KLUB tehuliek (29): Katka si zvyká na „mamičkovstvo“

Katka: Realita nie je knižka

Ďalší týždeň za nami a ja mám pocit, že je to o niečo lepšie. Aj moja psychika aj náš hľadaný systém. Hoci nie je každý deň ideálny, myslím, že si pomaličky zvykám na nového človiečika a všetku starostlivosť okolo neho.

Veď sa aj hovorieva, že dieťatko si musí zvyknúť.

Poradňa každý piatok

U mňa to bolo iné. Zvyknúť som si musela najmä ja. Nič už nie je také, ako bolo predtým a mohla som prečítať milión knižiek, kde ma na to upozorňovali, no realita je realita. Vždy iná, taká reálna.

Radosti aj starosti sa prežívajú za pochodu a sú veľmi intenzívne. Každú novú udalosť prežívam veľmi citlivo. Zatiaľ to vyzerá tak, že každý piatok nás čaká poradňa u detskej lekárky. Zrejme tam budeme chodiť raz do týždňa až do Nelkinho predpokladaného termínu pôrodu, čo je polovica júna.

Mala som pocit, že som „nanič mama“

Na minulej poradni som vám spomínala, že nás pochválili, tentoraz som bola pokarhaná. Lekárke sa nepáčilo, že malá Nela bola oblečená len v jednej vrstve, aj napriek tomu, že bola potom zabalená v zavinovačke a prikrytá dvoma dekami.

Okrem toho namietala, že som prišla na poradňu s kočíkom. Vraj pokiaľ nemám odvoz, mám sa preobjednať.

Z tejto návštevy som odchádzala s pocitom, že som „nanič mama“. Osobne nemám pocit, že som podcenila Nelino obliekanie. Bolo teplo, slnečno a nefúkalo. Nela bola v kočíku poriadne zababušená, ani hlavu jej nebolo vidno. No a čo sa týka toho kočíka a tej prechádzky, tak uznávam, že možno na prvýkrát to bola dlhá prechádzka.

Prečítajte si tiež:

Aká som matka?
Babička

Chcela som na vzduch. Konečne!

V tomto prípade, išlo o mňa a moju ponorkovú chorobu. Celé tri týždne som bola zavretá buď v nemocnici alebo potom doma. Nevyšla som medzi ľudí, celý ten čas som sa starala len okolo Nelky. Preto som bola nadšená, že nám konečne vo štvrtok prišiel kočík a mohla som ho začať využívať.

Znamenalo to pre mňa oslobodenie od uzavretého priestoru a konečne kúsok reálneho sveta. Čerstvý vzduch, slniečko, ľudia na ulici, to všetko mi začalo byť po tých dlhých troch týždňoch vzácne. A preto, som hneď na druhý deň spripravila Nelu do kočíka a išla do poradne.

No a takto to dopadlo. Určite si už tento týždeň dám pozor na jej oblečenie a do poradne ideme autom. Dúfam, že nás aspoň pochváli za postupné priberanie. Už teraz máme 2500 gramov, takže každým týždňom priberáme približne 200 až 300 gramov.

Nelka stredobodom

Cez víkend sme mali veľkú návštevu. Oficiálne nás prišli pozrieť priateľova mama, otec aj stará mama. Nakoľko otec pracuje v zahraničí a na druhý týždeň už odlieta za prácou preč, pozvali sme ich na návštevu teraz. Boli z malej vnučky unesení.

Dokázali by sa na ňu pozerať celé hodiny. Najkrajšie chvíle prežívali, keď si ju mohli ponosiť na rukách, kočíkovať alebo keď bola malá hore a len tak kukala okolo seba. Vtedy reagovala na hlasy a hádzala neskutočné ksichtíky.

Celú tú návštevu prežívala Nelka v úplnej pohode. Kúsok som sa obávala, čí sa jej nerozhádže deň, ale pekne krásne spinkala 3 hodinky, potom sa najedla a spala ďalej. Len pár hodín bola hore, aj to cez deň, takže v noci sme sa dobre vyspali. Dokonca si návšteva ani neuvedomila, kedy sme v noci boli hore kvôli kŕmeniu. Celkom dobre sme sa zladili.

Čítajte aj:

Čo máme vedieť z predpôrodného kurzu?
Bábätko je na svete. Čo by vás mohlo prekvapiť?

Susedka, vďaka:)

Pomaličky začínam riešiť opäť lekárov, pre seba aj Nelku. Nelku čaká neurológia a kontrolná prehliadka na novorodeneckom oddelení v nemocnici. Mňa zas gynekológia a internista. Popravde, zháňať opäť internistu sa mi vôbec nechce. A som už aj unavená z toľkých liekov, čo počas dňa musím brať.

Jediné, čo ma núti to riešiť, je ten môj vysoký tlak. Chcem to už dotiahnuť do konca, poriadne sa z toho vyliečiť, alebo aspoň zistiť, či to bolo spôsobené tehotenstvom, tak, ako mi to stále tvrdili, alebo to už bude dlhodobé, nezávisle od pôrodu.

Dohodnúť termíny u lekárov a zladiť aj odvoz a starostlivosť o malú je dosť náročné. Nechcem veľmi zaťažovať priateľa s prehliadkami a lekármi. Najmä, keď si preto musí vziať dovolenku v práci.

Bola by som radšej, ak by si ju skôr vyčerpal na nás troch a mohol tak čas s nami stráviť aktívne a nie behaním po lekároch. Mám veľké šťastie, že je nás „mamičiek“ na ulici viac a tak si vieme vzájomne vypomôcť. Mojím záchrancom sa stala opäť suseda, ktorá nás vezme na kontroly a medzitým si nakúpi.

Najkrajšie je prebúdzanie

V podstate som po tomto týždni oveľa pokojnejšia. Viacerí mi vravia, že úplný pokoj a zladenie príde až po treťom mesiaci. No ja som spokojná už teraz.

Ak to pôjde takýmto tempom, tak verím, že si materstvo začnem čoskoro naplno užívať. Zatiaľ si viem malú najviac užiť len ráno, keď si ju vezmem z postieľky a dám ju do našej veľkej, medzi nás dvoch.

Priateľ má tak možnosť ešte pred odchodom do práce sa trošku pomaznať s malou a ja tiež. Vychutnávam si ranný pokoj, to pomalé prebúdzanie. Potom, už počas dňa takých príležitostí je menej, lebo sa viac sústreďujem na jej starostlivosť a na to, aby jej nič nechýbalo.

Jednoducho, aby bola Nelka v teplúčku, najedená a aby pokojne spinkala.

Vaša mamina Katka