KLUB Tehuliek 36: Učíme sa byť mamičkami

Tehuľka Soňa: Už sa zmestím do gatí

Pomaly sa dostávam do „svojej kože“, zapnem už svoje normálne gate, kilá odišli spolu s pôrodom. Do svojej rodičovskej kože sa dostávame aj my s Rominom, môžem sa pochváliť, že malého pekne zvládame.

Kilá dole, prsia hore

Robila som si trošku poriadok v skrini s oblečením a s radosťou som zistila, že sa už zmestím do viacerých nohavíc, ktoré som nosila ešte pred tehotenstvom. Myslela som si, že to potrvá trošku dlhšie, lebo všade čítam, že po pôrode budem mať brucho ako v 4. mesiaci tehotenstva, čo sa našťastie u mňa nestalo.

Možno to bude aj tým, že hneď, ako som mohla, som začala spávať v mojej obľúbenej polohe – na bruchu. Pri pôrode som dala dole 10 kíl a teraz mám len nejaké 2 kilá navyše, čo je v pohode. A ešte k tomu mám aj veľké prsia, po ktorých som vždy túžila :).

Sleduje, čo sa deje okolo

Malému sme kúpili vibrujúce lehátko. Máme ho len krátko a ešte nemáme baterky, tak ho testujeme, či sa mu v ňom bude páčiť. Je to praktické, hlavne keď budem variť, dám si ho na stôl a bude pod dohľadom. Už zvykne byť dlhšie hore a nemusí stále len ležať. Takto môže sledovať, čo sa okolo neho deje.

Jurko rád sleduje veci okolo

Prečítajte si tiež:

Šestonedelie
Dojčenie – hlavné zásady
Prebaľovanie a zapareniny

Už som kojila aj vonku

V stredu sme boli na vyšetrení kĺbikov. Pán doktor urobil ultrazvuk a všetko mi vysvetlil. Našťasie to dobre dopadlo a nemusíme Jurka viazať na široko. Toho som sa najviac obávala. Máme prísť znovu na kontrolu,keď bude mať 8. mesacov.

Nechcelo sa mi ísť na Antolskú a čakať v rade s ostatnými mamičkami, tak som radšej objednala a zaplatila vyšetrenie v súkromnom zdravotnom stredisku, kam chodím ja.

Našťastie počasie minulý týždeň bolo celkom fajn, tak sme mohli chodiť každý deň na prechádzku. Niekedy bývam po nej dosť unavená, hlavne po rušnom dni, ale čerstvý vzduch je na nezaplatenie. Už som si aj vyskúšala kojenie na verejnosti…

Otecko pomáha

Tak ako aj Zuzka a asi každá mamina, stále som v jedom kole – nakŕmiť, prebaliť, prípadne prezliecť, keď sa malý ociká. Niekedy to dá poriadne zabrať, hlavne, keď drobec nechce zaspať len tak v postieľke a treba ho nosiť na rukách.

Keď je Romino doma, tak Jurka prebaľuje a mám tak o jednu starosť menej. Som rada, že ho mám. Čo by sme bez neho robili.

Vaša mamina Soňa

Tehuľka Petra: Tamarka je unikát!

Vraví sa, že každý človek je originál, u mojej malej je to tak určite. Čítala som totiž o novorodencoch, že v 1. mesiaci života dieťatko najčastejšie leží na chrbátiku a nevie sa samo otočiť, alebo že si neudrží hlavičku. No tak toto vôbec neplatí o Tamarke.

Búcha ručičkami a kope

Malá dvojtýždňová slečna dokáže otáčať hlavičkou a vždy, keď ju mám vo zvislej polohe pri odgrgnutí, vztýči svoju hlávku a pretáča ju zo strany na stranu. Samozrejme, jej ju pre istotu pridržiavam.

S ležaním je to obdobné. Najradšej leží na boku a nie na chrbte. Už teraz je na nej vidieť, že bude pohybovo veľmi šikovná. Vždy, keď je nespokojná, začne búchať ručičkou a kopať nôžkami.

Keď ju mám práve na sebe a jeduje sa, kope nohami tak silno, že sa dokáže sama odtlačiť na iné miesto. Už teraz musím dávať pozor, aby sa náhodou nepretočila a nebodaj aj nespadla.

Čítajte tiež:

Ako rýchlo uspať dieťa
Ako sa žije s detským kočíkom?
Odkedy pozývať návštevy?

Dvojitá brada už je tu

Tamarka je stále drobučká, no je na nej vidno, ako krásne priberá. Je to vidieť na faldíkoch, ktoré má na nôžkach, rúčkach, ale najmä na dvojitej bradičke.

A práve pre ňu mám problém umyť jej krk. Keď sa chcem dotknúť jej krku, vytiahne ramená smerom hore k hlave a úplne mi znemožní prístup. Asi ju to šteklí.

Pahýľ na pupčeku jej už odpadol, no naďalej ošetrujem pupok liehom, aby sa tam nedostali žiadne baktérie.

Do zapáleného očka ešte stále kvapkám Ophthalmo-Septonex. Očný kanálik nemá upchatý, len jej z očka tečie hnis. Vraj to nie je u novorodencov nič nezvyčajné.

Pri papkaní poriadne funí a vydáva rôzne zvuky.  Posledný týždeň sa budí s pravidelnosťou každé 3 hodinky cez deň aj v noci. Ani ju nestačím po prebudení prebaliť a už svojím naliehavým plačom pýta papať.

Kým sa dostane k cecíku, stihne si poriadne oslintať rukavičky. Niekedy papá tak pahltne, že si nevie potom ani odgrgnúť. To sa deje najmä v noci. Potom je jej zle, pogrcká sa, spustí plač a od únavy zaspí. Budeme musieť spolu potrénovať ešte odgrgávanie, lebo keď si ju dám na plece, zväčša tam aj zaspí.

Či ju búcham alebo ju hladím po chrbátiku, všetko ju uspáva. Konečne bola u nás doma aj sestrička od detskej lekárky. Dostali sme na predpis vitamín K a D a dohodli sme si prvú návštevu u pani doktorky. Na sono kĺbikov ideme budúci týždeň.

Mamičky! Pozrite si našu databázu nebezpečných výrobkov

Spokojná Tamarka

Do kočíka!

Z drobca je už cestovateľka. Mama, teda teraz už babka, a malá boli so mnou vybavovať po úradoch. Odniesli sme kópiu rodného listu na sociálku, prihlásila som ju do zdravotnej poisťovne a na miestnom úrade ohlásila trvalý pobyt.

Ach, ten kočík. Musíme si na neho zvyknúť. Doteraz sa malá vozila v autosedačke a teraz prišiel na rad kočík, aby sme mohli vyraziť na prechádzky. No prvé dva pokusy kočíkovania skončili po desiatich minútach poriadnym plačom.
Ďalšie kočíkovanie bolo už bez plaču a tak sa teším, že čo chvíľa vyrazíme na dlhšiu prechádzku.

Vaša maminka Petra