KLUB tehuliek (22): Ako na hojdačke – radosti, starosti

Peťa: Sme už doma!

Zdravíme vás z domu, s Dominkou sme už teda spokojná rodinka. Ako sme prichádzali, mala som síce trošku strach, ako bude reagovať náš psík, no celkom pekne si na seba zvykajú.

Prvá hodinka

Ako som vám už písala, tak pôrod bol rýchly a veľmi mi pomohlo, že bol manžel pri tom. Hoci som sa tešila, že pre zmenu bude so mnou moja sestra – dvojča, nakoniec ju skolila viróza.

Pobyt v nemocnici mi veľmi rýchlo ubiehal, izbu som síce nemala nadštandardnú, ale mala som WC a aj kúpeľňu na izbe, tak som nemusela chodiť ďaleko od Dominiky.

Musím povedať, že som bola maximálne spokojná s prístupom sestričiek, dokonca aj na pôrodnej sále mi našu dcérku dali na prsník a nechali ju s nami skoro hodinku.Tak si ju aj tatino mohol pekne popestovať, ani mi ju nechcel dať 🙂

Prvé chvíľky s Dominikou

Mliečko nešlo, prišli prvé slzičky

Myslela som si, že keď sa bábätko dá hneď na prsník, potom nemáte problém s pustením mliečka. No nebolo to tak.

Najskôr sa mi nechcelo spustiť a prvú noc sme si dosť poplakali. Dominika bola nepokojná, hoci som ju hodinku kŕmila.

Nakoniec sme predsa len museli dokrmovať. Sestričky mi doniesli mlieko, no našťastie na tretí deň sa mi mliečko konečne spustilo. A teraz doma už len dojčím :).

Je to super pocit, že nemusíte myslieť na vyváranie fliaš a aj na to, či máte dosť mlieka, keď idete von.

Ťažko ju dávam z ruky

Boli sme už aj na návšteve u mojej maminy, všetci chceli Dominiku nosiť na rukách a aj keď viem, že ja si ju môžem užívať doma, mala som podobné pocity ako Mika. Bolo mi takisto smutno, keď si ju niekto bral na ruky. Stále by som ju len pestovala.

A aj tatino stále nakúka do postieľky, či sa už nezobudí.

Dominika najradšej spinká na brušku a keďže máme doma monitor dychu, občas jej takýto spánok doprajem, no viem, že bábätka na brušku spať nemajú. Chodím ju preto pre istotu kontrolovať.

Nie je sladká?:)

Prvá kratučká prechádzka

No a priznám sa, že sme už boli aj na prechádzke vonku. Stretla som sa síce aj s kritikou, že je to priskoro, no pýtala som sa v pôrodnici a tam mi vychádzku odobrili.

Je síce pravda, že som v prvom momente nevedela, ako mám Dominiku obliecť, aby jej nebola zima a ani aby nebola spotená.

Naša prvá vychádzka trvala len veľmi krátko, začalo nám totiž pršať, tak sme vyvenčili len nášho havinka a ponáhľali sa domov.

Prečítajte si tiež:

Príprava bytu na príchod bábätka
Keď sa dojčenie nedarí

Spomienky na tehotenstvo

Asi máme s Mikou podobne pocity, podobne ako ona, ani aj ja nemôžem uveriť tomu, že už mám Dominiku na svete. Aj keď som sa už pôrodu nevedela dočkať a hlavne našej Dominiky, tak mi to tehotenstvo trošku aj chýba :).

Spomínam, ako ma malá kopkala v brušku a nemôžem uveriť, že tých 9 mesiacov tak rýchlo ubehlo.

Teraz sa však už môžem tešiť ako nás Dominika bude každým dňom niečím novým prekvapovať. Veľmi sa na to už teším 🙂

Vaša mamka (tak mi hovoril synček „mamka moja“ ) Peťa

Tehuľka Katka v 30. týždni

Ahojte drahé tehuľky. Po tom, ako na svet prišli Karolínka, Šarlotka a aj Dominika, čaká sa už len na našu Nelu. To síce ešte kúsok potrvá, no verím, že čas mi ubehne tak či tak rýchlo a najmä ho nestrávim v nemocnici. Strach kvôli zdraviu je totiž opäť tu…

Som v Rodičovskom klube:)

No poďme pekne od začiatku, minulý týždeň som oficiálne oznámila svojmu zamestnávateľovi, že som tehotná a priložila k tomu aj potrebné dokumenty a potvrdenia, ktoré vyžadoval. Dokonca som sa zúčastnila aj poldňového stretnutia s inými rodičmi, pod názvom „Rodičovský klub“.

Zo začiatku som sa cítila dosť divne, keďže tam boli mamičky a oteckovia, ktorí riešili už reálne problémy z ich rodinného života. Takže som len počúvala.

Mňa osobne zaujala najviac téma materská dovolenka a odchod na materskú dovolenku. Naše personálne oddelenie nám predstavilo legislatívu, postup ale aj benefity spojené s narodením dieťaťa či nástupom do práce hneď po materskej dovolenke.

„Radosti“ z práce

Osobne som sa do práce chcela vrátiť čím skôr, s podmienkou, že budem pracovať na pol úväzku a z domu.
Vyzerá to tak, že sa s touto myšlienkou budem musieť rozlúčiť, nakoľko nám v práci presúvajú pracovné pozície mimo Slovenska.

Takže oficiálne od 1.7. prichádza naše oddelenie o svoje terajšie pozície a zamestnanci sú nútení hľadať nové miesta v rámci firmy na iných oddeleniach.

Pre mňa to znamená toľko, že v čase zániku mojej pozície, už budem na materskej dovolenke. Takže, nové miesto si hľadať nemusím. Avšak o to komplikovanejšie to budem mať pri nástupe.

Robiť z domu na pol úväzku sa dá len vtedy, ak danú prácu už poznáte a máte skúsenosti. U mňa to vyzerá tak, že zo začiatku by som do práce musela chodiť tak či tak, kým by som sa poriadne nezaučila a mohla robiť samostatne aj z domu. A neviem si predstaviť, kam by som medzičasom dala malú Nelu, respektíve kto by sa mi o ňu postaral.

Rodinu máme ďaleko a okrem toho tiež pracujú. No a cudzej osobe malé dieťa nezverím. Takže si pekne krásne pobudnem zrejme aj na rodičovskej dovolenke a budem si užívať malú Nelu naplno :).

Prečítajte si tiež:

Slobodná matka
Ako rozumom k peniazom prísť alebo emócie bokom

S bruškom na túru

Plnými dúškami sme si užili aj Veľkú noc s priateľmi na chate na Zbojskej. Vyzerá to tak, že ste nám super držali palce, lebo počasie nám nakoniec vyšlo fantasticky. Užili sme si krásne slnečné 4 dni v prírode.

V prvý deň sme si dali len takú krátku asi hodinu a pol dlhú prechádzku po okolí. To bola taká „zoznamka“, kde čo je a kam sa dá vyjsť. Chalani plánovali na druhý deň dobrú 8-hodinovku na Klenovský Vepor, no my baby sme sa zhodli na veľmi nenáročnej prechádzkovej túre.

Nakoniec sme aj tak všetci skončili na tej istej túre, na náučnom chodníku Juraja Surovca. Tento náučný chodník je veľmi jednoduchá túra, ale o to krajšia. V rámci náučného chodníka sú dve jaskyne, informačné stanoviská, zubačka a prechod dolinou v riečnom žľabe. Ten prechod bol najlepším zážitkom pre každého z nás.

Trošku nám to pripomínalo Slovenský raj a jeho prechody po skalách a rebríkoch. Ja osobne som všetky túry zvládala v rámci svojich možností dobre. Po každom výlete som sa výdatne najedla, čo sa odrazilo aj na kilách.

Ale, čo je hlavné, dobre som si potom pospala a oddýchla. Na druhý deň som tak bola svieža a pripravená opäť niekam vyraziť.

Na Veľkonočný pondelok sme už túru nepodnikli. Ráno sme sa pobalili, najedli a pomaličky poodchádzali domov. My s priateľom sme ešte dali medzizastávku u rodičov. Síce sme sa nezdržali dlho, ale návšteva mala svoj účel.

Užili sme si prírodu 🙂

Tlak stúpa!!

Obedovali sme u priateľových rodičov, keďže klasicky môj otec aj so sestrou trávili tento deň pri starkej. Boli však zlatí a prišli skôr domov, aby ma aspoň kúsok videli.

Ako sme tak sedeli v obývačke a rozprávali zážitky z túry, spomenula som otcovi, že mi v posledný týždeň tŕpnu ruky a najmä prsty.

Najviac som si to uvedomila práve na Zbojskej, keď tie opuchy boli intenzívnejšie aj počas dňa a nielen v noci. Otec automaticky doniesol tlakomer s poznámkou, že môže ísť o zvýšený tlak. Osobne som bola zvedavá, či má pravdu, lebo nikdy som s tlakom problémy nemala a dokonca aj pri každej poradni som mala tlak ideálny.

No čo čert nechcel, tlakomer ukázal 154/102. Pomyslela som si, že je to isto tou kávou, čo som predtým vypila a zaprisahala sa, že už kávu do konca tehotenstva piť nebudem.

Otec mi pre istotu tlakomer nabalil aj domov, nech si ho ešte zmeriam aj doma a môžem si ho lepšie sledovať. Odmerala som si ho večer a aj nasledujúce ráno a tlak bol stále ten istý: 154/102.

Spomenula som si na článok od Miky, ktorá tiež mala podobnú skúsenosť, keď domáci tlakomer ukazoval vyššiu hodnotu. Nakoniec však lekár potvrdil, že je všetko v poriadku.

Hrozba nemocnice

Preto som ani na moment neváhala a ráno prišla za sestričkou do poradne s prosbou, nech mi premeria tlak. Bola som si istá, že je všetko v poriadku a domácemu tlakomeru šibe. Veď celý ten čas, som sa cítila dobre a okrem tých tŕpnucich rúk som nemala žiaden problém.

No problém nastal, keď sestrička zakričala lekárovi: „Máme tu vysoký krvný tlak, 150/100“. Z polootvorených dverí sa ozval lekárov komentár: „No zbohom!“..

Sestrička mi už v tom momente tlačila zdravotnú kartu do ruky a poslala ma za ním. Skontroloval malú Nelu, a našťastie, čo sa jej týka, tak je všetko v poriadku a sme opäť v tabuľkových číslach presný na týždeň a aj na deň. Zistenie, že je malá v poriadku, bolo pre mňa najdôležitejšie.

Čo sa týka mňa, tak jasné, že to už v poriadku nebolo a vypísal mi lieky na tlak, plus žiadanku k internistovi. Podotkol, že ak by tlak neklesol do druhého dňa aspoň na 140/90, tak mám prísť opäť, ale už si ma ponechajú v nemocnici. Prvá tabletka zabrala a tlak klesol. No počas dňa opäť vystúpil a druhá tabletka nezabrala.

Podľa príbalového letáku to nie je jednorazové a k trvalému zníženiu príde až po dlhšej dobe. Preto dám tomu ešte jeden deň, kde si presne odsledujem, ako reaguje tlak na tabletku.

Na ďalší deň pôjdem k internistovi, nech mi nasadí liečbu. No na druhej strane, je úplne jednoznačné, že lieky na tlak už budem brať do konca tehotenstva.

Držte palce, nech vám aj ďalší článok píšem z tepla domova a nie z nemocnice

Katka

Mika a Peťa môžu na brušká len spomínať, dcérky sú už na svete:)

Foto: Braňo Herchl