KLUB Tehuliek 40: Lúčime sa, tešilo nás

Tehuľka Soňa: Naša trojčlenná rodinka

Mám doma krásneho a vytúženého Jurka a som šťastná. Prvé týždne tehotenstva sme síce mali strach, či všetko dobre dopadne. Malý je totiž medzi nami vďaka umelému oplodneniu. No poďme pekne od začiatku.

Podarilo sa!

Už som ani nedúfala, že sa to podarí. Dva týždne po transfera embrya som bola ako na ihlách, no nechcela som sa radovať predčasne, jedno moje tehotenstvo po IVF, čiže umelom oplodnení, skončilo smutne. Miatlo ma aj to, že som nemala žiadne tehotenské príznaky, no a predsa, drobec bol brušku.

Po dobrej správe, že som v tom, však nasledoval strach a poriadna skúška nervov. V prvom trimestri ma niekoľkokrát prekvapilo krvácanie, hrozil mi dokonca Silvester v nemocnici. Prežila som teda niekoľko týždňov na PNke.

Krutý 18. týždeň

Potom našťastie vyšlo slnko, obrazne povedané, a ťažké chvíle s krvácaním skončili. Potrápili ma samozrejme rôzne tehotenské príznaky, občas som mala náladu pod psa a únava ma cez deň dokázala skoliť dosť rýchlo, no a samozrejme cikanie a cikanie, časté a ešte častejšie, to asi pozná každá tehuľka….

Smutný bol ešte 18. týždeň tehotenstva, absolvovala som vtedy niekoľko vyšetrení, ktoré dopadli fajn, no radosť netrvala dlho. Druhá tehuľka z klubu Erike prišla o svoje bábätká. Čakala dvojičky. Dosť ma to zobralo, no dúfam, že sa už má lepšie a raz bude v náručí držať vytúžené bábätko.

Do klubu tak prišla nová tehuľka Peťa. Sranda je, že nakoniec jediná má dievčatko.

Prečítajte si tiež:

Sexualita v tehotenstve
Umelé oplodnenie? Niekedy už na nič iné neostáva čas

Sladké sníčky Jurko

Pôrod? No problem

Malý ma ešte vystrašil skoro ku koncu tehotenstva, teda presnejšie v 36. týždni. Prežili sme vtedy dve noci v nemocnici. Jurkovi totiž veľmi rýchlo bilo srdiečko, tak ma tam nechali. Bohvie, čo vo vnútri vystrájal, no samozrejme vystrašil nás.

Pustili nás však rýchlo domov a potom som už len čakala a čakala, kedy to príde. Našťastie pôrod bol bezproblémový, žiadne hororové scenáre sa nekonali. Skoro ráno mi odtiekla voda a na obed bol už Jurko s nami, čo bolo skvelé. Dlho ma netrápil.

Teraz nás občas potrápi, keď nechce spinkať, no inak sa sťažovať nemôžem. Sme šťastná trojčlenná rodinka. Toto bol môj príbeh a cesta k bábätku, miesto v klube nechávam teraz nasledovníčke, ďalšej tehuľke a už vopred jej držím palce.

Vám všetkým ďakujem, že ste boli „pri tom“, občas mi dobre padlo sa vám vyžalovať:)

Majte sa vaša mamina Soňa, tatino Roman a Jurko

Tehuľka Petra: Najšťastnejšia mamina!

Vhupla som do toho nečakane, myslím do Klubu tehuliek, no neľutujem. Pomohlo mi to na vypísanie mojich „stavov“ počas tehotenstva. Teraz mám v náručí malú princezničku, ktorá sa vie síce niekedy veľmi pekne jedovať, no som šťastná. Potrápila ma viac pri pôrode, než počas tehotenstva. No a ako to všetko bolo?

Nezhody s tatom

Do klubu som prišla po smutnej správe o Erikiných bábätkách, bola som v 18. týždni a mala som našťastie bezproblémové tehotenstvo. A tak to vydržalo aj naďalej, teda ak nerátam nepríjemnosti, ktorými si musí prejsť asi každá tehuľka.

Trápili ma skôr iné veci, ako nezhody s otcom môjho pokladu. Veď to, že som tehotná, som zistila, až keď sme sa s priateľom od seba odsťahovali. Mierne absurdné, nie? No taký je život!

Občas ma však prepadali, teda ešte aj stále prepadajú myšlienky, ako to všetko zvládnem ako slobodná mamina. Zatiaľ však s Tamarkou bojujeme úspešne!

Tamarka na 3D ultrazvuku

Radosť a prvé pohyby

Tamarka… dlho som nad menom mojej dcérky uvažovala. V 20. týždni som zistila, že budem mať dievčatko, mimochodom ozaj vytúžené dievčatko, no a odvtedy som hútala o mene. Nakoniec vyhrala Tamarka a neľutujem.

V tom istom, 20. týždni som začala cítiť aj pohyby malej, najskôr boli jemné, no postupom času silneli a silneli, neskutočne zvláštny a krásny pocit…

Čítajte tiež:

Priateľské bylinky pre tehotné ženy
Ako neporodiť alergika

Najhorší deň

O pár týždňov neskôr som nakoniec aj ja skončila na PNke. No nemyslím, že to mala na svedomí moja malá v brušku, ale skôr stresy a frmol v práci. Mala som šialene nízky tlak, čo sa doktorke nepáčilo. Od apríla som už teda bola doma a pripravovala izbu, celý dom, no a hlavne seba na príchod nového človiečika.

Najväčší stres a jeden z najhorších dní v mojom živote ma však čakal skoro až na konci tehotenstva. Ešte teraz živo počujem, ako doktorka na ultrazvuku pochybuje o tom, či jedna nožička mojej malej nie je kratšia.

Hoci ma potom na niekoľkých vyšetreniach presviedčali, že to tak nie je, istá som si už nebola ničím. Malá si nožičku tak schovávala, že ju doktori nemohli zmerať. Takto som sa vystresovala v 38. týždni a úplne mi odľahlo až po pôrode. Ten mi však dal ozaj zabrať. Skončila som na neplánovanom cisárskom.

A Tamarka už medzi nami

Napriek všetkému som však pri pohľade na moju dcérku tá najšťastnejšia mamina na svete. Ďakujem, že som sa mohla s vami o moju radosť, no občas aj tú starosť, podeliť, bolo to fajn :).

Zároveň sa chcem poďakovať svojej rodinke, ktorá pri mne stála, pomohla mi, keď bolo treba a zato ich mám nesmierne rada.

Vaša mamina Petra a malá Tamarka