Prečo zákazy prospievajú detskej inteligencii

Aspoň toto tvrdí francúzska psychoanalytička Gabrielle Rubin vo svojej knihe „Prečo zákazy prospievajú inteligencii našich detí“. Pre svoje tvrdenie má niekoľko vysvetlení.

Zákazy smerujú k rozvoju myslenia a ku kreativite. Ktorých z nich sa to týka?

„Absolútne všetkých, ktoré nám diktuje spoločnosť a všetci ich veľmi dobre poznáme,“ hovorí Gabrielle Rubin. Sú to zákazy typu: „Toto nesmieš robiť“, „Nesmieš sa biť v škole“, „Nesmieš hádzať tú fľašu na zem“. Pritom už celé veky platí stále rovnaké pravidlo: Ak niekomu niečo zakazujeme, a to predovšetkým dieťaťu, len v ňom prebudíme chuť na „zakázané ovocie“. Jednoducho si chce vyskúšať, čo sa stane, keď zákaz prekročí, zistiť, čo tak tajomné sa skrýva v „zakázanej komnate“. Nie nadarmo sa tieto situácie objavujú v rozprávkach, kde zvedavosť víťazí nad zákazom a hrdina či hrdinka za to musí pykať.

Neplatí teda, že zákazy blokujú zvedavosť, chuť sa niečo dozvedieť, naučiť …

Zákazy zvedavosť podnecujú. Dnes majú rodičia vo zvyku nič pred deťmi netajiť a aj tým najmenším hovoria všetko. Pritom práve tajomstvo je pre rozvoj inteligencie veľmi prospešné. Zoberme si napríklad situáciu, keď sa malé dieťa dozvie, že čoskoro bude mať bračeka alebo sestričku. Logicky sa začne rodičov pýtať, ako je to možné a ako sa robia deti. Pokiaľ mu to rodičia hneď všetko neprezradia, ale povedia mu, že to nie je ľahké len tak vysvetliť, že je na to príliš malý alebo malá, dieťa sa na to snaží prísť samo. Jeho domnienky sú často bizarné a úplne mimo reality, ale krok za krokom sa časom k skutočnosti vlastným úsilím dopracuje. V tomto prípade ide o starú známu metódu pokus-omyl, ktorú tak dobre poznajú aj vedci. Bez nej by nedošlo k vedeckým objavom. Dieťa postupuje obdobne. Niečo skúša, a keď vidí, že to nefunguje, pokúsi sa na to ísť inak.

Čítajte tiež:

• Metóda správnej komunikácie: Rešpektovať a byť rešpektovaný
• Lenivý rodič – šťastné dieťa
• Odmeny a tresty vo výchove alebo Ako nevychovať malého tyrana

Existujú zákazy, ktoré sú „inteligentnejšie“ ako tie ostatné?

„Je dôležité, aby si deti ale aj rodičia uvedomili, že zákazy sú nevyhnutné, aby boli stanovené nejaké hranice,“ hovorí Gabrielle Rubin. Súčasné trendy však smerujú k tomu, aby boli vymazané. Samozrejme, existujú aj zákazy absurdné a nespravodlivé. Tie potom môžu mať neblahý dopad, ktorý sa môže prejaviť v neskoršom veku. Veľakrát s dôsledkami takýchto nelogických a škodlivých zákazov musí dotyčnému pomôcť odborník v oblasti psychológie. Dochádza k tomu napríklad v situáciách, keď rodičia dieťaťu tvrdí, že nemôže ísť do školy, pretože je príliš hlúpe. V neskorších rokoch napríklad svojmu potomkovi zasa bráni v tom, aby si vybral určitú profesiu, pretože na to nemá. V dospelosti sa potom môže stať, že sa taký človek podceňuje, nemieri k vyšším cieľom, nevyberie si zodpovedajúceho partnera.

Prečo sa dnešná spoločnosť vlastne tak bráni zákazom pri výchove detí?

Súvisí to s tendenciou odmietať rodičovskú autoritu, čomu je súčasná spoločnosť naklonená. Rodičia sa cítia previnilo, pokiaľ nie sú dostatočne benevolentní a uplatnia trochu tvrdšiu ruku. Musí však ísť o presadenie vlastnej autority, nie o neadekvátne tresty. Dieťa by malo poznať jasné hranice toho, čo je dovolené a čo nie. A to si mnohí rodičia neuvedomujú alebo sa tieto limity ani neodvažujú stanoviť, pretože sa obávajú, že by svojho miláčika nejako traumatizovali. Toho sa však nemusia báť. Naopak, dieťaťu dodajú väčšiu istotu a samostatnosť. Pokiaľ nebude poznať cestu, ktorou sa má vydať, bude večne potrebovať dospelého za chrbtom, aby mu udával smer.