KLUB tehuliek (74): S jarou prišli radosti i choroby

Tehuľka Katarínka v 34. týždni: Bránili sme sa, bránili… no ochorel aj zvyšok

A tak u nás choroba prepukla naplno. Nepomohlo ani razantnejšie zaklopanie. A vlastne už radšej ani neklopem, pretože akýkoľvek hlasnejší zvuk mi navodí pocit, že mi ide roztrhnúť hlavu 🙂

Citrón a zázvor, citrón a zázvor a tak stále dookola

Bránili sme sa, bránili, no neubránili. Kubko vyzdravel, ale to sme ešte netušili, čo čaká na nás.
Skolilo nás to tak, že sme boli len „pohodení“ na gauči a ako tak sa snažili postarať o nášho syna. Nevedeli sme sa ani navzájom s mojím priateľom poľutovať, keďže sme boli obaja úplne mimo.

Musím povedať, že tak, ako nebývame vôbec chorí, tak nás to teraz chytilo a „oplatilo“ nám všetky tie zdravé dni. Pri pohľade na zázvor a citrón sa mi obracia žalúdok.

Čítajte tiež:

Ako liečime chrípku a prechladnutie v tehotenstve
„Zázračné“ recepty z olív

Lekárska pochvala

Keďže nám tatino odišiel v nedeľu opäť na týždeň na služobnú cestu, tak mi prišla pomôcť sestra a tú potom vystrieda moja mama. Sestrina návšteva mi veľmi pomohla a tak jej patrí veľká vďaka, nielenže zabavila Kubka, ale absolvovala so mnou aj pondelkovú poradňu.

Tá našťastie dopadla dobre, dokonca pán doktor vyjadril veľkú spokojnosť – takže vyzerá to že som oddychovala naozaj poctivo. Avšak pri mojom zdravotnom stave to ani nebol veľký problém, keďže som vôbec nič nevládala.

Najskôr ma vystrašil môj nameraný tlak 150/100, avšak keď som si chvíľočku v pokoji posedela a premerali ho znovu, už bol ukážkový 120/80. Tak si držím palce, aby to tak vydržalo aj naďalej, keďže počas celého tehotenstva s Kubkom som brala lieky..

Priznám sa, že veľmi sa mi nechce behať a absolvovať kadejaké vyšetrenia, no samozrejme zdravie nášho bábätka mi je prvoradé a keď bude treba, tak ich absolvujem.
Okrem toho som dostala aj pochvalu, že som asi jediná tehuľka, ktorá počas veľkonočných sviatkov nepribrala :).

To ale bolo spôsobené nechutenstvom počas choroby, inak by tie kilá určite išli hore. Ďalšia poradňa ma čaká už o dva týždne, kde sa dozviem aj výsledky z odberu krvi a potom už budem „odovzdaná“ k lekárom do nemocnice, kde budem rodiť. Juj, už sa to naozaj blíži.

Spánok. Konečne celonočný!

Veľké prekvapenie si pre nás pripravil náš Kubko. A aké?

Začal spávať celú noc 🙂 Niekomu sa to možno zdá neskoro, ale ja som to už prestala riešiť a prišlo to pekne samo.

Pamätám si, že keď bol maličké bábätko a ja som len čakala a čakala, kedy to príde, tak ma maminky naokolo uisťovali, že po troch mesiacoch sa to zlepší a prespí celú noc a keď to neprišlo, tak ma zase uisťovali, že po šiestich mesiacoch to už určite bude lepšie a keď to neprišlo……tak som to jednoducho prestala riešiť a až vtedy sa mi uľavilo.

Nemala som žiadne očakávania a tak, ako sa vzdal cumlíka a plienok, prišlo aj toto, pekne samo. Doteraz vždy zaspával vo svojej posteli a v noci sa presúval ku mne. A teraz už pekne prespí celú noc vo svojej postieľke, vo svojej izbe.

Myslím, že to prišlo práve v správny čas a keď sa narodí maličká, tak aspoň ho nebude v noci vyrušovať – alebo on ju 🙂

Tak sa s vami lúčim, idem si dať nejaké vitamíny a dúfam, že o týždeň už budem úplne fit a medzi riadkami nájdete viacej optimizmu.

Katka

Katarína je už v 34. týždni, onedlho už pôljde k pôrodníkovi

Kristína: Školu zvládla Viki, ja a aj manžel

Naše dni a náš život s Viki vyskúšala škola. No zvládli sme odlúčenie, písomku a manžel aj kŕmenie cez cievku.

Škola na jednotku:)

Prvý deň v škole som zvládla ja aj Vikinka a samozrejme aj manžel. V sobotu som musela do školy, pretože som mala písomku a aj povinný seminár.

Tak som manželovi odstriekala skoro pol litra mliečka pre malú, šla a dúfala, že to doma zvládnu. Našťastie musím manžela zasa raz pochváliť, zvládol to dokonale, nielenže sa dokázal o maličkú postarať, čo sa týka prebaľovania a jej spokojnosti, ale dokázal ju aj bez problémov nakŕmiť.

Samozrejme, nekŕmil malú klasicky fľašou, ale pomocou cievky, aby sme jej nepokazili satie z prsníka a aby ho potom nezačala odmietať. Tak som spokojná a aspoň viem, že budem môcť ísť do školy aj nabudúce.

Viki už takto drží hlavičku:)

Náš malý tuľko

Inak sa naše dni veľmi nemenia. Pri malej ledva niečo stíham urobiť, pretože ak nespí, tak ju musím mať stále na rukách, inak nám nonstop plače. Je to taký malý tuľko, celý čas by sa len túlila, ak je hore.

Takže nosič a babyšatka sú u nás každý deň plne využité, inak by som nestihla ani to málo, čo sa mi darí.
Inak je ale malá rozkošná a už sa začína čím ďalej tým častejšie usmievať, čo je neskonale nádherné a človeka až zahreje pri srdci, keď to vidí.

Dážď prináša aj plač

Viki tiež začína vnímať, kto je vedľa nej a ak má svoju spokojnú chvíľku, tak človeka, ktorý je pri nej, pozorne sleduje.

Myslím tiež, že na to, že máme mesiac, tak už takmer ukážkovo drží hlavičku. Každý deň sa ju snažím dávať aspoň na chvíľu na bruško, aby cvičila, posilňovala a vyzerá to, že to zato stojí.

Vyskúšali sme si aj nový spôsob prechádzok, vonku krásne svietilo slniečko, ale mala som doma kopec práce, tak som dala malú do kočíka, uspala ju a šup na balkón. A náš drobeček prespal na balkóne spokojné tri hodiny a ja som si stihla porobiť svoje.

Dnes to už, bohužiaľ, nevyšlo, keďže vonku od rána prší, čo sa aj prejavilo na nálade Vikinky a aj na rukách mi plače a je mrzutá. Takže z toho vyplýva, slniečko vylez a nikam sa neskrývaj, inak ma nečaká nič dobré.
No nevadí aj my dospeláci sme koľkokrát mrzutí pri zlom počasí, takže jej nemôžem nič vyčítať, len to s ňou vydržať a dúfať, že zajtra bude lepšie.

Tak znova o týždeň a snáď už budeme mať konečne teplo a bude tu skutočná jar.

Kristína a Viki

Katka: Viete, čo je nad všetky hračky? Predsa Charlie

Tak ako ste prežívali minulý týždeň? Hádam vám to nešťastné počasie až tak náladu nepokazilo. Nám určite nie a či fúka, alebo je chladno, dávame povinné prechádzky. Veď s Nelou sa už doma nedá vydržať. Hračky ju už nebavia a stále sa pýta von. Vonku je to predsa oveľa zaujímavejšie, tooľko veľa vecí ešte musí spoznať 🙂

„Pokec“ so psom

Stačí, ak sa Nelky opýtame: „Kde je Charlie?“ A ona v momente spozornie, otočí sa smerom na vchodové dvere a kričí „á-í, á-í“ (to znamená Charlie). A kto je vlastne Charlie?

Ešte som to nenapísala, no minulý rok v lete kúpili susedia psíka. A je to Nelkin veľký kamoš. Jej prvá cesta vonku smeruje rovno k nemu a už ho volá, škerí sa na neho, kŕmi piškótami, hádže mu loptičku….no jednoducho, najhračka, aká len môže byť. Nepotrebujeme ani trokolku, ani odrážadlo, vystačíme si s Charliem.

Chodí od bránky k bránke, nosí mu kamienky so slovami „ham-ham“ a ten ich statočne od nej vezme a následne aj vypľuje. Musím povedať, že aj napriek tomu, že Charlie nie je veľmi poslušný pes, je to skôr poriadny beťár a robí samú neplechu.

No Nelku má asi fakt rád. Vie presne, kedy je pri bráne práve ona, rúčky jej len olíže aj napriek tomu, že všetko navôkol obhrýza. Ešte aj suseda povedala, že vie presne, kedy sme pri bráne my, lebo šteká inak. To asi majú s Nelkou zvláštny pozdrav a kecajú spolu.

Uvidíme, čo bude v lete, keď budeme na záhrade tráviť viac času. Bolo by super, ak by Charlie trošku skrotol a mohli sa spolu aj zahrať. No teraz je medzi nimi dosť nepomer aj vo váhe. Charlie má už vyše 20 kíl a Nelča sotva 9. Takže, určite by Nelu ľahko prevalcoval, keďže skákanie a vyskakovanie po ľuďoch je jeho druhá najväčšia zábava, po hryzení :).

Charlie a Nelča, kamoši

Pribudne zvieratko? Ešte sme nerozhodli

Aj som rozmýšľala, že by sme si nejaké to zvieratko mohli kúpiť aj my. Celé detstvo sme prežili v paneláku s kokeršpanielom a bolo to to najkrajšie detstvo. Našu krásnu Megan sme zbožňovali, rozmaznávali, maznali sa s ňou a bolo super vidieť, ako vrtí chvostom a teší sa zakaždým, keď sme prišli domov. Stala sa súčasťou našej rodiny na dlhých 11 rokov.

Teraz je už v nebíčku a často na ňu myslíme. O to viac, že sme rozmýšľali aj nad psíkom alebo mačkou. No obe zvieratá vyžadujú dlhodobú starostlivosť a veľkú pozornosť. A práve preto sme tieto alternatívy zrušili. Chcem sa hlavne venovať Nelke a v prípade, že pôjdem do práce, na takéto zvieratko by ostalo málo času. To by som si zas neodpustila ja a mala by som výčitky, že ho zanedbávame.

Zvažovali sme aj zajaca, morča, škrečky, andulky a hádam všetko, čo nájdete v klasických obchodoch so zvieratkami. Rozhodnuté nie je a každé jedno má svoje plusy, ale aj mínusy.

A neviem, či vôbec nejaké aj kúpime po poslednej našej skúsenosti. Počas veľkonočných sviatkov sme boli pozrieť u susedy krásneho zajaca, ktorého strážili jednému kolegovi. Zajaca sme dali na koberec k hračkám, lebo sa mu na podlahe veľmi šmýkalo.

Vtom Nela chytila poriadne nervy a začala sa rozčuľovať. Dokonca hodila po zajacovi aj auto, čo držala v ruke. Jednoducho sa jej nepáčilo, že zajac chodí medzi hračkami a zrejme si myslela, že je „votrelec“ a všetky jej vezme. A to som si myslela, že ho od lásky rozpučí. No mýlila som sa, skôr ho od nervov skántrila.

Takže to, či budeme mať nejaké zvieratko a hlavne kedy, sa uvidí zrejme až časom. Momentálne nad týmto plánom visí veľký otáznik.

Prečítajte si aj:

Máme psa – čo musí vedieť moje dieťa?
Plánujte si výlety a dovolenky

Zubaté nervy

Pripravujeme sa na ďalšie nervičky zo zúbkov. Nela má síce 11 mesiacov, no stále len dva zuby. Ďasná sa jej furt plnia, no nie a nie vyliezť von. Horné jednotky vykuknú, čo nevidieť a hádam aj za pár dní sa prerežú. Ďasná sú totiž pekne zdurené.

Pre nás to bude znamenať viac trpezlivosti s Nelkou, lebo hoci nemá žiadne horúčky, nervy zo svrbenia sú statočné. Verím však, že opäť postačia len hryzátka a gély a nebude to nič hrôzostrašné. Nelka sa s tým vyrovná aj sama, len si kúsok ponerváči.

A ideme na prechádzku!

Výlet za golfkáčom

V sobotu sme si spravili malý nákupný výlet a opäť sme zavítali do Hlohovca, do predajne s kočíkmi. S tým našim sme veľmi spokojní, no chcela som aj niečo ľahšie, rýchlo skladateľné a jednoduché pri cestovaní. A veru, našla som.

Vybrali sme si kočík prezývaný aj „golfkáč“. Mamičky isto poznajú tento druh kočíkov a potvrdia, že na cestovanie busom alebo vlakom sú ideálne. Ľahko sa zložia a dieťa vládzete do autobusu vyniesť spolu s kočíkom. Musíme len kúsok počkať, keďže nebol na sklade. Je to vraj nová kolekcia a príde až prvý májový týždeň.

No škoda, chcela som z predajne odísť rovno s kočíkom, ale tak počkám. Mali sme totiž veľa podmienok, ktoré musel podľa nás kočík spĺňať a keďže sme taký aj našli, čakať sa určite oplatí.

Čo sa počasia týka, tak hádam už aj jar sa hlási. Máme prvé dva dni pekne, teplejšie a aj slniečko vykúka. Hneď mám lepšiu náladu a pozitívne myslenie. Presne toto sme už potrebovali.

Celé doobedie vonku, spánok na terase a opäť poobedie vonku. Ten deň aj čas prejde neskutočne rýchlo. Užite si aj vy tieto prvé jarné dni a čítame sa opäť o týždeň.

Katka a Nelka

Foto: Braňo Herchl