Výživa dojčiacej ženy

Tvorba mlieka znamená pre ženu zvýšený výdavok energie, živín, vitamínov a minerálov. Po pôrode, ktorý je pre ženu veľkou záťažou, čerpá jej telo ešte zo zásob vytvorených počas tehotenstva. V období dojčenia by sa mal energetický príjem v porovnaní s netehotnou ženou zvýšiť o 500 kcal denne.

Opatrne s diétami

Obézne ženy môžu prijímať menej kalórií a, naopak, ženy s nízkou hmotnosťou by mali príjem energie výrazne zvýšiť, inak riskujú stratu mlieka. Dojčiaca matka, ktorá sa po pôrode snaží rýchlo znížiť svoju hmotnosť prísnou diétou, by si mala uvedomiť, že tak dochádza k rýchlemu odbúravaniu tukových buniek a vyplavovaniu cudzorodých látok, ktoré sa dostávajú do materského mlieka. Optimálny hmotnostný úbytok po pôrode je asi pol kilogramu za týždeň, aby nebola ovplyvnená schopnosť tvoriť mlieko. Celkový príjem kalórií v období dojčenia by nemal klesnúť pod 1 800 kcal denne.

Koľko a čo piť?

Dôležité je dbať na pitný režim. Neplatí však, že čím viac tekutín žena vypije, tým viac mlieka sa jej bude tvoriť. Prebytočné množstvo vody sa z tela vylúči močom. Pri nedostatočnom príjme tekutín môže zas dôjsť k dehydratácii a k obmedzeniu tvorby mlieka. Dojčiaca žena by mala vypiť dva a pol litra tekutín denne, v teplom počasí aj viac. Z toho by malo byť 1 350 ml v podobe nápojov, 850 ml potravou a zvyšné množstvo si telo vytvorí samo procesom oxidácie. Najvhodnejší čas na pitie je desať až pätnásť minút pred dojčením.

Odporúča sa piť polotučné mlieko, mliečne kokteily, šípkový čaj, ktorý je zdrojom vitamínu C, kvalitné neperlivé minerálky, ovocné mušty, riedené džúsy a zeleninové vývary. Ak matka mlieko zle znáša alebo má priamo alergiu na bielkovinu kravského mlieka a nemôže ho piť, nemusí sa báť, že ochudobní dieťa o vápnik prítomný v materskom mlieku.

Čo nepiť

Za nevhodnú sa považuje voda z neprevareného zdroja, tonik a dlhodobé pitie bylinných čajov. Obmedziť by sa malo pitie nápojov obsahujúcich kofeín. Nadmerný príjem kofeínu spôsobuje u dieťaťa nepokoj a poruchy spánku. Občasná konzumácia alkoholu v malom množstve dojčenému dieťaťu neublíži. Alkohol vo väčšom množstve môže u dieťaťa spôsobiť poruchy vývoja mozgu.

Nezabúdajte na tuky

Príjem bielkovín by sa mal v období dojčenia zvýšiť o 15 g denne, čo predstavuje tri šálky nízkotučného mlieka denne. Najväčším zdrojom energie sú tuky. Dôležitý je najmä príjem nenasýtených tukov, ktoré sú obsiahnuté v rybacom tuku a rastlinnom oleji. Dojčiacim ženám sa odporúča pridať do jedálneho lístka asi dve lyžice rastlinného oleja, napríklad ako zálievku do šalátu a jesť trikrát do týždňa ryby.

Čítajte tiež:

• Diéta po pôrode
• Ako sa stravovať pri dojčení
• Najčastejšie problémy pri dojčení

Minerály

Obmedziť by sa mal príjem soli na 3 – 5 g denne. Odporúčané dávky vápnika, jódu, kyseliny listovej, zinku, medi, železa a vitamínu D sú rovnaké ako v tehotenstve. Materské mlieko obsahuje tieto látky v stabilnom množstve a v prípade nedostatočného príjmu siahne materský organizmus do svojich zásob. Množstvo prijímaného železa závisí od toho, či žena trpela v tehotenstve málokrvnosťou. Ak áno, je vhodné doplniť ho po pôrode tabletami. Významným zdrojom železa je mäso a vnútornosti. Ich konzumácia sa však neodporúča pre vysoký obsah tukov a cholesterolu. Vitamínu C by sa malo dodávať o polovicu viac ako v tehotenstve, teda 150 mg denne. Najväčšie množstvo vitamínu C je obsiahnuté v zelenej paprike, čiernych ríbezliach, jahodách, pomarančoch a citrónoch.

Vegetariánky

Dojčiaca žena, ktorá je vegetariánka, teda odmieta potraviny živočíšneho pôvodu, môže trpieť nedostatkom vitamínu B12, železa, vápnika a ďalších živín, ktoré sa tak nedostávajú dieťaťu. Vitamín B12 sa nachádza iba v živočíšnych potravinách. Niektoré ženy sú v období dojčenia ochotné do jedálneho lístka zaradiť mliečne výrobky a vajíčka. Ak k tomu nedôjde, je nutné obohatiť stravu vitamínovými a minerálovými preparátmi.

Výhodou dojčenia je okamžitá dostupnosť materského mlieka, zosilnenie citového puta k dieťaťu, zníženie popôrodného krvácania, zníženie rizika karcinómu prsníka a vaječníkov a je to zároveň najlepšia prevencia včasného rozvoja alergií u dojčaťa s vysokým dedičným rizikom.