KLUB tehuliek (45): Nočná mora Spievankovo

Tehuľka Mirka: Noví kamaráti, robotníci

A je tu 26. týždeň, neskutočné. Zdá sa mi, že toto tehotenstvo ide akosi rýchlejšie ako pri Matejkovi.

Otoč sa, lásko!

Malinká bábika dáva stále viac a viac najavo, že je tu s nami. Teda kope a búcha na moju brušnú stenu, a to stále :).

Ale to je dobre, aspoň viem, že je v poriadku. Akurát mám pocit, že sa ešte neotočila, lebo stále udiera pod pupkom. Ešte ale má chvíľu čas, tak sa snáď umúdri a otočí sa. Tatinko sa s ňou už aj rozprával a dohováral jej.

Matejko stále chodí k brušku a hovorí bábo, bábo, pusinkuje ho, tak verím, že nebude žiarliť .

Prečítajte si tiež:

Reakcie súrodencov na príchod dieťatka
Kedy začne rozprávať?

Uf nákupy, uf počasie

Počasie nás pekne dostalo. Jeho výkyvy mi akosi nerobia dobre. No nevyberieme si, či už prší, neprší, my sme potrebovali ísť na nákup. Chladnička a žiadne zásoby nás vyhnali do obchodu. Matejka sme teda naložili do kočíka, zakryli pláštenkou a vyrazili. No nakupovať s mojim chlapom je otrasné.

Už doma na mňa kričal, aby som si napísala zoznam, ktorý som potom aj tak zabudla doma. Poslednú dobu akosi na všetko zabúdam:). Našťastie nepršalo silno, tak sme si spravili rýchlu prechádzku. Nakúpili sme, polovička zásoby odniesla, tak sme si mohli opäť plniť bruška :).

Matej má nových kamarátov. Robotníkov

Asi po dvoch dňoch som si povedala, že toto som nemala. Pustila som totiž Matejkovi DVD Spievankovo a teraz je od toho priam závislý.

Ráno vstane a hneď sadne pred počítač, aby som mu ho pustila. Minule sme to pozerali 3x dookola. Pred obedným spánkom a keď prídeme z vonku, to chce opäť. Zobudí sa a znova. Večer, keď sa vrátime, tak to isté. Pomóóóc!!

Ak mu to však nepustím, plače, akoby som ho bila. Dúfam, že ho to čoskoro prejde, lebo už mi to ide niekedy na nervy.

Ďalšiu mániu, ktorú moje dieťa chytilo, sú robotníci, ktorí nám zatepľujú bytovku. Ak nepozerá dvd, tak hneď od rána je nalepený na okne a sleduje robotníkov. Tí tu majú namontované výťahy a najnovšie stavajú lešenie.

Na malom sa, samozrejme, bavia, Matej im poctivo kýva a oni mu späť. Včera sa ma už pýtali, že kde bol, lebo ho nevideli :). Kamoši.

Kde sú robotníci?

Králiky, koníky a iné zverstvá

Cez víkend sa počasie umúdrilo, tak sme vyrazili aj s tatíkom na prechádzku. Bývame na kraji sídliska a hneď za Nitrou je ranč. Robí a býva tam Filipov (moja polovička) kamarát. Máme to kúsok a tak sme šli po vlastných. Majú tam krásne koníky, Matejko bol z nich úplne nadšený, dokonca sme ich aj nakŕmili.

Jedna slečna tam chová aj takých chlpatých králikov. Matej im síce skoro tú srsť vytrhal :), ale aj ich pekne nakŕmil. Keď sa pekne vybehal, tak sme sa vybrali domov.

Nedeľa sa niesla v znamení pohody. Mne sa síce nechcelo ani pohnúť, no Matejka som musela zobrať von na čerstvý vzduch. Tatovi sa nechcelo, tak sme ho nechali oddychovať doma. Stihli sme ísť jedine kúpiť do obchodu zeleninu a volá nám ocino, že prídu Matejovi krstní rodičia.

Utekali sme preto domov, teda utekali len tak, ako mi to moje bruško dovolilo 🙂 S návštevou sme však nakoniec ostali vonku a šli sme na detské ihrisko, kde sa dá občerstviť.

Tam sme sa teda posadili, ja som si dala malé pivko, mňam 🙂 a dieťa sa aspoň poriadne vyhralo a vybehalo.

Matejko a môj uháčkovaný výtvor:)

Háčkujem 🙂

Minulý rok ma inšpirovala kamoška, ktorá je tiež na rodičovskej dovolenke. Videla som raz jej fotky na nete. Vždy som mala k podobným vecičkám vzťah, tak som si naštudovala základné postupy na internete a pustila sa do toho.

Postupne sa začali vytvárať čiapočky. To ma baví najviac. Potom som si dala chvíľu pauzu a teraz ma to chytilo úplne.

Po večeroch len vysedávam s háčikom s vlnou v ruke :). Ale výsledkom sú krásne výtvory pre Matejka, iné detičky a už jeden aj pre našu malinkú bábiku 🙂

Tento týždeň ma čaká ešte poradňa, tak držte pršteky, nech je všetko v poriadku

Teším sa opäť o týždeň Mirka

Mirka je už v 26. týždni, takto sa vyvíja jej bábika v brušku.

Katka: Nelka, izbička je pripravená

Tento týždeň bol pekne akčný a ešte stále to pokračuje. Zúčastnili sme sa fotenia pre babyweb, navštívili priateľovu sestru v Trenčíne a zariaďujeme už aj detskú izbu pre Nelu.

Úsmev, prosím

Začnem fotením. Toho som sa nevedela dočkať. Spočiatku som si myslela, že do Bratislavy pôjdem vlakom a vezmem si len ergonosič, no nakoniec ma zachránila suseda.

Tá mala chuť a aj čas a do Bratislavy sme išli spolu. Našťastie obe naše detičky spali celú cestu do Bratislavy, takže u fotografa boli dobručké.

Keď si spomeniem na Nelu a fotenie, tak sa musím smiať. To moje dieťa bolo úplne hotové z tých reflektorov, z toľkého svetla a z fotografa Braňa. Kukala a kukala ako taký malý puk.

Púčik len gúľal očami a nie a nie sa usmiať. Nepomohli ani volania, grimasy či lúskanie prstami. Len gúľala očami a sledovala fotografa. Bolo to pre ňu veľmi zaujímavé, asi čakala, že niečo dostane. Škoda len, že sme sa na fotení nezdržali dlho.

Dokonca som sa nestretla ani s Mikou a malou Šarlotkou. Suseda plánovala pochodiť ešte obchodné centrá, na ktoré sme mali len obmedzený čas. Poobede sme už totiž cestovali do Trenčína a musela som ešte pobaliť veci.

Čítajte aj:

Plánujte si výlety a dovolenky
Databáza nebezpečných výrobkov

Na Ostrov!

Návštevu v Trenčíne sme naplánovali len pár dní pred cestou. No bolo super. Cestou do Trenčína sme ešte vyzdvihli priateľovu mamu, ktorej spoj končil v Trnave. V Trenčíne sme sa tak stretli takmer celá rodina.

Prvý večer sme už toho moc nestihli, len sme sa navečerali, okúpali Nelku, dali ju spať a pozerali televízor. Druhý deň sme si to však vynahradili.

Doobeda sme strávili doma, lebo Nela sa rozhodla, že bude dlho spať. Spala od deviatej do pol jednej, aj to som ju už budila.

Buď bola taká unavená, alebo sa jej ten trenčiansky vzduch tak páči a spí sa jej výborne. Poobede sme strávili po nákupoch. Priateľ spravil radosť sebe, mne ale aj Nelke. Každému z nás kúpil nejaký darček.

Večer sme sa išli prejsť na Ostrov. Je to veľmi pekné a príjemné miesto. Vhodné pre korčuliarov, bežcov, rybárov, ale aj na prechádzky, či len také posedenie. Sú tam aj stánky s občerstvením, takže samozrejme, že sme si dali pivečko a k tomu guláš, klobásu a palacinky.

Nelka cmúľa, ako len vládze

Turecký večer

No a tým sa len super večer začal. Frajer priateľovej sestry si z dovolenky v Turecku doniesol krásnu vodnú fajku. Tak si viete predstaviť, čo sme celý večer robili (samozrejme potom, čo Nela zaspala). Fajčili jablkový tabak a pili mojito. Vodnú fajku som skúsila prvýkrát, no celkom sa mi to zapáčilo.

Už chápem tie arabské stretnutia, kde sa stretne kopec priateľov, fajčí fajka a klebetí. Má to niečo do seba. Už mám ďalší typ na vianočný darček :-).

Nedeľné doobedie sme strávili doma, priateľova sestra chystala obed. Potom sme ešte vyrazili na kratšiu prechádzku do centra mesta. Posedeli sme na kofole a rýchlo pobrali domov. Museli sme totiž stihnúť autobus do Trnavy, ktorým sa priateľova mama vracala späť domov.

Veľké nákupy a koniec „bodrel izby“

Počas spomínaných nákupov sa priateľ rozhodol, že konečne zariadime detskú izbu pre Nelu. Doteraz som ho dokázala od toho vždy odhovoriť. Zdalo sa mi to zbytočné, nakoľko Nela bude najbližšie dva roky potrebovať len postieľku. No nedalo mu to. Videl krásnu detskú zostavu a už viac nepotreboval. V nedeľu sme sa teda ponáhľali čím skôr domov, nech ešte stihneme kúpiť novú podlahu a aj farbu na stenu.

V pondelok po práci sa ešte stavil v obchode s nábytkom a poobede už stálo auto plné škatúľ pred domom.
Momentálne to teda u nás vyzerá ako po výbuchu. Všetky veci z „bordel izby“ sú uskladnené kade-tade. Ešte šťastie, že predošlý nábytok a aj rozťahovací gauč z izby poputoval k susedom. O jednu starosť menej. A „bordel izba“ sa mení na detskú.

Chýbajú už len detaily

Priateľ je typ človeka, ktorý keď sa pre niečo rozhodne, respektíve nadchne, musí to byť hneď. Nevie čakať. Márne som si myslela, že izba sa spraví v priebehu týždňa. Každý deň kúsok. Priateľ si hneď na druhý deň zobral deň voľna a od rána usilovne pracoval. Oplatilo sa. Musím vám povedať, že izbička je nádherná. Podlaha je bielo hnedá a na nej farebné obrázky ovečiek, mačičky, psíka, kuriatok…hotový zverinec.

Steny sú zelené a biele. Nábytok bielo hnedý. Na to, aká je to malá izba, musím pochváliť priateľov výber a vkus. Celé to nakombinoval perfektne. Ja sa už postarám len o detaily.

Chcela by som dať spraviť fotoplátna Nelky a nás ako rodiny, ktoré potom zavesíme na zelenú stenu. Plus, ešte nejaké detské nálepky, buď so zvieratkami alebo s Nelkiným menom.

A samozrejme, že nesmie chýbať ani detský meter, kde si budeme neskôr značiť, ako nám Nelka krásne rastie. Sú to len detaily, ale pre mňa veľmi podstatné. Izbu okrem toho zútulnia a dajú Nelke pocit, že je iba jej. Bude to jej priestor na huncútstva, detské hry ale aj odpočinok.

Rodinka už má izbičku pre Nelku

Foto: Braňo Herchl