KLUB tehuliek (48): Nákupy, príkrmy a iné dobroty

Tehuľka Kristína v 19. týždni: Nech priletí vrana

O pár dní sa už snáď dozviem, koho nosím v brušku. Chcem dievčatko a nakazila som touto túžbou aj svojho manžela.

Už minule som vám sľúbila, že vám dnes niečo napíšem o našej dovolenke. S manželom sa snažíme každý rok od svadby ísť niekam na dovolenku, obaja sme totiž dosť pracovne vyťažení a tie dva týždne v lete sa venujeme skutočne len sebe a oddychu.

Teraz to však bolo iné. Už pred letom som vedela, že som tehotná, museli sme preto našu dovolenku posunúť až na september. Okrem posunu však stále nebolo isté, či vôbec budeme môcť ísť. Tehotenstvo je totiž nevyspytateľné a nikdy neviete, čo a ako sa zmení.

Dovolenku povolil doktor

Trošku sme to však riskli a už v polke augusta sme si zaplatili zájazd do Tuniska a dúfali, že mi doktor potvrdí povolenie letieť. Poslednú kontrolu som mala až deň pred odletom, takže sme skutočne až do poslednej chvíle nevedeli, či letím aj ja. Našťastie som letela :).

Dovolenka bola skutočne to, čo som spotrebovala. Bola úplne iná ako všetky tie predtým – žiadne diskotéky, žiadne párty, len oddych.

A možno aj pre tento pokoj som počas týchto dvoch týždňov pocítila aj prvé pohyby bábätka. Bolo to úžasné, chvíľami som sa musela smiať, lebo niektoré štuchance maličkého/kej (stále nevieme, či to bude baba alebo chalan) ma naozaj šteklili. Teraz som si na to zvykla, tak sa už nesmejem pri každom kopanci. Len škoda, že po návrate domov a do pracovného kolotoču, je tých pohybov menej.

Snáď, keď bude drobec silnejší, tak sa ozve s počiatočnou intenzitou. Som z toho troška vyplašená, prečo sú pohyby slabšie, no stále sa ubezpečujem, že je to len tým, že teraz neležím celý deň na pláži a nemám čas sa venovať len svojmu brušku.

Prvé nákupy

Tento týždeň mám kontrolu v poradni, takže všetko skontrolujeme a pevne verím, že je všetko tak, ako má. Možno sa už aj dozvieme, koho nám bocian či vrana prinesie?

Radšej by som priala vranu, strašne túžim po dievčatku a manžela som už nakazila, takže už by chcel babu aj on.

Tento víkend sme boli na nákupoch výbavičky v Poľsku, možno to niekomu príde skoro, ale mne prišlo rozumnejšie ísť na nákupy skôr, ako budem mať rozmery kosatky dravej. Okrem toho sme využili pekné počasie.

Predstava plantania sa v snehu s obrovským bruchom ma nejako neláka, no aj tak si to užijem. Po porovnaní cien sme zistili, že na nákupy detského tovaru sa jednoznačne oplatí troška sa povoziť. Zatiaľ som nenakupovala nič z oblečenia len také tie doplnky do izby ako prebaľovací pult, potom posteľné plachty a podobne. Neodolala som však a kúpila som nádherné bodíčka so žirafkou, sú úplne rozkošné.

Zatiaľ sa s vami lúčim a prajem vám pekný ďalší týždeň a držte palce nech je to dievčatko 😀

Kristína

Kika je v 19. týždni, takto sa vyvíja jej drobček

Tehuľka Mirka: Bude to Sára

Ahooojteeee, už som sa aj na vás tešila. Neskutočne tento týždeň ubehol, ani neviem ako. Podstatné je, že sa mám dobre a aj malinká v brušku.

Meno pre princeznú

Tuším tam z nej vyrastá malá futbalistka. Ak je v pokoji, tak je to OK, ale keď sa tam začne vrtieť, tak to stojí za to. No veď už je tu 29. týždeň a ja mám pocit, akoby som šla rodiť. Brucho mi neuveriteľne narástlo.

Dúfam však, že je to len pocit a že bábo, teda naša Sára, vydrží v brušku, tak ako má. Upss tak som vám prezradila, ako sa bude volať naša princezná :).

Sladkosti STOP

Teraz vám chcem však hlavne napísať, ako dopadli moje výsledky glukózového testu. Veru nič moc, tak ako aj v prvom tehotenstve. Tesne nad hranicou. Musela som sa preto hlásiť opäť v diabetologickej ambulancii.
Musím ale povedať, že sú tam neskutočne milí ľudia.

V prvom tehotenstve som bola u inej diabetologičky a je to teda markantný rozdiel v starostlivosti. Ochotne mi všetko vysvetlili, podrobne a bez problémov. A to ma ohúrilo. Nariadili mi teda tehotenskú diétu, dostala som glukomer, aby som si mohla preventívne merať hladinu glykémie.

Priznám sa, že som úplne nedodržala 12-hodinovú hladovku, no to som si dala iba pukance. Myslím, že by som to mala aj tak zvýšené. Dostala som teda poučenie a budúci týždeň idem ešte na krv a kontrolu.

Rozrátala som si ihly a štítky do glukomeru a podľa toho si teraz budem merať. No už som si vlastne aj robila jedno také veľké meranie. A dopadlo úplne v pohode. Jedla som normálne ako aj inokedy. Akurát večer mi dosť vyskočili hodnoty. No skúšam, čo si môžem dovoliť.

Trestom pre mňa je, že si musím odopierať sladkosti, po ktorých ja tak posledné mesiace slintám.

Malý mi chýba aj po hodine

Kým som bola u doktorov, Matejka strážil tatino a zvládli to spolu super. Asi začnem takéto vychádzky praktizovať častejšie. No zistila som, že som asi závislá od Matejka.

Len sa od neho vzdialim a neustále len myslím, čo robí a tak. A neuveriteľne mi chýba. Je to normálne???!!!

Bŕŕ

Uff, uff, ale sa nám ochladilo, tuším už prišla úplná jeseň. Raz chladno, raz teplejšie. Pre zdravie nič príjemné. Ale našťastie nás väčšie choroby obchádzajú. Matejkovi prešli už aj soplíky, čo sa s ním ťahali dva týždne. Tak sa nesmierne z toho teším. Verím, že to teda bolo len zo zúbkov. U mňa síce ešte pretrváva kašeľ, ale dá sa to zniesť. Snáď to rýchlo prejde.

Keďže sa nám tak ochladilo a navyše víkend bol aj upršaný, tak som zobrala Matejka do detského kútika. Potrebovala som si tiež nakúpiť.

Celý deň som myslela na kamošku Zuzku a predstavte si, že sme sa aj v potravinách stretli. Tak som sa tešila a jasne, že aj decká. Pobehali sme ešte po obchodoch a potom sme ich vypustili v kútiku. Šantili spolu jedna radosť, tak ako stále.

Pozrite a vyskúšajte si aj ďalšie naše tvorivé tipy:

Ozdoby z papiera a korálikov
Adventný les
Veselí snehuliaci

Moje výtvory pre malú princeznú:)

A bude šarkan!

Začiatok týždňa bol taký normálny, no opäť studený. Tak sme sa ráno vyobliekali a vyrazili do mesta. Potrebovala som si vybaviť novú Club kartu do Tesca, kúpiť nové žiarovky a podobne. A priznám sa, že som začala pomaly obzerať aj niečo na Vianoce, len vôbec neviem čo..

Hlavným bodom nášho nakupovania bola galantéria a ani nemusíte hádať prečo. Bola som si nakúpiť nejakú vlnu na moje nové výtvory. Akurát dorábam jednu čiapočku a potom si chcem urobiť rukavice. Ešte sme si urobili taký mini nákup a Matejko sa potom pohral v detskom kútiku. Ale len chvíľu, lebo už nás pomaly chytal obed a hlad, tak sme utekali domov.

Jáj, no skoro som zabudla, veď som kúpila materiál na výrobu šarkana, len kedy sa na to podujmem. Veď to nie je nič zložité, tak verím, že bude aj lietať.

Potom sa vám pochválim, teším sa opäť o týždeň.

Mirka

Mirka už je v 29. týždni.

Katka: Príkrmy. To je veda

Ďalší týždeň za nami a ja premýšľam, čo máme nové a ako sme ho vlastne prežili. Nikde sme neboli, vládla u nás papučová kultúra, no možno spomeniem z každého troška..

Očkovanie a pochybnosti

Chorobu sme všetci prekonali v rámci normy. Nelu to pochytilo v podobe soplíkov a neskôr už aj mierneho kašľa. Jediné, čo teraz riešim v súvislosti s tým, je najbližšie očkovanie.

To nás čaká už o pár dní. Bude to druhá dávka vakcíny proti rotavírusom. Mám však pochybnosti. Chcem, aby bola očkovaná len vtedy, keď už bude úplne zdravá. Chcem totiž zabrániť možným komplikáciám, ak by vakcína zreagovala so stále pretrvávajúcou chorobou.

Pôjdeme tak len do poradne, kde nás prezrie doktorka a dohodneme nový termín očkovania.

Mrkva v nose

Nové pokroky máme aj v oblasti príkrmov. Drobec už spapká celú dávku zeleninky. Musím povedať, že na moje počudovanie, mrkva jej moc nechutí. Obľúbila si brokolicu. Tú jej kombinujem spolu so zemiakmi alebo aj mrkvou.

Zatiaľ jej to mixujem a dávam v podobe jemných kašičiek. Nech sa naučí správne pracovať jazýčkom a kašu posúvať smerom dozadu a nie dopredu.

Popri jedení si Nela nezabúda cmúľať prsty, pchať podbradník do úst, smiať alebo prípadne mrmlať. A špinavé je komplet všetko. Od vankúšov na gauči, jej aj môjho oblečenia, ručičiek, vlások, tváričky. Stane sa, že mrkva skonči aj v nose. A aj to kŕmenie je hotová veda.

Nielen ona, ale aj ja sa učím, ako jej jedlo správne podávať, ako vložiť lyžičku, koľko jej na ňu nabrať a ako ju zaujať, aby nezačala vymýšľať. Najbližšie nás už čaká ovocie. Také marhule, jablká a banány by mohli u nás prejsť, len nech nezabúdame aj na zeleninu.

Prečítajte si tiež:

Nemliečne príkrmy
Za dieťaťom s jedlom nebehajme

Varím pre škôlku?

Inak, ja som sa na príkrmy veľmi tešila. Nevedela som sa dočkať, ako budem vyvárať, mixovať a tiež aj na tie naše boje s lyžičkou. No teraz zisťujem, že je to dosť náročné, a to aj na čas, prípravu a hlavne vymýšľať také kombinácie, aby mala tú stravu pestrú.

No a najhoršie je skladovanie. Občas navarím ako pre škôlku a nie pre jednu osôbku :). Prebytočné jedlo som dala do malých pohárikov od výživy, zasterilizovala a dala do chladničky. No po otvorení sa mi to nejako nezdalo. Čo vám poviem, ja by som to nejedla. Ani som to nakoniec Nele nedávala a spravila som jej čerstvé.

Ešte som rozmýšľala aj nad mrazením. Danú zmes naporcujem do fľaštičiek a bez sterilizácie dám zamraziť. Vyskúšam, uvidím, akú to bude mať konzistenciu, farbu a aj chuť po rozmrazení. Hádam nájdem nakoniec nejaký spôsob, ako šetriť s jedlom ale aj časom, ktorý tej príprave venujem.

Nela je šéf

Trápiť sme sa neprestali s jedením mlieka a spaním. No dobré je to, že už fakt a úprimne, nestresujem. Nela je šéf a ak sa chce hrať dve hodiny, tak sa jej venujem dve hodiny, inokedy len hodinu. Našťastie, dokážem na nej hneď vidieť, kedy je unavená a chce spať.

Ergonosič začínam obmedzovať a používať ho len ako uspávací prostriedok, alebo na túry, kde sa s kočíkom nedostanem. Bol fantastický, keď mala Nela tak 3 kilá. Teraz má šesť a môj chrbát to značne cíti. Ide aj zima a tak jeho použitie vonku už nebude vôbec možné.

Učím tak Nelu na ďalšie možnosti ako zaspať. Či už na gauči, alebo priamo v našej veľkej posteli. Mám neskutočnú smolu, že kočík nefunguje. Už ani nepamätám, ako dlho v ňom Nela nebola schopná zaspať. Vždy som to robila tak, že uspala som ju v nosiči a potom presunula do kočíka. V zime si budem vlasy trhať za tento spôsob uspávania. Som zvedavá, či sa nám podarí prejsť na zaspávanie v kočíku, alebo nájdeme iný spôsob.

Malá drzaňa nám ukazuje hole ďasná

Novinky máme aj pri bežnom kŕmení mliekom. Kedysi, keď u nás vládli zlaté dobré časy, Nela bol mliekožrút. Dokázala zjesť aj 180 ml mlieka počas kŕmenia , a to mala len 3-4 mesiace.

Teraz? Mám problém do nej dať hoci 100 ml. Keď ich vypije, chválime ju ostošesť. Samozrejme, že to nie je zadarmo. Do kŕmenia je zapojená celá rodina. Snažíme sa pútať je pozornosť , len aby nezačala protestovať a vytláčať jazykom cumlík z fľašky. Niekedy pomáha hrkanie hrkálkou, inokedy telka, rozprávanie rozprávky veľmi afektovaným hlasom, alebo aj prechádzanie po dome.

Skôr sa však stáva, že Nela silno protestuje škrekom, dokonca drzaňa malá sa nám aj vysmieva a škerí na nás tie holé ďasná. Vtedy nám je jasné, že najbližších 10 minút s ňou nepohneme, a tak sa rehoceme jedna na druhú. Priebežne skúšam, kedy je ten moment a drobec začne pekne papať.

Ďakujem

Každý náš deň je iný. Stratili sme systém, neviem si naplánovať návštevy, ani bežné domáce práce, lebo Nelka je a spí nepravidelne. Ako sa naje, ako sa unaví, podľa toho aj spí.

Už som si zvykla upratovať, žehliť a variť po ôsmej hodine večer. Ja, čo som už o deviatej bola K.O. Teraz nemám na výber. Som vďačná za každú minútu, čo Nela spinká a v tom momente radšej ani nedýcham. Len nech pekne oddychuje, načerpáva energiu a rastie do krásy.

A ten pohľad na ňu keď spí, by som nemenila za nič. Nela je môj najväčší poklad na svete. Ani som netušila koľko lásky v sebe mám, a koľko som ochotná pre ňu obetovať. Láska, ktorú vďaka nej cítim, je špeciálna.

Pochopí to len tá, čo už matkou je. Je to veľmi výnimočný pocit a najkrajší cit. Som hrdá mama a milujem svoju dcéru najviac na svete. Neľutujem deň, keď som sa rozhodla ísť do neznámeho, objaviť v sebe novú životnú rolu a ďakujem Bohu, že mi tú príležitosť dal. Byť mamou je to najkrajšie a až teraz má môj život zmysel.

Katka a Nelka

Foto: Braňo Herchl