnom období súvisia s preberaním modelov správania mamy a otca. Všetko čo mama vo svojom vnútri nespracuje a ostáva tam, si dieťa prenáša do života a spracováva v rôznych životných situáciách. Akoby dieťa zisťovalo v prežívaní týchto modelov, komu naozaj patria. Až keď to zistí, môže ich odovzdať pravému majiteľovi. Cez takéto stretnutie s modelmi rodičov sa dieťa dostáva k vlastnej osobnosti a vlastným životným postojom, ktoré takto kultivuje.

Všeobecne v pôrode vidím možné problémy v neprirodzenom prebratí kontroly nad jeho priebehom niečím alebo niekým iným ako samotnou rodičkou. Najčastejšie to býva strach, ale aj lekár alebo pôrodná asistentka. Pri takomto pôrode nemôžu prebehnúť všetky pochody, ktoré by prebehnúť mali. Neskôr v živote nastáva istý tlak v živote mamy a dieťaťa. To, čo neprebehlo, sa má tendenciu doplniť, čo môže znamenať prejav nejakého problému.

Čo by ste tehotným ženám odporučili, aby ich dieťatko prežilo prenatálne obdobie čo najpríjemnejšie?
Asi aby rešpektovali svoj stav a svoje prežívanie. Aby si uvedomili, že aj nepríjemné pocity, ktoré prináša toto obdobie hlavne svojou zvýšenou citlivosťou, môže mať svoje nezastupiteľné miesto v pozitívnom vývoji dieťaťa. Dieťa sa totiž cíti príjemne nielen vtedy, keď sa cíti dobre matka, ale hlavne vtedy, keď môže s matkou byť čo najviac.

Ako môže ženu poznamenať „nevydarený pôrod“? Napríklad kliešťový, s epidurálom, cisársky rez atď.
Každý začiatok je dôležitý a často nesie v sebe ukazovateľ na ďalší priebeh. Pôrod je jeden z dôležitých začiatkov aj preto, lebo to je začiatok života. Vieme však povedať, čo je „nevydarený“? Niekto môže po kliešťovom pôrode prežiť celý život s migrénami a zase inému takýto pôrod dá možnosť celoživotnej vytrvalosti. Niekto po epidurálnom pôrode môže celý život hľadať cestu k mame a iný zase dostane možnosť vedieť, kde je jeho pravé miesto. Niekto sa môže po cisárskom reze cítiť celý život osamelý a inému vytvorí predpoklad byť celý život samostatný.

Mnohé záleží na osobnosti dieťaťa a rodičoch, ako pristúpia k popôrodnému obdobiu a výchove. Preto v tomto prípade považujem viac za „nevydarené“, ak sa strká hlava do piesku pred možnými dosahmi prenatálneho obdobia a pôrodu z pohľadu psychiky a osobnosti dieťaťa, či už odbornou verejnosťou, alebo rodičmi. Z fyzického a medicínskeho hľadiska sme pre dieťa za posledných 50 rokov urobili veľmi veľa a teraz nás, dúfam, čaká, aby sme takýto krok urobili aj na úrovni mentálnej.

Prečítajte si tiež:

Čo dokáže prenatálna diagnostika
Dnešné mamičky sa o seba starajú
Cesta do prenatálu, cesta k sebapoznaniu?

Ing. Patrik Bálint je slovenský regresný terapeut a lektor predpôrodnej prípravy pôsobiaci v Martine a v Prahe. Pracuje s alternatívnymi terapeutickými metódami. Prostredníctvom tzv. regresnej terapie sa so svojimi klientmi vracia nielen do prenatálneho obdobia a k pôrodu, ale aj k udalostiam pred počatím. Roky sa zaoberá psychológiou pôrodu a prenatálneho obdobia. Prenatálnu psychológiu prednášal aj na vysokej škole.

Zdroj: http://patrikbalint.blogspot.com