KLUB tehuliek (39): Svadba, nosič a kliešť

Tehuľka Mirka:Opäť na cestách. Tri vlaky za deň

Som v polčase, mohla by som v čase olympiády povedať tematicky športovou terminológiou. No ja som v polčase môjho tehotenstva.

Ubehlo to neskutočne rýchlo. Malinké v brušku dáva plne najavo, že je tu s nami. Ale to je dobre. Stále premýšľam nad tým, či to bude baba alebo chalan:).

Snaha: Jeden spánok

Týždeň prešiel a Matejko ešte stále nebol v poriadku. Kašeľ a soplíky pretrvávajú, ale vraj to po dobratí antibiotík môže trvať aj dva týždne. No ale choroba-nechoroba, s Matejom sme vonku stále. Opäť sme teda v našom stereotype. Ráno do obchodu a potom vybehať sa.

Poviem vám, už mi to dáva riadne zabrať. Matejko je čoraz viacej energický a riadny šibal. Stále lieta a ja musím na neho striehnuť.

Jedna zmena však v našom stereotype nastala, snažíme sa prejsť na jeden spánok. Ak sa zobudí po pol siedmej ráno, tak to dokonale funguje.

Avšak, ak vstane skôr, tak ako by mu ten kúsok spánku chýbal a už o desiatej je hotový. Potom spí ešte dvakrát. Aj teraz, keď vám píšem, dáva svoj obedňajší spánok. A pevne verím, že bude čo najdlhší :).

Čítajte aj:

Nachladnutie a bolesť hrdla u detí
Krvné zrazeniny hrozia aj tehotným

Opäť zvieratká a aj vlak

Po dlhšom čase sme sa vybrali aj s kamoškami a deťmi pozrieť zvieratká. Znovu sme nakŕmili kozičky, lamu, srnky (aj keď je to teraz zakázané) a urobili si menší piknik. Hneď vedľa má Slovenská poľnohospodárska univerzita botanickú záhradu, tak sme šli na prechádzku.

No veľký výlet nás ešte len čakal:). Celý víkend som sledovala, aké bude počasie, keďže som potrebovala znovu baliť oblečenie a ostatné veci. Nedeľu som už len chodila a skladala tu niečo-tam niečo a Matej samozrejme pomáhal.

Potrebovala som mať pripravené všetko, lebo sa nám pravidelne stáva, že si niečo zabudneme. Tentoraz sa to zaobišlo bez toho. Večer som to všetko pekne poskladala do batohu, no a bol úplne naprataný. Zabaliť doň veci pre troch ľudí, nič jednoduché.

V pondelok nás čakala cesta vlakom. Matejko ako naschvál vstal 5:45. Nakoniec mi to aj vyhovovalo, lebo spinkal doobeda a potom sme vyrazili na vlak. Cestovať cez obed, v tomto teple, žiadna sranda. Ale vychytali sme super klimatizované a nové vozne. Píšem vlaky, lebo cesta na Severnú Moravu je zložitá.

Museli sme trikrát prestupovať. V druhom vlaku bol Matej dosť akčný, stále si niečo bľabotal a vymýšľal. No a v tom poslednom si dal poobedný spánok a ešte aj v aute cestou k prababičke a pradedovi.

Držal sa ma ako kliešť

Chudáčik Matej, keď odlepil oči a všetci sa na neho vrhli. Hneď mu bolo do plaču. Predsa, často ich nevída. Držal sa ma ako kliešť. No stačila hodinka a už bol ako doma. Čakala ho tu motorka, ktorú dostal ešte v apríli na narodeniny. Teraz mu je akurát, tak sa pomaličky učí na nej jazdiť.

Vybehal sa na čerstvom vzduchu a večer bol úplne hotový. Len sa mu v novom prostredí akosi ťažko zaspávalo a navyše bolo hrozne teplo. Ráno už vymýšľal opäť hlúposti. Ale teraz sladko spinká, sme na Hukvaldech a je tu nádherne. Odporúčam navštíviť toto turistické miesto.

Tak vás z tohto krásneho prostredia Severnej Moravy zdraví vaša Mirka.

Mirka už je v 20. týždni, je zvedavá, koho bocian prinesie.

Katka: Nela dokáže plačom otvoriť pokladňu

Uf, tak to vám bol ale týždeň! Priznám sa, že mám dosť, veď sme si prežili poriadne veľa zhonu, nervov a prebdených nocí. Finišovali konečné prípravy na svadbu.

A koho? Len čítajte ďalej..

Prišiel „pán dokonalý“ a bola svadba 🙂

Nie, nie, nevesta som nebola ja:), ale moja mladšia sestra. Má síce len 24 rokov, ale v živote si už prešla všeličím.

Láska jej spočiatku nepriala. Vzťah, z ktorého vzišiel môj krásny a šikovný synovec Romanko, bol veľmi komplikovaný a nakoniec aj stroskotal.

Začiatky tak boli ťažké, no všetko zvládla vďaka silnej povahe a aj podpore nášho ocina. Silu pokračovať ďalej jej dávalo aj pozitívne myslenie a hlavne jej synček. A veru, oplatilo sa. Láska si ju nakoniec našla a do jej života prišiel ten pravý – „pán dokonalý“. Ju a aj jej syna bezhranične miluje. Svoju lásku a aj novú rodinu sa tak rozhodli spečatiť manželským sľubom.

Dátum svadby sa dohodol raz-dva a tak sa prípravy mohli začať už v predstihu. Na všetko bolo dostatok času, no aj napriek tomu, posledné dni pred dňom „D“ boli plné nervozity.

Celý týždeň pred svadbou sme chodili spávať okolo polnoci a k tomu ešte nočné vstávanie k Nele… Úplne ma to vyčerpávalo. Vedela som však, ako na tom sestre záleží a tak som sa snažila pomôcť, s čím sa len dalo.

Malí na ihrisko, veľkí na parket!

Obrad bol civilný, jednoduchý a hlavne krátky. Po ňom sme sa premiestili na miesto oslavy. Všetko sa to konalo na ranči uprostred prírody.

Miesto bolo nádherné a ponúkalo veľa možností. Okrem farmy a koní tam boli aj tenisové kurty, jacuzzi, detské ihrisko, jazero a najmä obrovská terasa s grilom. Oficiálna časť sa konala v sále vo vnútri. Po oficiálnych záležitostiach a hlavnom jedle sme sa prezliekli do menej formálneho a presunuli sa von na terasu.

Tam už bolo prestreté na večerné grilovanie a zábavu. Zabávali sa dospelí a aj deti. Tých tam bolo kopec, a tak detské ihrisko a trávnik prišli vhod na vybúrenie energie.

My dospelí sme energiu míňali na parkete. Hoci sa svadba konala len v kruhu najbližšej rodiny, bolo super. Prostredie, jedlo, zábava – všetko vytváralo úžasnú atmosféru. Všetci sme sa skvele bavili. Už si len zvyknúť na fakt, že moja sestra je vydatá, že mám švagra a že sa rodina rozšírila o ďalších členov z jeho strany.

Návštevy a stretávky

Nelke sa počas týždňa tiež darilo. Striedavo trávila dni s mojimi rodičmi alebo s priateľovou rodinou.

Boli sme aj na návšteve u prastarej mamky. Býva v malej dedinke uprostred lesov. Chládok a čerstvý vzduch nám tak prišiel vhod. Hrdí starí rodičia, spolu s prastarou mamou tak pyšne kočíkovali svoje vnúča po dedine a ukazovali známym a priateľom.

V piatok odišli priateľovi rodičia na dovolenku do Turecka. Prídu až o 10 dní, takže za ten čas si môžu Nelu užívať tí moji.

Postupne sa nám rysujú aj samé stretávky s mojimi kamarátkami a bývalou kolegyňou. Chcem tam využiť voľný čas a obehať každého, koho som už večnosť nevidela.

Prečítajte si tiež:

Musí svadba nutne predstavovať koniec dobrého sexu?
Desatoro otecka

Tato smúti, chýbame mu

Na druhej strane, ani tento týždeň sa to nezaobišlo bez lekárov. V pondelok sme absolvovali totiž kontrolu očného pozadia. Vystáli sme si v čakárni dobré dve hodiny, v ambulancii strávili také tri minúty a spokojní, že sme zdraví, odišli domov.

Trošku ma zamrzelo lúčenie s priateľom. Nemá dovolenku, na návšteve u rodičov sme tak len samé dve – Nelka a ja.

Teraz prišiel len na víkend, aj to kvôli svadbe. Rozprávali sme sa o tom, že ak by ma to tu po týždni omrzelo, tak po svadbe sa s ním vrátime. Myslím, že ho dosť prekvapilo, keď som povedala, že tu ešte chcem ostať ďalšie dva týždne.

Sám neveril, či dobre počuje. A myslím, že mu aj Nela dosť chýba, hoci boli od seba len týždeň.

Celý víkend sa ma pýtal, či si to nerozmyslím a keď som trvala na svojom, povedal, že nech ostanem, ale Nela ide domov :). Vraj nechce byť adoptívny otec a riskovať, že ho už Nela ani nespozná. Bola som z jeho reakcie prekvapená.

Čakala som, že skôr bude rád, že si môže pospať, koľko chce, nebude mať žiadne limity a obmedzenia. No zrejme mu je samému doma smutno.

Musí spoznať aj babku s dedkom

Mrzelo ma to, ale chcem dopriať našim dosť času, aby si Nelu užili. Oni k nám často nechodia, tak raz či dvakrát za rok. Takto si ju môžu užiť, koľko chcú.

Záleží mi na tom, aby s ňou trávili viac času, viac ju spoznali a aby si aj ona zvykla na nich. Nechcem, aby babku a dedka poznala len z počutia. Je leto, teplo a tak môžeme tráviť veľa času vonku, v prírode, na prechádzkach. Nele sa to páči.

Trávime všetok čas vonku, prespí mi takmer celú noc a zobudí sa len okolo štvrtej nadránom. Je to super pre mňa aj pre ňu. Čoskoro príde jeseň, teplé dni vystrieda dážď a už možností nebude tak veľa. Chcem to teda využiť naplno.

Nela trénuje

V posledné dni sa mi tak veľkou pomocou stal ergonosič. Spočiatku ho Nela odmietala a veľa v ňom plakala. No potom mi suseda ukázala, ako sa správne nosí a aj polohu bábätka. Začala som teda s Nelou trénovať.

Každý deň, po kúsku. Nakoniec si zvykla a teraz v ňom automaticky zaspí po 2-3 minútach. Má to však aj podmienku. Musím sa na začiatku s ňou prechádzať, kým nezaspí. Už sa mi stalo, že spustila poriadny plač v obchode, kým som naberala vajíčka, alebo stála v rade na salámu.

Nela plakala tak silno a intenzívne, že keď sme sa približovali k pokladniam, už nám predavačka otvárala novú, len aby sme nečakali v rade na platenie:).

Bolo to milé, no Nela sa upokojila, až keď sme vyšli z obchodu a spala skôr, ako som stihla prísť k paneláku.
Rovnako som ergonosič využila pred svadbou, pri pečení slaného a aj na svadbe, keď sa Nele nechcelo spať a mňa už unavovalo ju nosiť na rukách.

Je to ozaj skvelá vec a veľa vecí uľahčuje. Aj keď ma niektorí plašia, že si tak naučím Nelu na nosenie na rukách, ale v podstate mi je to jedno. Veď ona sa už na rukách nosí rada tak či tak. A rozhodne to má viac pozitívneho než negatívneho.

A snáď veľa pozitívneho zažívate aj vy tehuľky, tešíte sa s rastúcich brušiek a bábätiek. Prežite tak veľa pekného a opäť sa čítame o týždeň.

Katka

Foto: Braňo Herchl