KLUB tehuliek (15): Na cestách!

Tehuľka Katka v 23. týždn!

Konečne som dostala domov za rodinou. Chvíle s nimi som si užila, ako to len šlo. Podobne si užívam aj pohyby našej Nelky, v noci ma prinútila spať v inej polohe.

Hurá! Domov

Na uplynulý týždeň sa sťažovať nemôžem, no najlepší bol samozrejme víkend:). Konečne sme sa dostali domov a navštívili rodičov. Nakoľko obidvaja s priateľom pochádzame z jedného mesta a dokonca naše rodiny bývajú len štyri panelákové vchody od seba, máme veľmi jasno v tom, ako počas takýchto víkendov fungujeme.

Každý trávi čas so svojimi. Domov nechodíme často, takže keď sa už naskytne možnosť, snažíme sa s rodinami tráviť čo najviac času.

Preto viac-menej len jeme, spíme a venujeme všetok svoj čas svojim vlastným rodičom či súrodencom. Nebolo tomu inak ani teraz. Priateľ trávil víkend prácou. Pomáhal mame s malou prestavbou v byte. No a ja som strávila sobotu s otcom a sestrami u starkej na dedine.

Malý výlet som zvládla

Tento deň nám vyšiel úplne super. Mali sme krásne počasie a dokonca aj snehu sme si ako tak užili. S otcom a malým synovcom sme šli na malú prechádzku, ktorá sa skončila stavaním snehuliaka u starkej v záhrade. Zrejme tam dlho nevydrží, nakoľko už začalo pomaly vykúkať aj slniečko, no stihol nám spraviť radosť.

Bol to môj prvý snehuliak túto zimu. U nás je snehu strašne málo a keď aj niečo napadne, behom jedného dňa sa to roztopí. Je to úplne iný svet ako ten, ktorý vidíme v správach. Sever má snehu na rozdávanie a nám na juhu chýba.

Prečítajte si tiež:

Darčeky pre tehotné: tipy a rady
Aké športy sú vhodné v tehotenstve
Sexualita v tehotenstve

Deti – to je energia

Nedeľu som strávila so svojimi dvoma sestrami, synovcom a mamou. Synovec bude mať tento týždeň v škôlke karneval, a tak sa musel babke pochváliť novým kostýmom. Bol neuveriteľne zlatý.

Celý čas pobehoval v kostýme kovboja Woodyho. Je neuveriteľné koľko energie majú malé deti a koľko sa dokážu blázniť. Mala som problém s ním udržať krok, neustále si pýtal pozornosť a predvádzal sa. Keďže sa nevídame často, záležalo mi na tom, aby sme si tie spoločné chvíle užili. Snažila som sa mu teda venovať čo najviac.

Víkend bol aj tak trocha oslavný. Sestra aj mama mali narodeniny a synovec bude mať tento týždeň meniny. Darčekov bolo na rozdávanie dosť až dosť. Ani sa nedá opísať tá detská radosť v očiach pri pohľade na zabalený darček a radosť pri trhaní papiera. Malý synovec bol skvelým pomocníkom a rozbalil darčeky za každého oslávenca.

Musím meniť polohy

Čo sa týka nás dvoch, mňa a Nely, tak sa máme dobre. Som nútená spávať v úplne iných polohách. Najradšej spím na bruchu alebo na boku. Teraz mi však Nela nedáva šancu spať nijako inak ako len na chrbte. Je to pre mňa veľmi nepohodlné, ale len vtedy je pokojná.

Ak sa aj počas spánku prevrátim na bok alebo na brucho, tak sa budím na pichanie a kopanie. Je očividné, že sa jej to nepáči, možno je chúďatko aj zaľahnutá. Dúfam teda, že ešte tých pár mesiacov vydržíme a dobojujeme to spoločne.

Čľup-čľup

Ako som už párkrát spomenula svoje plány s plavárňou, tak konečne sa mi podarili naplniť. Už ma fakt nebavilo len tak „kysnúť“. Cítila som, že potrebujem nutne pohyb a precvičiť trošku aj chrbát, ruky, nohy, jednoducho všetko. Plávanie bolo teda na to ideálne.

Trošku som sa obávala, ako to na plavárni bude vyzerať. Bola to totiž moja prvá návšteva plavárne po tom, ako sme sa presťahovali. Takže som nevedela, čo mám očakávať.

Bála som sa, že bude preplnená a voda studená. Moje obavy boli zbytočné. Plaváreň je síce školská, maličká, skromná a otvorené majú len 2 krát do týždňa, po tri hodiny, no bola som náramne spokojná.

Bazén mal len 4 dráhy, ale nebolo nás tam veľa a tak každý mal svoj priestor. Voda mala 28 stupňov, čiže tiež paráda. Nebola vôbec studená a tak som sa nemusela obávať prechladnutia alebo toho, že by Nele bolo v takej vode nepohodlne.

Myslím, že sa jej to aj páčilo. Občas som zacítila pri plávaní, ako mení polohu, asi si zaplávala aj ona v brušku :). Plávaniu by som sa chcela venovať pravidelne a keďže je otvorené len dvakrát do týždňa, veľmi špekulovať nemôžem. Ale aspoň budem mať program na tieto dva dni.

Kurz snáď zaženie moje obavy

Mojím ďalším cieľom je predpôrodný kurz. Ten je jedenkrát do týždňa. V piatok idem na prvú hodinu, ktorá je síce len zoznamovacia, ale už sa veľmi teším.

Počula som samé pozitívne ohlasy na takéto kurzy. Mňa osobne teší už len to, že tam budú budúce mamičky-prvorodičky, čiže nebudem sama s obavami a možno aj s divnými otázkami.

Chodením na tento kurz očakávam, že sa moje obavy z pôrodu stratia. Chcem vedieť, čo mám čakať, čo sa čaká odo mňa a ako to celé zvládnuť v čo najväčšej pohode.

Súčasťou kurzu sú dýchacie cvičenia a cvičenia podporujúce ľahší pôrod, rôzne tehotenské a popôrodné témy, prednášky s pediatrom, pôrodnými asistentkami a laktačnou sestrou, prehliadka pôrodnice a pôrodnej sály a vzájomné rozhovory budúcich mamičiek.

Ide o psychofyzickú prípravu, takže určite môžem týmto kurzom len získať. Ako to celé prebiehalo a možno aj iné novinky vám prezradím nabudúce.

Katka

Katka je v 23. týždni, takto asi vyzerá bábätko v jej brušku.

Tehuľka Peťa v 35. týždni

Dobré správy. Vyšetrenia dopadli fajn, takže sa vám hlásim z môjho výletu. So synovcom si užívame sneh, kým sa dá.

Poradne v nemocnici

Moje obe návštevy u lekárov dopadli dobre. Huráááá! Kardiológ povedal, že všetko je v poriadku, tak už iba čakať, keď sa malinka narodí a uvidíme. Gynekológ má chce ešte o dva týždne vidieť a potom budem chodiť už do nemocnice do poradne.

Sneeeh

Keďže všetko dopadlo dobre, mohla som vycestovať na tú moju spomínanú návštevu k tete. Cesta bola únavná, ale dalo sa to zvládnuť, myslela som si, že synovec Paťko bude po ceste spať, ale nechcelo sa mu, tak sme sa zabávali, aby nám cesta rýchlejšie ubehla.

Ako sme prišli k tete, boli sme obaja unavení, ale ani jednému sa nám nechcelo spať, nakoniec Paťko zaspal ako prvý a my s tetou sme sa do pol druhej rozprávali. Doháňali sme čas, ktorý sa nevidíme…

Na druhý deň sme ešte rýchlo využili, že tu majú tak veľa snehu a išli sme sa guľovať a samozrejme aj postaviť snehuliaka. Hoci nám ho niekto potom zbúral, mali sme aspoň chvíľku z neho radosť. Paťko sa veľmi teší, že je tu toľko snehu, stále sa v ňom váľa a potom musíme všetko oblečenie sušiť 🙂

Náš snehuliak, dlho chudáčik nevydržal…

Čitajte aj:

Krvné zrazeniny hrozia aj tehotným
10 tipov na cestovanie v tehotenstve bez stresu

Plus 9 kíl

A ako sa cítim? Samozrejme, že unavene a dosť nemotorne, ale nechodíme na veľké prechádzky, tak to ešte zvládam. Keď ma niečo bolí, natiahnem sa do postele a chvíľku si oddýchnem a hneď sa cítim lepšie. Od začiatku tehotenstva mám + 9 kíl, presne toľko, ako písala Mika. Sranda! Som zvedavá, či sa to zmení, keď prídem domov.

Návštevy i nákupy

Akurát jeden večer nám Paťko nedal spať, lebo mu bolo celu noc zle, tak ráno sa mu venovala teta, aby som si ja mohla ešte pospať. Budem tu ešte týždeň, tak sa chystáme po návštevách a samozrejme aj niečo pekne kúpiť našej Dominike 🙂 Ešte by sme chceli sa isť kúpať, keďže jedno cvičenie vynechám, tak dúfame že nám to vyjde.

Veľmi mi tu chýba manžel a náš havinko a určite aj ja im veľmi chýbam. Ešteže technika pokročila a vďaka internetu môžeme byť v kontakte aj s ľuďmi, ktorí sú ďaleko. To je zatiaľ všetko z môjho výletu, ak by sa splnila hrozba mojej tety, že tu začnem rodiť, ozvem sa :). Ak nie, tak o týždeň…

Peťa

Takto asi vyzerá bábätko v 35. týždni