KLUB tehuliek (38): Doma – na dovolenke i vo väzení

Tehuľka Mirka: Och! Ochoreli sme

Matejko spinká, vonku je pochmúrne počasie a ja už premýšľam, o čo budem písať. Poviem vám, nie je to žiadna sláva tento náš uplynulý týždeň.

Opäť som schudla, teda aspoň podľa mojej domácej váhy. Ale za to bruško je dosť veľké, oproti prvému tehotenstvu. A prečo vravím, že to nie je žiadna sláva?

Do práce! Len na návštevu:)

Najskôr sa nedialo nič výnimočné, bol celkom obyčajný deň, Matejko vystrájal a ja som si písala s bývalou kolegyňou, keďže sme ostali dobré kamarátky. Už sme sa dávno nevideli a potrebovala som kúsky fólií na jednu škatuľu.

Rozhodla som sa, že teda zabehnem do bývalej práce. Matejka ostatní kolegovci ešte ani nevideli, tak som ho aspoň ukázala a dostali sme pochvalu.

S kolegyňou sme chvíľu pokecali a potom sme utekali domov na autobus. A akú škatuľu to chcem oblepovať? Keď sme upratovali pivnicu, tak som tam objavila starú oválnu škatuľu s uzáverom, ktorú mal ešte Matejkov tatino na hračky. Nevyzerala najlepšie, a tak som sa rozhodla, že ju trošičku skrášlim. Ešte nie je hotová, ale výsledok vám potom určite ukážem.

Matejkove hračky:))

Choroba útočí

Začalo sa to v stredu popoludní, Matejko začal pokašliavať a navečer trošičku zachrípol. Do rána ho dobehla už aj zvýšená teplota. No a samozrejme k tomu soplíky, kašeľ a navyše sa mu tak zapálili očičká a ja vôbec neviem z čoho. Neboli sme sa ani kúpať :(.

Doobeda sa cítil celkom dobre, ale poobede už mal opäť zvýšenú teplotu, potom už aj kašľal, no a k tomu sa pridružili soplíky.

Vyrazili sme preto doktorke. Matejko mal zahlienené hrdlo, dostal preto antibiotiká, k tomu ešte aj do oči kvapky, niečo na kašeľ a aj do nosa. Tak sme takto dopadli. Dostali sme aj domáce väzenie na tri dni. Utekala som len do lekárne a domov liečiť sa.

Bolo mi Matejka tak ľúto, tie očičká mal otrasné a ani jesť mu nechutilo.

Dostalo to aj mňa

No a aby toho nebolo málo, o pár hodín som sa už aj ja začala cítiť mizerne. Bolelo ma celé telo, od hlavy po prsty na nohách, vystúpila mi aj teplota, bolesť hrdla nechýbala.

Chytila som telefón a vytočila drahého, aby mi priniesol niečo z práce, keďže to tam má lacnejšie. Tak som si dala večer paralen a šupla sa s Matejkom do postele. Spali sme už od 19:30, noc ale nebola nič moc, Matejko sa stále budil a vrtel.

Teplota mu však do rána prešla. Ustúpila aj mne, no moje telo akosi namietalo a protestovalo. To už nehovorím o mojom hrdle, z vnútra som ho cítila úplne opuchnuté, nemohla som poriadne prehĺtať a tobôž nie rozprávať..

Ale aspoň som môjho chlapa vyslala do obchodu a chvíľu sa hral s Matejkom. Malému trošku ustúpili očičká a keďže nemal teplotu, tak už vymýšľal hlúposti.

Prečítajte si tiež:

Mám strach mať dieťa
Dojča a antibiotiká

Otrasná noc

Neviem, či sa Matejkovi k tej chorobe pridružili aj zuby, ale ďalšia noc bola tiež otrasná. Len som išla spať a Matej už bol hore a s obrovským plačom, kričal: „Aua, aua, aua.“ Nevedela som, že čo ho bolí. Stále mi na niečo ukazoval a ja som nevedela prísť na to, čo by chcel.

Nakoniec som mu dala mliečko, keďže pred spaním ho nevypil a potom zaspal. No o pár hodín sa to opakovalo a takto ešte asi trikrát. Bola som už totálne hotová. Ustalo to nadránom, tak sme si dlhšie pospali. Dúfam, že sa to už opakovať nebude.

Liečime sa a nudíme

A takto sa mi teda posledné dni liečime. Matejko je už úplne znudený a robí neplechu. Zakaždým si niečo vymyslí, len škoda, že väčšinou je to samá zloba.

No ani sa mu nečudujem, keď sme predtým boli skoro stále vonku. V pondelok som ho preto zobrala aspoň maličkú prechádzku, no len tak aby nebehal, lebo to má ešte zakázané a nie je ani fit, kašle a má soplíky. Verím, že kým doberie antibiotiká, sa to ešte upraví. Mne je už tiež lepšie, stále však nemám „svoj“ hlas.

Trápi ma chudnutie

S chorobou i bez, čas s Matejkom beží, už som v 19. týždni. Bábätko sa stále ozýva viac a viac, čo ma teší. Lebo už som nešťastná z toho, že chudnem. Mala by som konečne aspoň niečo pribrať, aj keď sa priznám, že ešte mám do zásoby nejaké tuky, z čoho si môže bábätko čerpať 🙂

Kým som vám dopísala, tak sa už aj slabé slnečné lúče ukázali :). Na záver snáď len toľko, držte palce, nech sme rýchlo fit, pretože budúci týždeň cestujeme na Moravu.

S pozdravom vaša Mirka

Mirka už je v 19. týždni, bruško rastie, no ona nepriberá.

Katka: Na dovolenku! Domov

Dnes sa vám hlásim z nášho rodného mesta, kde budem najbližšie tri týždne. S Nelkou sme si spravili predlženú dovolenku v kruhu najbližšej rodiny a tak si nás snáď všetci užijú do sýtosti. Čože máme nového?

Tatko konečne oslávil dcéru

Začiatok minulého týždňa sme strávili ešte doma. Podnikli sme menšie nákupy v Bratislave, spolu so susedou a jej malým synčekom. Nela si nakupovanie užívala, a dokonca bola aj na návšteve u tatina v robote.

Hrdý tatko sa tak mohol pochváliť svojou dcérkou aj v práci. Táto návšteva tak pripomenula fakt, že ešte s kolegovcami nestihli osláviť jej príchod na svet. Priateľ preto urobil akciu pre svojich kolegovcov, kde zapili jej narodenie a zároveň aj jeho narodeniny. Musím povedať, že sa to dialo v rámci slušnosti a v dobrej atmosfére.

Tatino sa chválil dcérkou:)

Stretko mamičiek a detičiek

Nasledujúci deň naša suseda odcestovala za svokrovcami a tak som s Nelkou ostala počas dňa sama. Musela som nám tak vymýšľať plány, čo budeme robiť a kam pôjdeme. Najviac sa mi osvedčilo kočíkovanie po našej ulici. Je to tichá oblasť, slepá ulica, kde autá stretnem zriedkakedy.

Okrem toho tu máme obrovské ihrisko. Hoci nám chýbajú preliezačky, je upravené, pokosené a nájde sa tam lavička, pieskovisko a hojdačky pre deti. Preto aj mamičky od nás tam trávia najviac času. Je to blízko domova a predsa sa deti vyhrajú.

Takto sa nám stalo, že sme sa tam stretli všetky mamičky z ulice a na ihrisku tak bolo odrazu 11 detí. Je to dosť na to, že na ulici je len 45 domov. Tešila som sa najmä z toho, že som sa zoznámila s mamičkou, ktorá má malú dcérku, v rovnakom veku ako je naša Nela.

Nosič pomocník

Svoju Lujzičku najčastejšie nosila v detskom nosiči. Neváhala som a hneď som sa jej pýtala na správne položenie dieťaťa do nosiča a iné detaily. Hneď, ako som nabrala istotu, už som v ergonosiči nosila Nelu aj ja.

Každý deň som ju mala v nosiči len krátko, aby si zvykla. Teraz má už nosič o niečo radšej. Využívam ho však hlavne vtedy, ak potrebujem niečo spraviť a Nela sa chce nosiť na rukách. Takto zvládnem Nelu a aj o robotu.

Ergonosič nám pomohol aj na oslave priateľovej sesternice. Víkend sme totiž strávili na chate v horách a oslavovali úspešne zvládnuté štátnice. Boli sme tam dva dni a oslava dopadla super. Robil sa guláš, grilovalo mäso a nechýbali ani koláče, či slané maškrty. Pre mňa to znamenalo zbohom diéte a víkendové hrešenie.

Nakoľko sa tam stretla aj širšia časť rodiny, o Nelu bolo postarané. Sesternice sa išli pobiť o to, kto bude skôr kočíkovať. Ak malá nespala, furt ju niekto nosil na rukách a venoval sa jej. Ja som si mohla spokojne oddýchnuť. 🙂

Prečítajte si tiež:

Ako sa žije s detským kočíkom?
Ísť do parku či na ihrisko?

Návštevy, Nela samozrejme stredobodom

Po oslave sme sa ešte zastavili u mojej starkej, ktorá Nelku videla prvýkrát. Keď sme boli doma pred mesiacom, nedalo sa jej prísť a tak sme teraz my prišli za ňou. Veľmi sa malej tešila.

Prednedávnom bola veľmi chorá a nevládna, tak sa ju bála zobrať na ruky, aby jej náhodou nespadla. Preto sme sa dohodli, že najbližšie. ak sa bude cítiť lepšie, tak si Nelku už povaruje aj sama. Bolo na nej vidno, že sa malej teší a nevie sa jej vynadívať.

Rovnaké to bolo aj s mojou mamou alebo priateľovým otcom. Obaja by malú Nelu zhltli pohľadom. Moja mama je z Nely úplne hotová a len by ju nosila na rukách a ustavične ju mojkala. Nevie sa jej nabažiť, celým srdcom aj dušou ju zbožňuje a dokázala by s ňou tráviť celé hodiny. Je jedno, či Nela spí alebo bdie. Dokáže si užívať každý moment.

A rovnaké to je aj s priateľovým otcom. Ten je však v značnej nevýhode. Cestuje za prácou do zahraničia a tak domov na Slovensko chodí každý druhý mesiac. Nelu tak videl, keď mala mesiac a teraz, keď už má tri.

Tým, že malú vidí len takto zriedka, jej pokroky, ale aj zmeny vzhľadu spozoruje okamžite. Už to nie je také malé novorodeniatko, už to je veľké bábo, ktoré vníma pohľadom a usmieva sa. Neustále sa jej tak všetci prihovárame, hrkáme s hrkálkami, prechádzame sa s ňou a kočíkujeme na čerstvom vzduchu.

Nela má o pozornosť postarané. Som len zvedavá, či jej po príchode domov budem stačiť už len ja. Hádam ju len neprestanem baviť :).

Nelku chce každý nosiť na rukách:)

Kontrola musí byť

V pondelok sme boli aj v centre pre predčasne narodené deti. Robili nám sono mozgu a aj obličiek. Sono mozgu dopadlo dobre, ale obličky vykazujú nezrelosť. Ešte stále nie sú úplne vyvinuté a močovody boli rozšírené. Lekárka ma ubezpečila, že to ešte neznamená žiadnu chorobu. Obličky sa môžu ešte dovyvíjať a močovody sú možno rozšírené preto, že boli naplnené močom. Pre istotu nás čaká opätovná kontrola o tri mesiace.

Dúfam, že nabudúce už bude všetko v poriadku. Dosť som sa vyplašila pre tie obličky, hlavne pre tú moju preeklampsiu, či jej to náhodou nejako neublížilo. Mám totiž známu, ktorá trpela preeklampsiou a dokonca museli jej dcérku po pôrode aj operovať na obličky.

No nechcem maľovať čerta na stenu, budem myslieť len pozitívne a Nela bude určite v poriadku aj o tie tri mesiace.

Absolvovali sme aj kontrolu v rizikovej poradni. Lekárka bola s nami spokojná. Odporučila prejsť z Nenatalu 1 na hypoalergénne mlieko HA1. Zajtra tak idem obvolať našu pediatričku a možno aj poisťovňu, aby som zistila, či môžme mlieko dostávať na predpis, keďže je predčasne narodená.

Podľa neonatologičky z poradne máme na to nárok do polroka, ale prikázať to pediatričke nemôže, len odporučiť. Uvidím teda, ako sa zachová detská pediatrička a ako sa vyjadrí aj poisťovňa.

Neonatologička nám ukázala ďalšie cviky pre Nelu. Okrem hlavičky tak cvičíme už aj ručičky a nožičky. Musím povedať, že Nelke sa to veľmi páči a teší sa z toho, najmä ak jej do toho ešte aj spievam. Som rada, že ju to baví a smeje sa pri tom.

Dobrá rada nad zlato:)

Úsmev na perách môžem mať aj ja a najmä kvôli radám mamičiek. Veľké ĎAKUJEM patrí najmä Mike a Sasike, ktoré mi odporučili probiotické kvapky BioGaia a Infacol na koliky. Kvapky robia zázraky a Nelke je už oveľa lepšie.

Koliky nás postupne prestávajú trápiť a nie sú už také intenzívne. Trošku som mala problém s dávkovaním Infacolu, keďže leták je nezrozumiteľný a diskusie na webe tiež rôzne. Nevedela som, či jej mám dávkovať jednu kvapku pred jedlom alebo celé kvapkadlo.

Na letáku písali, že jedna dávka je 0,5 ml a tak som sa vynašla. Do striekačky som si odmerala koľko ml je celé kvapkadlo a je to tak. 0,5ml zodpovedá lieku v celom kvapkadle. Jedna kvapka tak nestačí.

To je aj rada pre ostatné mamičky, ak by mali rovnakú dilemu ako ja. Dúfam však, že vás takéto starosti obchádzajú a užívate si leto a aj svoje ratolesti do sýtosti.

Ja sa s vami na teraz lúčim a viac noviniek prinesiem o týždeň.

Katka

Foto: Braňo Herchl