> Blogy > Klub Těhuliek >KLUB tehuliek (26): Nelka musela na svet
KLUB tehuliek (26): Nelka musela na svet
U Katky prepukla preeklampsia, lekári rozhodli pre nutný cisársky rez. Našťastie je malá Nela v poriadku. Už len pribrať. Maminu Petru zamestnáva Dominika naplno, lúči sa s nami.
Katka: Domoooov!
Ahojte všetci. Hlásim sa z nemocnice, no a mám podstatnú novinku vo svojom živote. Som už mamina. Nečakane, sekciou, pod dozorom lekárov, no tým, že malá Nelka v poriadku, som šťastná.
A prečo som vlastne rodila, teda musela rodiť? Poďme pekne od začiatku.
Tlak, kontrakcie, nemocnica
Minulý týždeň som šla na poradňu k môjmu gynekológovi. No a tam to začalo. Tlak 145 na 95 a bielkoviny v moči! Hneď ma vypravil do nemocnice. Preeklampsia bola tu!
V nemocnici prišli ďalšie prekvapenia, na monitore zachytili dve kontrakcie, hoci ja som žiadne tvrdnutie bruška necítila. Potom to už šlo ako na bežiacom páse, vyšetrenia stále dookola. Infúzie na znižovanie tlaku, odber a výskum moču.
No a práve ten ukázal, že bielkovín v moči je už naozaj priveľa. Prišiel teda za mnou doktor s tým, že ideme rodiť!
Vravel, že tehotenstvo musíme ukončiť predčasne, sekciou. Pocity vám ani opísať neviem. Počula som len, ako vraví, že malej sa už v brušku nepáči a musí prísť na svet. Tak som súhlasila.
Posledné fotky Katky ako tehuľky…
Ideme rodiť!
Bola som však práve poobede, tak sme museli šesť hodín čakať, kým „vyhladnem“. Primár nebol nadšený, ja rovnako, no snažila som prežiť a byť ako-tak pokojná. Anestéziologička sa ma pýtala, ako chcem rodiť, či v celkovej narkóze alebo spinálnej.
Chcela som spinálku, chcela som byť aspoň takto pri Nelkinom zrode. Môj tlak však mal iný názor. Ako som prišla na operačku a videla tých lekárov a všetky nástroje a prístroje, prišlo mi veľmi zle, nervozita a strach a všetkooo.
Doktorka mi namerala tlak 220 na 117! Museli preto zvoliť celkovú narkózu. Protestovať už som nemala síl, uspali ma…
Prvú fotku malej Nely urobila sestrička, aby ju Katka videla…
Malú som videla cez mobil
Zobudila som sa až na izbe a samozrejme som sa pýtala na Nelu. Bola v poriadku. Odľahlo mi, tak som požiadala sestričku, nech mi ju odfotí na mobil, aby som ju aspoň videla.
Spinkala v inkubátore, lebo musela ešte pribrať. Mala 1900 gramov. Prvú fotku som rýchlo poslala priateľovi a vraj sme spolu aj volali, no moc si nepamätám.
Prečítajte si tiež:
Rizikové tehotenstvo a tehotenské komplikácie
Cisársky rez
Domooov!
Deň po cisárskom pokračovali moje vyšetrenia a pokračujú stále, tlak sa neupokojil a rana po sekcii bolela. Teraz už ranu neriešim, jediné čo chcem, je mať Nelku na izbe a najlepšie už aj doma!
No na to si ešte musíme počkať, musím mať dobrý tlak a najmä malú dojčiť .Len to je ťažké, prsia sa mi naliali a bolia, len sa nevieme s malou zladiť a je to o to ťažšie, že mi ju nechcú dať na izbu. Aj som si poplakala..
Musíme sa teda čo najskôr dostať domov, aby sme boli spolu, tak nám držte palce. Ja už sa strašne teším.
Vaša už tiež mamina
Katka
Peťa: Lúčim sa
Mám veľkú radosť, že môžem prispievať na baby-web, ale už nemám toľko času, ako som si myslela. Preto sa týmto článkom s vami lúčim.
Navyše už je okrem toho čas odovzdať „slovo“ tehuľkám, veď ja už som mamina:).
Dominike patrí môj čas
Musím priznať, že Dominika mi zaberá všetok čas. Cez deň prespí dlhšie, len vtedy keď ju kočíkujeme, tam vydrží spať aj tri hodinky. No stačí, keď zastavíme a už sa s ňou kočík nehýbe, hneď je hore.
Ale aspoň spí v noci, vtedy sa zobudí len dvakrát na papanie a spinká pekne ďalej.
Krimi story
Neviem, či ste zaregistrovali v médiách, že v bratislavskej Vrakuni sa strieľalo, bolo to hneď pod naším domom!
Našťastie sme vtedy boli u mojej maminy. Radšej si nepredstavujem, že by som sa vtedy niekde okolo prechádzala s kočíkom.
Neviem, kam už ten svet speje, ako keby sa dvaja ľudia nevedeli bez hádky a bitky dohodnúť.
No a druhá zla správa bola, že nám vykradli auto, ukradli z neho rádio a synovcov bicykel, také to detské odrážadlo, ktoré sestra chcela predať a malému namiesto neho sľúbila lego.
Viete si predstaviť, aký bol synovec sklamaný. Nás zase mrzelo to rozbité okno 🙂
Dominika Peťu zamestnáva naplno, no nesťažuje sa…
Jarný dáždik
Budúci týždeň nás čaká poradňa v 6. týždňoch, som zvedavá, koľko sme pribrali. Lebo Dominika už je celkom ťažká, teda aspoň pre mňa 🙂
Okrem toho ideme naplánovať malej krstiny, takže aj to mi dá trošku zabrať. Chceme iba nejaký obed v reštaurácii, nechce sa mi doma variť a aj tak v našom jednoizbovom by sme sa asi ani nepomestili.
Boli sme aj u ortopéda a nemusíme Dominiku baliť naširoko, kontrola nás ešte čaká v troch mesiacoch. Išla som k nemu sama, lebo manžel bol v práci, je to neďaleko nášho domu a tak som sa nachystala, že si spravím peknú prechádzku (do autobusu sa mi samej nechcelo). No plán nám prekazilo počasie, zmokli sme.
Uschli sme trošku na nákupoch, kde som neodolala som a kúpila Dominike taký pekný bodkovaný overal.
Nemenila by som
Cez víkend sme sestra a ja oslavovali narodeniny, keďže sme dvojičky :). Trochu sme aj opekali, vonku bolo pekne, tak sme si urobili posedenie, ale v tieni, aby sme nemuseli sa zase presúvať dovnútra.
V nedeľu išiel manžel na súťaž v chytaní rýb, prišli sme ho tam pozrieť aj s neterkami a synovcom. Kým sa deti hrali na ihrisku, my sme so sestrou sedeli na deke a slnili sa.
Vôbec som si však neuvedomila, že to slnko je také silné a až doma sme obidve zistili, že máme spálené plecia. Dominika nám celý čas spinkala, zobudila sa len raz na papanie a spala ďalej.
Aj keď niekedy som unavená a nevládzem, nevymenila by som toto obdobie za nič na svete. Som rada že sa môžem starať o našu lásku 🙂
Lúčim sa vaša mamka Peťa
Peťa s Mikou a ich podkladmi
Foto: Braňo Herchl