Konzultácia pôrodného plánu: Lekár rodí na chrbte. Ako chce rodiť Sophia?

Dohodli sme sa, že pôjdeme spolu. Bola som rada, že si pozriem pôrodnicu, kde bude Sophia rodiť a vyskúšam si, či budem schopná asertívnej komunikácie s lekárom. Ale priznám sa, že som sa aj trochu bála. Netušila som, akú reakciu vo mne nemocničné prostredie vyvolá.

Cesta nám ubehla príjemne, aj keď sme boli obidve trochu nervózne. Gynekologická ambulancia nás privítala plnou čakárňou a dlhým radom na monitor. Našťastie, prezieravá Sophia so sebou vzala termosku s horúcim čajom, a tak sme sa aspoň počas čakania nadesiatovali.

Prečítajte si:
Prvý diel seriálu PÔROD ZBLÍZKA: Ako som sa stala sprievodkyňou pri pôrode
Ako sme zostavovali pôrodný plán

Rozhovor s pôrodníkom

Po nahratí monitoru sme sa presunuli do druhej čakárne a s pripraveným pôrodným plánom v ruke sme počkali na povolenie vstúpiť do ambulancie. Ordinujúci lekár sa volal MUDr. Búdka.
Z nejakého dôvodu nám to prišlo vtipné, a tak sme sa sa chichotali ako pubertiačky, zrejme aby sme zahnali miernu trému.

Na otázku, či môžeme ísť dnu spoločne, sa síce sestrička zatvárila trochu prekvapene, ale vcelku ochotne nám vyhovela. Ani spomínaný doktor Búdka v ordinácii nemal proti mojej prítomnosti námietky. Preštudoval si Sophiinu anamnézu, dohodli si ďalší termín poradne a potom konečne nadišla chvíľa na konzultáciu Sophiiných predstáv o pôrode.

„Z toho, čo čítam,” povedal nakoniec lekár, „tu v podstate nie je nič, čo by nebolo za určitých okolností realizovateľné.”

Zarazili ma tie „okolnosti” a „podstaty”, a tak som sa opýtala, čo z navrhovaných vecí môže byť problém a čo je na tunajšej pôrodnej sále samozrejmosťou.

„Musíte si uvedomiť,” pôrodník sa na mňa díval s istou nedôverou, ako keby premýšľal, či som kvalifikovaná hovoriť mu do jeho profesie, „že tehotenstvo po cisárskom reze je rizikové a ako k takému k nemu musíme pristupovať. A čo sa týka napríklad pôrodnej polohy, tak niektorí moji kolegovia síce vedia rodiť v alternatívnej polohe, ale úprimne vám hovorím, že ja sám viem rodiť jedine na chrbte.”

Rodím iba na chrbte

Pri pohľade na pána doktora, ktorý podľa môjho hrubého odhadu váži výrazne viac ako sto kilogramov, mi pred očami prebehla šialená predstava, ako tento korpulentný pán rodí v polohe ležmo, s nohami zakliesnenými na operadlách pôrodného lôžka.

Nemôžem si pomôcť, ale zakaždým, keď počujem, ako nejaký pôrodník-muž tvrdí, že rodí deti, idú na mňa mdloby. Možno to vyzerá, že lipnem na detailoch, ale myslím, že jazyk odráža to, ako ľudia vnímajú skutočnosť.

Ako ľahko dokážeme ignorovať fakt, že je to žena, matka, kto rodí. A že všetci okolo nej jej s pôrodom môžu pomáhať, ale nemôžu rodiť za ňu. Dokiaľ nikomu nebude pripadať zvláštne, že lekár „porodil stovky detí”, bude pre ženy ťažké vziať vlastné pôrody naspäť do svojich rúk…

Cítila som, ako mi po chrbte lenivo steká cícerok potu a začína ma štekliť až kdesi na zadku. „Ale ak žena po ležiačky rodiť nechce,” pripustil nakoniec pôrodník, „tak ju pochopiteľne nútiť nemôžeme.”
Sprisahanecky sme na seba so Sophiou žmurkli.

Nastrihnúť alebo natrhnúť?

Ďalšou témou bolo nastrihnutie hrázde ako prevencia pôrodného poranenia. „Viete,” vysvetľoval MUDr. Búdka pacientke vľúdne, „každý vám povie, že čistý rez je lepší ako natrhnutie. Každý, koho sa opýtate.”

„Každý?” opýtala som sa nevinne a prizerajúca sa lekárka (jej meno ani zaradenie nepoznám, nakoľko sa nám nepredstavila a v podstate s nami nekomunikovala) ma prebodla nesúhlasným pohľadom. Obávam sa, že mi na čele svietila nálepka „nebezpečný vyrývač”.

Na Sophii, ktorá bola od rána na nohách, bolo vidieť, že jej začína byť v malej prekúrenej ordinácii nevoľno. Trebalo teda rýchlo prebrať zásadné body pôrodného plánu, aby sme mohli včas odísť na čerstvý vzduch.

„A čo sa týka zmiernenia bolestí,” pokračoval lekár, „tak ešte sama uvidíte. Možno nakoniec budete za epidurál rada. Pôrod sa proste nedá naplánovať, každá žena ho prežíva inak.”

Aspoň v tomto sme sa zhodli.

„Žiadne zákroky, ktoré robíme,” uisťoval nás lekár, „nevykonávame rutinne. Vždy majú svoje opodstatnenie.”

„A vždy ich robíte po informovanom súhlase?” opýtala som sa. „A všetky zákroky môže žena odmietnuť?”

„Ak podpíše negatívny reverz…,” rozhodil lekár rukami. „Ale nezabúdajte, že za priebeh pôrodu právne zodpovedá lekár, a to aj v prípade, že pôrod vedie pôrodná asistentka, trebárs tá vaša súkromná, ktorú si na pôrod privediete.”

„Nie som zdravotníčka,” vyviedla som ho z omylu. „Som sprievodkyňa pri pôrode.”

Zvládneme to? Zvládneme to!

„Uf,” vydýchla si Sophia, sotva sa v čakárni poriadne nadýchla a rovnako poriadne napila. „Tak to bola sila. Majú nás za alternatívne matky, čo si všetko prečítali na internete.”

„Tak dúfaj, že budeš mať pri pôrode niekoho, kto vie rodiť v inej polohe než ležmo,” neodolala som sarkastickej poznámke a obidve sme sa zasmiali.

V tej chvíli mi došlo, že byť sprievodkyňou pri pôrode nebude vôbec jednoduché. Ustojím nátlak zdravotníkov? Zvládnem to, keď sa budú tváriť, že im prekážam a že im nemám do ich práce čo hovoriť? A čo horšie, ustojím to, keď nebudú agresívni ale naopak láskavo manipulatívni? Dokážem ovládnuť vlastný strach z nemocničného prostredia? Budem vôbec pre Sophiu niečím užitočná?

„Siahni si,” vyzvala ma Sophia a položila mi ruku na brucho.

Dlaňou som sa dotkla výbežku na Sophiinom bruchu. Zacítila som kopnutie. Bolo to, akoby sme si s bábätkom tľapli. Brala som to ako potvrdenie, že to zvládneme. Sophia, bábätko aj ja.

Na Babywebe tiež nájdete:

Je možné predísť nastrihnutiu hrádze pri pôrode?
Čo nepatrí k prirodzenému pôrodu?
Pôrod a všetko o ňom