Tehuľka Romana v 24. týždni: Tatino, chýbaš nám…

Hurá do kaluže

Začiatok týždňa sa niesol v duchu dobrej nálady a množstva energie z krásneho slnečného počasia. S Kubkom sme sa vyblbli na ihrisku, dokonca sme sa aj trošku opálili.

Namiesto čiapok sme vytiahli šiltovky, slnečné okuliare a bundy sme vymenili za tričká s krátkym rukávom. Vyzeralo to, že jar nás obišla a skočíme rovnými nohami do leta.

Koncom týždňa sa však ukázalo bláznivé aprílové počasie a my sme vytiahli pláštenky a gumáčiky. Kubkova radosť z tancovania po kalužiach však bola obrovská:).

Prečítajte si aj:

Ísť do parku či na ihrisko?
Aké nebezpečenstvá číhajú na dieťa v lete

Odlúčenie…

Čo nám však skalilo radosť, bolo to, že náš tatinko sa musel ísť liečiť do nemocnice. Už dlhšiu dobu mal problémy s platničkami a bolesti chrbta už boli také silné, že sa musel ísť preliečiť.
Takže okrem dopoludní na ihrisku sme si „užívali“ každodenné cestovanie MHD do nemocnice.

Kubík je však obrovský pokladík a každodenné dve hodiny strávené v električke zvládal skutočne hrdinsky. Díval sa von z okna, recitoval si básničky, a keď sa začal nudiť, pomohla knižka o zvieratkách, prípadne piškótky.

V podstate až teraz sme si s Robertom uvedomili, ako veľmi sme od seba závislí. Tento týždeň, ktorý strávil v nemocnici, sa zdal byť neuveriteľne dlhý. A bohužiaľ, zrejme to budeme musieť vydržať ešte ďalší týždeň. Musím povedať, že aj odlúčenie od tatinka zvláda Kubko statočnejšie ako ja, a to sa na tatinka pýta každú polhodinku.

Blbnutie, to je Kubko

Počas návštev v nemocnici sme sa stretli aj s tatinkovým bratom, strýkom Markom a nemusím sa obávať. Blbiny, ktoré Kubka nenaučí tatinko, určite pochytí od strýka Marka:)
Kubko ho má veľmi rád, tešil sa, keď s ním mohol šantiť v parku a my s tatinkom sme mali čas pre seba.

V sobotu nás do nemocnice doviezol dedo Franta, tak Kubko mal o zábavu opäť postarané. Tatinko trošku žiarlil, že keď má Kubko dedka, skoro na neho zabudol. Ale bolo to len na chvíľočku a opäť bežal do náručia tatinkovi. No a keď ho vozil na polohovacej posteli, bol to ten najväčší hrdina 🙂

Čítajte tiež:

Letná starostlivosť o najmenšie deti
Prenatálna komunikácia alebo keď máte v bruchu motýle

Lekári čakajú

Trošku ma len mrzí, že som vôbec nemala čas venovať sa nášmu malému chrústikovi v brušku. Jediné chvíľky, ktoré patrili len nám dvom, boli pred spaním. Mám pocit, akoby ani cez deň nekopal a nechával si to až na večer, aby ho maminka mohla hladkať cez bruško a prihovárať sa mu.

Snažila som sa jeho kopkanie nahrať na mobil, ale hneď ako som spustila nahrávanie, chrústik sa ani nepohol. Tatinko mi povedal, že asi nechcel byť rozmazaný, ale určite sa usmieval 🙂
Tento týždeň nás čaká poradňa, tak sa veľmi teším, až ho zase uvidím.

V nedeľu pre nás prišli moji rodičia, aby nás odviezli na Slovensko. Okrem poradne musím zájsť aj na endokrinológiu na odber krvi, takže si lekárov zase užijem ja. Dúfam, že všetko je, ako má byť a chrústikovi sa darí dobre.

Takže o týždeň sa na vás budem tešiť s novinkami o chrústikovi a dúfam, že vás budeme zdraviť všetci aj s tatinkom. Tak o týždeň do čítania 🙂

Romana je už v 24. týždni, bruško rastie