KLUB tehuliek (56): Radosti, starosti i novinky

Tehuľka Kristína v 27. týždni: Brucho sa mi vlní pod rebrom

Zdravím po týždni všetkých čitateľov babywebu. O chvíľku už budú Vianoce, a tak sedím v práci za „compom“ a dávam si obedňajšiu pauzu spolu s vianočnými pesničkami a snažím sa vianočne naladiť.

Ja totiž milujem Vianoce so všetkým, čo k nim patrí ako pečenie a zdobenie bytu, či stromčeka a tak isto aj nákup darčekov, to je pre mňa veľmi príjemná záležitosť. Nepoznám lepší pocit, ako keď niekomu darujete niečo, čo si naozaj želal.

Spravím verejné vyznanie manželovi

Tohtoročné Vianoce sú pre mňa veľmi zvláštne, totižto za normálnych okolností by som už mala upratané a nakúpenú aspoň polovicu darčekov a toho roku zatiaľ nič. Popravde nebyť môjho manžela, neviem, ako by som všetko stihla.

Chvalabohu, mi tento roku veľmi pomáha a dokonca sám zvládol veľké upratovanie v obývačke, a to vrátane umytia všetkého kryštálu a porcelánu. Za to všetko mu nesmierne ďakujem a posielam obrovskú pusu. A ak ešte naozaj uprace aj kuchyňu, ako sa vyhráža, tak verejne vyhlásim, že som sa lepšie vydať nemohla :D.

Nejako to zvládnem

Ale teraz vážne, minulý týždeň nebol ničím zaujímavý, stále ma zamestnáva škola a práca, a to celkom dosť. Ale už len dva mesiace a bude ma zamestnávať už len škola a moje rastúce bruško.

Občas ma chytá depresia, ako dožijem do konca januára a ako zvládnem všetky povinnosti, čo mám a či mi veríte alebo nie, stále nemám odpoveď. Zatiaľ si stále vravím, nejako bolo, nejako bude a zvládnem to.

Malá v brušku už študuje

V piatok som sa strašne nasmiala, učila som sa na psychológiu a najlepšie si samozrejme človek zapamätá učivo, keď sa ho učí nahlas.

Tak som ležala v posteli a čítala našej princeznej psychológiu, musím uznať, že sa jej asi celkom páčila, pretože patrične dávala najavo svoje zaujatie pravidelnými kopancami. Celý nasledujúci deň sme si robili srandu, že budeme mať hyperinteligentné dieťa, keď tak pekne študuje so mnou.

Inak mám pocit, že sa slečna už otočila dole hlavou, ale či mám pravdu sa dozviem až onedlho na kontrole. A prečo mám pocit, že sa otočila? Doteraz ma vždy okopkávala pri ľavej slabine a teraz sa moje brucho vlní zo zásady len pod pravým rebrom. A musím uznať, že už začína byť poriadne silná a jednotlivé kopance sú už poriadne cítiť, občas si dokonca aj poskočím na stoličke, keď ma kopne len tak z ničoho nič.

A bohužiaľ mám aj jednu nepríjemnú novinku, keď dlho sedím v práci za počítačom puchnú mi lýtka, chvalabohu zatiaľ len tie, členky a prsty na nohách sú zatiaľ v bezpečí. Takže mi neostáva iné, ako sa každú chvíľku prechádzať a rozhýbavať lenivé nôžky..

Prajem vám všetkým ďalší bezproblémový týždeň a hlavne sa nedajte strhnúť predvianočným stresom.

Kristína

Kristína je v 27. týždni, beží to…

Tehuľka Mirka: Skoré rána v znamení svrbenia

A je to tu. Ale čo? No predsa som úspešne začala deviaty mesiac. Neskutočne to ubehlo, ale ešte musíme chvíľu vydržať. Malá mi však dáva poriadne zabrať, keď sa začne mrviť, auuuu, normálne to až niekedy bolí. Ale ja ju stále chytkám, keď mi vystrčí nejakú čas telíčka.

Ach jo, svrbenie

Sárinka v brušku teraz určite poriadne priberá a rastie, lebo už týždeň ma tak svrbieva brucho. Teda dúfam, že to je z toho, že sa mi rozťahuje koža a nie pečeňou. Musím to povedať lekárovi na poradni. Je to totiž dosť drsné, dá sa to ale vydržať…

Najhoršie, že ma to stále chytá nadránom. Pravidelne okolo pol štvrtej ráno, keď sa zobudím a idem na záchod. Uff, som si len škrabkala bruško a trvalo mi, kým som opäť zaspala naspäť. No a keď som zaspala, tak sa zobudil Matejko, čiže som sa cez víkend skoro vôbec nevyspala.

Našťastie posledné dva dni ma už v noci nesvrbí, ale zasa zvykne cez deň.

Koža sa naťaahuuujeee

Brušisko mám už poriadne, tak sa ani nečudujem:). Na webe som dostala radu, že to je tým, že sa mi rozťahuje koža, vraj si mám natrieť bruško detským olejčekom, lebo budem mať strie. No tie už mám teraz, s čím som sa zmierila. Mala som ich už po prvom tehotenstve.

Ale nevadí, stojí to za to krásne na konci 🙂

Veniec, výzdoba.. veď idú Vianoce:)

Bŕŕŕŕŕ, ale nám poriadne prituhlo. Ale veď už je december, aspoň vieme, že idú Vianoceeeeee. Juj, už sa teším.

Je to krásne obdobie. A keďže nám začal už aj advent, tak sme si začali robiť vianočnú atmosféru. Natrhali sme si pred bytovkou cez víkend ihličie (ale psssst, to by sme nemali:)) a šup sa do práce.

Teda ja som sa dala do výroby adventného venca, keď Matejko spinkal, pri ňom by to bolo totižto nemožné. Akurát som ho stihla dokončiť, kým sa zobudil. A bol úplne nadšený, teda skôr asi z tých sviečok:)

V nedeľu sme si aj prvú zapálili. Matejko len kričal „jéééééééj, jééééééj“. Taký bol zlatý. Povyťahovali sme tiež minuloročné ozdoby, zavesili sme adventnú čižmičku, čiže odrátavame každý deň do Vianoc (a aj do príchodu malej Sárinky :)). Čižmičku na mikulášske darčeky a podobné malinké drobnosti. No a samozrejme, že sme nalepili niečo aj na okná, bez toho by to nebolo, ako sa hovorí, to pravé orechové.

Prečítajte si tiež:

Chcem si vypočítať termín pôrodu alebo Ako dlho trvá tehotenstvo
Rizikové tehotenstvo: Čo presne to znamená?

Žúrik a Matejko herec

Nedeľa sa niesla v znamení návštevy. Bola to taká rýchla dohoda. V sobotu večer bol Filip na pivko a volal, že prídu naši kamoši. To sú takí spoloční, keď sme ešte chodievali spolu žúrovať. Tak som sa aj potešila, lebo som ich dávno nevidela.

Prišiel aj Matejkov krstný, no to bola zábava. Malý vyvádzal a bláznil sa. Je to taký náš malý herec, ako sa len predvádzal… Dostal taký drevený vláčik a vagónik, tak teraz len s tým pobehuje a stále hovorí, že teta, teta (tá mu ho priniesla).

No veru sa aj čosi popilo, ja som si dala tiež pohár slabého červeného striku, až sa hanbím to tu napísať :). Ale verím, že teraz to už malinkej neublíži. Matej bol večer totálne unavený, hostia, či chceli, či nie, museli odísť nasilu, lebo Matej nechcel ísť spať, a to už ledva pozeral a držal otvorené viečka.

No a asi takto nejako sme strávili posledný týždeň. Už nám začína aj sniežik poletovať, tak nám hádam začína poriadna zima. O pár dní ma čaká ešte poradňa, tak som zvedavá, čo povie doktor a zrejme už pôjdem aj do rizikovej.

Tak vás najbližšie budem informovať

Vaša Mirka

Mirke sa deň D blíži, je už v 37. týždni

Katka: Zmení sa nám život. Opäť

Minulý týždeň sa odohrala vec, ktorá nám čoskoro veľmi zmení život. Ako rodina začneme fungovať v novom rytme a s novými pravidlami. Veľmi si prajem, aby nám to vyšlo čo najlepšie, a dúfam, že neoľutujem toto svoje rozhodnutie.

Nela v pozore. Ide sa spievať!

No ale poďme pekne poporiadku. Ako nám ubiehal čas strávený minulý týždeň?

Boli sme opäť v hudobnej škôlke v detskom centre. Tentoraz prišla aj moja kamarátka z pôrodnice Majka so svojou ratolesťou Olíviou. Prednedávnom som jej písala, že sme tam s Nelkou začali chodiť a keďže je to v rovnakom meste, ako býva, opýtala som sa, či by sa k nám tiež nepripojila. Centrum pozná veľmi dobre, lebo v minulosti tam chodila na prednášky o dojčení.

Nelka s Olíviou boli tými najmenšími detičkami, no ani zďaleka sa nedali zahanbiť. Do centra chodíme vždy skôr a máme vždy takú hodinku k dobru, aby sme sa ešte pohrali.

S Majkou sme si aspoň mohli dobre pokecať a nestihli sme sa pýtať jedna druhej, čo bambuľky už papajú, čo už vedia a ako sa nám vlastne aj darí. Hneď totiž, ako prišiel čas na spievanie, Nela bola v pozore.

Videla, že už sedíme v kruhu, že ju mám v lone a netrpezlivo čakala. Nikoho iného nebolo počuť, len tú moju Nelu. Akoby nás chcela súriť: „Tak už začnime“. Celý čas si „spievala“ to svoje, usmievala sa a sem-tam si aj zatancovala. Bola taká akčná a hlučná, že som sa bála, či nás radšej nepošlú vedľa. Nestíham sa čudovať, ako také malé dieťa dokáže toľko vnímať a reagovať na všetky tie podnety.

Susedka vďaka:)

Doobeda sme tak strávili v škôlke a poobede už bola Nelka v opatere niekoho iného, našej susedy. Musela som totiž odísť do Bratislavy do školy na skúšku. Priateľ prišiel síce z práce skôr, ale aj napriek tomu tam ostávali ešte dve hodinky, ktoré sme museli nejako vykryť.

Super, že som sa mohla spoľahnúť na našu obetavú a láskavú susedku. Všetko som sa to snažila naplánovať tak, aby jej malá v tom čase spala a ona bola čo najmenej zaťažená. Predsa len aj ona má ročného synčeka, takže zvládnuť dve deti naraz je náročnejšie. Nelka akoby to aj tušila a spinkala celý ten čas. Vstala krátko predtým, ako si ju jej tatino išiel vyzdvihnúť.

Priznám sa, že ja som to zvládala ťažko. Bola som v strese aj kvôli skúške, ale aj Nelke, lebo som nevedela, či bude dlho spať a ak nie, či to tá naša suseda zvládne. Viem, že čo sa jej schopností týka, tak som si dcéru zverila do tých najlepších rúk. S touto susedou trávim počas dňa najviac času, naše deti sa spolu hrávajú, rozprávame sa o nich, takže ju pozná veľmi dobre a aj Nelka je na susedku zvyknutá.

Podstatné bolo, aby to nebolo veľa aj na susedu a všetko zvládala v pokoji. Som rada, že nakoniec to veľmi dobre dopadlo a môžem sa na ňu spoľahnúť aj do budúcnosti.

Čítajte aj:

Najčastejšie choroby detského veku
S malým bábätkom do mrazu?

Späť do práce

A vyzerá to tak, že jej „služby“ budem od januára využívať oveľa častejšie. Vraciam sa totiž do práce. Začať pracovať som chcela hneď po materskej, ale s upravenými pracovnými podmienkami.

Otázne bolo, či sa vo firme nájde pozícia, ktorá by ich spĺňala. A hoci som si spočiatku myslela, že nič na polovičný úväzok a prácu z domu nenájdem, nakoniec sa na mňa usmialo šťastie. Moja bývala manažérka ma oslovila, či mám záujem o pozíciu, kde by som spolupracovala s Amerikou. Znamenalo by to posun pracovnej doby o 6 hodín, takže začínala by som poobede a končila večer.

Plus, začnem robiť 6 hodín a až neskôr na plný úväzok. Najlepšie je na tom to, že práca z domu je plne podporovaná. Keď si to tak zhrniem, tak sú to skvelé pracovné podmienky, pretože sa môžem Nele naďalej venovať rovnako a pracovať začnem po príchode priateľa domov.

V prípade, že sa zdrží, zverím na dve hodinky Nelku susede. Tá sa aspoň zahrá s malým Nicolaskom.

Tréning musí začať čím skôr

Veľmi som zvažovala, či ísť do tejto ponuky alebo nie. Popravde, každá koruna teda euro je dobré a v tomto prípade sa posuniem vyššie kariérne aj platovo. Pochybnosti mám len v prípade, ako budeme fungovať ako rodina. S priateľom sa tak porozprávam najskôr vo večerných hodinách a celá starostlivosť okolo Nelky, pripadne po jeho príchode domov bude na ňom.

Bude to skúška aj pre neho. Jeho povinnosti a čas strávený doma to tiež ovplyvní a do veľkej mieri.

Budeme si hľadať nový systém obaja. Ja sa budem musieť zladiť s povinnosťami okolo Nelky doobeda a potom aj prácu poobede. On sa zas bude musieť o Nelu postarať poobede, zvládnuť kúpanie, večerné kŕmenie a uspávanie. Doteraz som toto všetko robila sama, takže s tréningom treba začať čím skôr.

Dúfam, že robím dobre. Vo svojom vnútri cítim, že som sa správne rozhodla. Už sama som cítila, že potrebujem myslieť aj inak, opäť sa vrátiť do práce, začať organizovať a riadiť.

To, že Nela nebude ukrátená o vychádzky, o hudobnú škôlku a iné, je len výhoda. Naďalej môžem pokračovať v doterajších aktivitách a venovať sa jej a jej rozvoju. Na druhej strane to bude skúška nášho partnerského vzťahu a rodiny ako takej. Čas, ktorý sme doteraz spolu trávili už bude obmedzený a tak si budeme musieť hľadať iný spôsob, ako naďalej spolu komunikovať, riešiť rodinné záležitosti a vzájomne si pomáhať a byť si oporou.

Držte teda palce, nech toto moje rozhodnutie nás ešte viac spojí a začneme si jeden druhého viac vážiť.

Foto: Braňo Herchl