Recept na výchovu? Neexistuje

Nepomôže tu ani odvolávanie sa na oficiálne známu genetickú výbavu. Rodičia i starí rodičia sú poriadni, cieľavedomí ľudia. Nezostáva nám iné, než počítať s tým, že v genetickej výbave kohokoľvek sa podivuhodnou hrou náhod a chromozómov môžu aktivovať vlohy zabudnutého prastrýka. Čím viac sa genetický základ osobnosti odlišuje od normy, tým menej je zvládateľný. Dobrá vôľa vychovávateľov naň nestačí.

Hyperaktívne deti

V populácii existuje asi okolo 5 % hyperaktívnych detí. Častejšie sú to chlapci. Okrem iného trpia aj tým, že sa nedokážu sústrediť. Pri ničom dlho nevydržia, sú hlučné, ťažko sa podriaďujú. Žijú v neustálom napätí. Sú ako z hadích chvostíkov, chýba im sústredené vôľové úsilie.

Svoju rolu tu zohráva dedičnosť, problémy matky v tehotenstve, pri pôrode či ochorenie krátko po narodení. Občas, pri väčšej záťaži, v čase zmien, mierneho zhoršenia zdravia, konfliktov v rodine, sa obdobne správajú aj deti s neurózou. Podobne niekedy „klamú telom“ aj rozmaznané a inak nevychované deti.

Ako náprava sa odporúča dostatok pohybu, krátke časové úseky v učení – 15 minút – a potom by mala nasledovať prestávka s pohybovým uvoľnením. Pomáha pokojné prostredie, vyrovnaní rodičia a učitelia, pevná disciplína. Dieťa treba chváliť za drobné zlepšenia. Samozrejmý by mal byť individuálny prístup. Dieťa nemôžeme preťažovať, malo by mať čas na voľnú hru spojenú s pohybom. Rozhodne by nemalo utekať z krúžku na krúžok.

Výchova bez záruky

V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia podrobila skupina psychológov fakt „dobrá výchova bez zaručenia výsledku“ vedeckému rozboru. Teda fakt, že existujú deti, ktorých výchova je napriek vzornej starostlivosti, primeranej genetickej výbave a dobrým podmienkam neúspešná.

Naopak, existujú deti, u ktorých o výchove často ani nemožno hovoriť. Psychológovia podrobne rozoberali ich temperament. Všímali si ich aktivitu, stabilitu biorytmov, prispôsobivosť, reakcie na podnety, pozornosť, emočnú odolnosť atď.

Na tomto základe opísali tri základné typy správania. Tie nie sú rozdelené na základe intelektu, takže nemožno tvrdiť, že ide o priemerné, podpriemerné či nadpriemerné deti. Zaznamenané vplyvy sú komplexnej povahy. Okrem iného z toho vyplýva, že jednotný recept na výchovu neexistuje. Rovnaké prostredie a starostlivosť môžu byť v jednom prípade úspešné a v inom práve naopak. S odvolaním sa na už spomenutých bádateľov možno hovoriť o troch typoch kombinácie rôznych vlastností charakteristických pre deti:

1. Ľahko vychovateľné deti: Pozitívne naladené a dobre ovplyvniteľné slniečka. Ľahko sa prispôsobujú aj rozdielnym podmienkam výchovného pôsobenia. Dobre sa adaptujú na školu aj na podmienky bežného života. Zaujímajú sa o nové podnety, bývajú pomerne cieľavedomé. Nie je problém posilňovať ich vôľu a motivovať ich, aby ju využili. Tvoria asi 40 % populácie. No ani tieto úžasné deti neposkytujú stopercentnú záruku bezproblémového vývoja. Problémy sú však dosť nepravdepodobné a vyskytujú sa zhruba u 18 % z nich.

2. Náročne vychovateľné deti: Bývajú mrzuté, ťažko sa prispôsobujú prostrediu a jeho zmenám. Sú psychicky labilné a ťažko sa adaptujú v škole a požiadavkám v nej. Problematicky sa začleňujú medzi vrstovníkov. Snažia sa preto zaujať nevhodným spôsobom. O pevnej vôli nemôže byť ani reči. O istej svojhlavosti, odolnosti proti pozitívnemu pôsobeniu by sa uvažovať dalo. Tvoria približne 10 % populácie. Ani ony však nie sú jednoznačne predurčené na poruchy správania. Napriek tomu sa najmenej u troch zo štyroch detí z danej skupiny počas vývoja ťažkosti objavujú.

Čítajte tiež:

• Ako byť dobrým rodičom?
• Chcete mať dobré a slušné dieťa?
• Hľadanie hraníc a rodičovská dôslednosť

3. Pomalé a pasívne deti: Podmienkam a okolnostiam sa síce prispôsobujú pomaly, ale isto, a to za predpokladu, že rodičia prijímajú ich tempo. To znamená, že na ne nekladú príliš vysoké nároky. Svojím skôr mierne záporne zameraným ladením, predovšetkým pri vyššej záťaži, trochu pripomínajú predchádzajúci typ. Napredujú po svojom a svojím tempom, ktoré však môže byť značne odlišné od predstavy vychovávateľov. Tlak na zvýšené voľné úsilie môže ich aktivitu skôr zablokovať. Tvoria približne 15 % populácie.

Ostatných, t. j. asi tretinu detskej populácie, nemožno do predchádzajúcich katogórií presne zaradiť. Ich charakteristiky sú zmiešané a počas vývoja sa menia.

! S označovaním detí za lenivé, so slabou vôľou treba zaobchádzať veľmi opatrne.