Tehuľka LIVE! Mika v 36. týždni: Som bruškatec alebo Shrek?

Prácu už nemôžem ani len „simulovať

Minulý týždeň som skúsila trošku sa zapojiť do pracovného kolobehu. A moc mi to nešlo. Únava je nad moje sily a bola som z toho celého nervózna a nahnevaná – sama na seba.

Okrem toho som poriadne opúchala, to bolo asi tým, že som sa veľmi snažila byť “netehotná”. Mala som pocit, že moje ruky a nohy patria Shrekovi. Jediné, čo mi pomáha, je ľahnúť si oddychovať.

Takže už viem, že do konca tehotenstva už nemôžem “simulovať” prácu a budem robiť len nenáročne, v polohe ležmo a bez stresov.

Príroda to tak zariadila, že posledné týždne žena už nemá dostatok energie a čím viac som sa to snažila nepociťovať a potláčať, tým moje telo viac štrajkovalo. Bombička mi to potom oplatila tým, že mi v noci vôbec nedala spať, čiže ráno, keď som a pozrela do zrkadla. Videla som len na „zombie“ a bolo mi ešte horšie.

Takto som dospela k rozhodnutiu – do konca tehotenstva sa už len pripravujem na pôrod a na bábätko a vo firme som len ako poradná a podporná sila. Musia si bezo mňa poradiť.

Prečítajte si tiež:

Prenatálna komunikácia alebo keď máte v bruchu motýle
Ťažkosti v tehotenstve
S dieťaťom sa rodí aj matka

Boxovanie do mechúra

Každé ráno sa zobudím a mám väčšie brucho ako deň predtým. Je to neočakávaný pocit, ale užívam si ho. Norko ma začal volať “bruškatec”. Tým, že hlavne ležím, mi nechutí veľmi jesť a otravuje ma záha.

Minulý týždeň mi váha ukázala konštantné kilá, uvidím, čo prezradí na poradni tento týždeň. Veľmi sa už teším na sono, že uvidím toho môjho cirkusanta. Hýbe sa, krúti, kope ma, preťahuje sa a niekedy to vie pekne bolieť.

Posledné dni je tak nejako otočená, že má na dostrel močový mechúr a dáva mu zabrať. Mám pocit, ako keby mala pri ňom niekde ruku a škrabala a boxovala doňho. Veď uvidíme na sone, čo povie pán doktor.

Naša dedinka

Mini prechádzku som zvládla

Cez víkend bolo u nás krásne počasie, tak som sa vybrala na kratučkú prechádzku s foťákom. Síce prejdený úsek bol minimálny a trvalo mi to peknú polhodinku, ale tie pohľady cez hľadáčik stáli za to. Sneh sa nám začal topiť a už sa vieme dostať autom v pohode až k domu.

Tento týždeň si mám ísť do predajne Pre deti po vybratý tovar, tak sa teším na záplavu detských dôležitostí. Vyhliadla som všetko v pohode na stránke predeti.sk

Pomaly sme začali už aj dom pripravovať na príchod Šarlotky, radšej chcem byť pripravená vopred a ísť do pôrodnice s pokojným svedomím, že som nenechala doma Norka v ošiali príprav na príchod našej princeznej.

Cesta k nám

Cisársky ma neminie

Ale musím sa priznať, že tento týždeň sa u mňa rozbehli nejaké divné nálady. Neviem, či to je tými vyšpičkovanými hormónmi, ale stále plačem, som nervózna, mám strach z budúcnosti…ako na kolotoči.

A čo je najhoršie, začínam sa báť pôrodu. Ja som totižto taký človek, ktorý má strach z nepoznaného. Keby to bol už môj druhý pôrod, bola by som pripravená na to, čo ma čaká a tým pádom v pohode. Keďže neviem, do čoho idem a len počúvam o tom, ako to bolí, aké je všetko potom náročné, ako dlho sa všetko hojí a nebude čas na hojenie, tak som pekne vyplašená.

Som po korekcii očí, a preto idem na sekciu. Mala som veľmi silné dioptrie a moje oči by sa pri normálnom pôrode mohli vážne poškodiť. Toto všetko viem už odvtedy, čo som bola na operácii.

Teraz veľmi intenzívne premýšľam nad tým, či chcem celkovú anestéziu alebo spinálnu. Každá má svoje pozitíva, ale i negatíva. Asi si nechám poradiť od anestéziológa a spoľahnem sa na jeho odborný názor.

Čitajte aj:

Cisársky rez nie je prekážkou pri dojčení
Pozrite si našu databázu nebezpečných výrobkov

„Profesionáli“

Tento týždeň som riešila aj kočík. Už dávno som ho objednala, zaplatila a čakala. Stále vraj nemali peniaze na účte. Všetko som kontrolovala cez internet banking a bolo mi to divné, že to trvá nejako dlho. Aj keď to išlo do zahraničia, aby mesiac a pol nemali peniaze….divné.

Predstavte si, pani, ktorá mi posielala podklady k platbe, mi zle napísala číslo účtu. Peniaze sa mi síce vrátili, ale skoro o tretinu nižšia suma, bez popisu transakcie, takže som netušila, že to mám riešiť.

Až minulý týždeň po mojich nespočetných urgenciách konečne niekto v tej firme zistil, kde bola chyba. No a keďže im peniaze nechodili, môj rezervovaný kočík predali a už z minuloročnej kolekcie nemajú ani kus :(.
Už majú len novú kolekciu a aj tá bude až koncom apríla. Na porazenie!

Tak som sa poďakovala za skvelú spoluprácu na vysoko profesionálnej úrovni, ponadávala som si a začala hľadať kočík u nás. Našla som ho v jednom obchode, objednala ho a snáď už budem mať viac šťastia. Pôrod za dverami a kočíka niet.

Kočík až po pôrode?

Aj keď niektorí ľudia veria poverám, že kočík by mal doma až po pôrode. U nás to tak asi aj bude. Poviem vám pravdu, ani nemám chuť písať “škaredý” email do tej spoločnosti, ktorá ma obrala o kopec peňazí a ohrozila naše kočíkovanie v kopcoch.

Som v takom emocionálnom rozpoložení, že buď napíšem veľmi nepekne, alebo nenapíšem vôbec. Norko to síce chcel riešiť, nechávam si to zatiaľ v rezerve a rozhodnem sa neskôr, čo s tým. Na jednej strane som nespokojný klient, na strane druhej som zamestnávateľ a viem, že niekedy je proste “blbý” deň a chybiť je ľudské. A možno sa pani zaúčala a proste spravila hlúpu chybu.

Preto buďme tolerantní, rešpektujme sa vzájomne so všetkými nedostatkami a usmievajme sa. Úsmev dokáže niekedy aj “zabiť”.

Vaša Mika

Takto vyzerá bábätko v 36. týždni