Za chorobami detí môžu stáť vzťahy v rodine

Telo a myseľ

Myseľ má na naše telo oveľa väčší vplyv, ako si väčšina z nás dokáže pripustiť. Každá choroba vzniká v nejakej konkrétnej životnej situácii, deje sa konkrétnemu človeku s konkrétnou minulosťou, konkrétnymi vzťahmi a to všetko vytvára celok, ktorý sa môže zásadným spôsobom podieľať na vzniku ochorenia. Ukazuje sa, že mnohé choroby majú pôvod v narušených vzťahoch, chybných myšlienkových vzorcoch, traumách z detstva či v potlačených emóciách. Dalo by sa povedať, že nás symptóm upozorňuje na veci, ktoré v našom živote nerobíme správne.

Čo nedokážeme v živote prijať, o čom nedokážeme hovoriť, na to ochorieme. Jazyk v tejto súvislosti zohráva celkom zaujímavú rolu. Často je kľúčom k pôvodu problémov.

„Stretávam sa napríklad s tým, že deti počas rozvodu rodičov začínajú bezdôvodne vracať. Akoby ich telo hovorilo – nemôžem to stráviť. To, čo deti nedokážu povedať, sa skutočne môže prejaviť chorobou,“ vysvetľuje psychoterapeut Martin Jára.

Odbor, ktorý sa pri liečení chorôb zaujíma o širšie súvislosti pacientovho života, nesie názov psychosomatika.

Rodinné vzťahy ako príčina chorôb

Svoj prístup k chorobe vysvetľujú MUDr. Chvála a PhDr. Chválová-Trapková, lekári venujúci sa psychosomatike, na príbehu malého dievčatka, ktorý publikovali v knihe Rodinná terapia psychosomatikých porúch. Dieťa malo opakovane angíny.

Za normálnych okolností by mu lekári pravdepodobne stále predpisovali antibiotiká. MUDr. Chválu a PhDr. Chválovú-Trapkovú však zaujíma život malého pacienta, jeho minulosť, súčasnosť a rodinné vzťahy.

O tomto dievčatku sa od rodičov dozvedeli, že angíny ho začali trápiť po rozvode rodičov. Rodičia sa rozišli kultivovane a v starostlivosti o dieťa sa striedali. Všetci členovia rodiny sa s dievčatkom čulo stýkali. Trávilo veľa času rovnako s mamou, ako aj s otcom, často navštevovalo aj oboch starých rodičov.

Zdalo sa, že je všetko v poriadku, tak prečo tie angíny? Čo dievčatku chýbalo? Jedna zdanlivo banálna maličkosť. Stabilný domov. Stále niekam cestovalo – za otcom, babkou či dedkom. Problém za dieťa vyriešila angína. Keď bolo dievča choré, spalo vo svojej posteli u mamy a nikam nemuselo ísť. Stačila jedna drobná zmena v živote rodiny. Dievčatko prestalo na návštevách prespávať. Zvyšok rodiny jednoducho začal chodiť za ňou a dieťa bolo zrazu zdravé.

Byť chorý alebo mať choré dieťa, samozrejme, nie je príjemné, zdravotné ťažkosti však môžu často prinášať určité posolstvo, po ktorom má zmysel pátrať, pretože sa môže stať kľúčom nielen k úplnému vyliečeniu, ale aj k zmene, ktorá je pre život chorého člena rodiny dôležitá.

Na Babywebe tiež nájdete:

• Dieťa je choré, kedy zavolať lekára
• Rast detí
• Bitka často problém nevyrieši

Skrytá štruktúra a emočné pole rodiny

Človek je jednoducho súčasťou emočného poľa rodiny a život rodinného spoločenstva má naňho fatálny vplyv. Rodinný život má navyše určité pravidlá, z ktorých vyplývajú aj potreby jednotlivých členov rodiny. Narušené rodinné vzťahy a nenaplnené potreby sa často prejavia symptómom. Buď psychickým, alebo fyzickým.

Choroba, inak povedané nemoc, žiaľ, spravidla postihuje najslabšieho, toho „najmenej mocného“, teda „ne-mocného“ člena rodinného systému. Väčšinou sú to deti, no nemusí to tak byť vždy.

Začítam sa do príbehov ľudí z kníh MUDr. Chválu a PhDr. Chválovej-Trapkovej a pomaly chápem, že rodinný život má skutočne svoju skrytú štruktúru, ktorej porušenie sa často skončí chorobou. Medzi základné pravidlá zdravého rodinného spolužitia patrí napríklad to, že mama má inú funkciu ako otec a že deti potrebujú oboch rodičov.

Mama je skôr opatrujúci a akceptujúci element, otec zas náročnejšia a vymedzujúca sila. To, do akej miery deťom chýbajú fungujúce vzťahy s rodičmi, dokazujú napríklad príbehy anorektických či bulimických dievčat. Pri anorexii sa totiž často zisťuje, že niečo nie je v poriadku vo vzťahu s matkou, naopak, v prípade bulimických dievčat zas obvykle nejakým spôsobom nefunguje vzťah s otcom.

Vzťah rodičov pôsobí na deti

Pre zdravie celej rodiny je zásadný aj životaschopný partnerský vzťah rodičov, ktorý nielenže napĺňa emočné potreby partnerov, ale emočne vyživuje aj deti v rodine, podobne ako placenta vyživuje dieťa v maternici.

Ďalší príbeh z ordinácie MUDr. Chválu a PhDr. Chválovej-Trapkovej ukazuje, ako mŕtvy vzťah rodičov môže pôsobiť na zdravie dcéry. Dospievajúce dievča žilo v domácnosti svojich rodičov, ktorí dávno nemali nič spoločné. Aby uniklo chladnému domácemu ovzdušiu, našlo si priateľa a začalo sa od svojej pôvodnej rodiny oddeľovať. Začalo prebiehať niečo ako sociálny pôrod, na konci ktorého sa z dospievajúceho človeka stane samostatná bytosť. Celý proces sa však odštartoval príliš skoro.

Dievča ešte nebolo na opustenie „rodinnej maternice“ zrelé. Jeho organizmus reagoval záchvatmi astmy podobne ako u predčasne narodeného dieťaťa, ktoré má problémy s dýchaním. To, ako všetko so všetkým súvisí, dokazuje aj fakt, že dievča bolo ako bábätko skutočne nedonosené a narodilo sa pľúcami nedostatočne vyvinutými na samostatný život.

Čítajte tiež:

Manželská zmluva
Úskalia striedavej starostlivosti

Nepliesť si načasovanie ani roly

Všetko má svoj čas. Keď sú deti malé, nevypláca sa mať na ne nároky ako na dospelé alebo im dokonca miesto dospelých prepustiť a nechať ich, aby získali vládu nad rodinným životom. Naopak, keď už deti vyletia z hniezda, je pre obe strany škodlivé, ak pretrváva nezdravo silná väzba, ktorá sa prejavuje napríklad tým, že matka stále rozhoduje o živote svojej dcéry, ktorá však už dávno nie je dieťaťom a má svoju vlastnú rodinu.

Ďalším nepísaným rodinným pravidlom, ktorého porušovanie prináša komplikácie, je napríklad to, že rodičia tu sú pre deti a ak sa tento tok energie otočí, nasledujú problémy. Emočne vyprahnutá matka, ktorá od svojej dcéry vyžaduje pozornosť a lásku, ktorú by jej mal dávať jej partner, dostáva svoju dcéru do ťažkých problémov.

Dieťa má totiž od rodičov lásku dostávať. Matka tak prenesie svoj emočný deficit na dcéru. Keď potom dcéra nemôže lásku v dostatočnej miere zažiť na úrovni vzťahu s matkou, môže tento problém klesnúť do tela. Dievča začne svoje emočné deficity dopĺňať napríklad jedlom a následne sa prejaví obezita. Láska a jedlo totiž spolu veľmi úzko súvisia, pretože dieťatko na začiatku svojho života dostáva materinskú lásku v podobe materského mlieka.