KLUB tehuliek (51): Zmeny v byte, živote aj brušku

Tehuľka Kristína v 22. týždni: Skrývačka pred ocinom

Poznáte ten pocit , keď máte všetko pekne naplánované a zrazu bum, všetko je úplne inak? Tak to bolo aj u nás cely minulý týždeň.

Všetko naraz

Ešte pred odchodom na dovolenku sme si objednali nový gauč s tým, že mal byť hotový až o 8 – 9 týždňov. To nám vtedy náramne vyhovovalo.

O mesiac na to sme našli perfektnú detskú izbu, ale keďže končila akcia, tak sme ju museli objednať ihneď. Ale ani s tým sme nemali problém, lebo dodacia lehota bola 6 týždňov.

Spokojná s tým, že stihneme vymaľovať, upratať a položiť nový koberec, som si ďalej fungovala, veď mám kopu času no nie?

No a zrazu šup zmena. Čas nemám! Ako naschvál sa s detskou izbou poponáhľali a namiesto šiestich týždňov to dokázali zvládnuť za dva, pričom v tom istom čase uplynula aj dodacia lehota na nový gauč. A ako ináč, všetko k nám domov prišlo naraz.

Tramta-ra-ra náš nový gauč:)

Nič pripravené!

V detskej sme nemali ani len odnesený starý nábytok, nič nevymaľované, neodprataný starý gauč, jednoducho absolútne nič nepripravené. Môjho Ivana skoro trafil šľak.

No nakoniec to celé zvládol, nový gauč je už pekne na mieste, akurát detská ostala v takom rozrobenom stave – škatule so skrinkami sú uprostred izby a zvyšok čaká na vymaľovanie.

Ale nejako mi to už ani nevadí a stále si opakujem dookola, že sa to urobí postupne a teraz sa preto nezbláznim.

Druhý trimester je super

A čo sa týka môjho tehotenstva, tak len toľko, že druhý trimester je skutočne to najkrajšie obdobie. Bruško nezavadzia, maličká si v ňom pekne kopká a každým štuchancom, ktorý mi uštedrí, mi robí neskutočnú radosť. Celkovo sa cítim tak nejako plná energie.

Jediné, čo mi chýba v tomto období k šťastiu, je, aby pohyby maličkej už cítil aj Ivan, tak strašne sa na to teší.

No maličká je strašná potvorka, v momente, keď Ivan položí ruky na brucho, tak akoby uťalo, ani jeden pohyb, malá akoby „skamenela.“

Trošička ma tým hnevá, ale tak stále si hovorím, že keď zosilnie, tak budú aj silnejšie pohyby a už sa nebude môcť skrývať pred svojím ocinom.

Prajem vám všetkým krásny týždeň a nezamrznite 😀

Kristínka už je v 22. týždni, malá v brušku kope.

Tehuľka Mirka: Chytila ma panika, prípravy sa začínajú

Začali sa vianočné reklamy a ja si začínam uvedomovať, že sa to už-už blíži. A tým nemyslím Vianoce…, veď už som začala 8. mesiac tehotenstva. Opäť sa opakujem, ale veľmi rýchlo to ubehlo.

Z tých vianočných reklám začínam akási byť nepokojná, lebo ešte nemám nič nachystané. Len niekde v škatuliach a vreciach.

Matej už nie je žiadne bábo

Počasie ako na hojdačke, keď fúkalo a snežilo, zašli sme s kamoškou Zuzkou a detičkami opäť do detského kútika a na nákup. Najprv sme sa pekne vhupli do potravín a nakúpili, čo potrebovali. Potom sme naše detičky vypustili do detského kútika.

No ako vždy museli sme na ne striehnuť, už začínajú spolu vystrájať. Ale je to také milučké, keď sa spolu hrajú a smejú sa na sebe. Poriadne nám naši drobci narástli. To si najviac uvedomujem, keď mi Matej večer zaspí a pozerám sa na neho v postieľke.

Pozrite si na babywebe našu databázu nebezpečných výrobkov:

Databáza nebezpečných výrobkov

Nová vášeň – fúrik

Od rodinky z východu nám teraz skoro pravidelne chodievajú balíky. Babka stále nabalí nejakú zeleninku a ovocie, mňam. Matejko má jabĺčka veľmi rád. Tentoraz však pribalili aj vecičky pre Sárinku. Krásne, nádherné, malinké :), tie tam nechala jedna rodinná známa, teda je to tuším sesternica už z tretieho kolena, ako sa to zvykne hovoriť :).

A hlavne prišli Matejkovi drevené kocky, úplne úžasne sa s nimi vyhrá, ale len ak mu niečo postavím a on to môže s radosťou zhodiť :).

Ešte koncom predošlého týždňa prišiel tiež jeden balíček a v ňom mal Matejko fúrik. Tak to vám je zábava. Úplne je z neho nadšený. Stále niečo fúrikuje. Mali sme ho už aj vonku, ale tam ho stále zaujme niečo, čo nemá doma :).

Sneh v októbri otestoval čižmy

Toto sychravé počasie ma konečne dohnalo k upratovaniu skríň. Vlastne som len na to čakala :), lebo v peknom počasí sme boli stále vonku. Cieľom bolo hlavne vypratať skrine v detskej izbe.

Potrebujem tam presťahovať Matejkove veci na oblečenie a tiež aj hračky, aby som potom v spálni, mohla uložiť veci pre malinkú. Tak postupne som si to poupratovala, ale boli tam také veci, čo som na sebe nemala hádam aj 3 – 4 roky.

Všetko to išlo do vriec a tašiek a pôjdu pekne do tých nových zberných košov na šatstvo, čo pribudli na sídlisku. Popritom som upratala aj naše veci v spálni, poprípade niečo tam presťahovala, čiže toto už máme za sebou.

Vlastne to upratovanie trvalo pomaličky celý týždeň. Postupne som tu niečo, tam niečo, človek by si ani nemyslel, že to môže tak trvať :). Už len ten nábytok premiestniť a zútulniť izbičku, na to sa asi najviac teším :).

V tejto zime sme už veru aj vyskúšali Matejkove nové čižmy, zatiaľ úplná spokojnosť s nákupom. Aj sa mu v nich dobre chodí a dokonca už skúšal aj utekať. Siahli sme tiež po teplejšej čiapke a aj tenkých rukaviciach. Bŕŕŕ, zima hrozná, takto v októbri. A že už aj sneh poletuje…nemám takéto rada. Buď nech sneží poriadne a sneh aj ostane, alebo nech nesneží vôbec.

Ináč sme už tento týždeň nič také nezažili, akýsi bol nudný. Chodievame von už takmer bez kočíka, lebo v tomto počasí ideme len nakrátko. Matejko však nemôže nebrať motorku. Kaskadér bez nej ani na krok!

Majte sa

Mirka

Mirka už je v 32. týždni, deň D sa blíži

Katka: Na cestách, na hrade i vo vode

Ako som sľúbila, opäť sa hlásime spolu s Nelkou a veru máme o čom písať. Precestovali sme celé Slovensko krížom-krážom a máme aj ďalšie novinky. Takže poďme pekne poporiadku.

Nelka v práci

Cestovanie sa začalo návštevou Bratislavy. Bola som pozrieť kolegyne v práci, ukázať Nelku a v neposlednom rade aj konečne oplatiť bývalej tehuľke Peťke jej návštevu z leta.

Vstávali sme skoro ráno ako za starých čias, keď sme spolu s priateľom cestovali do práce. Vo vnútri ma prepadla nostalgia a prišlo mi tak trochu smutno za tým všetkým, za prácou a ľuďmi v nej. No uvedomila som si, že byť na materskej je oveľa lepšie a že čoskoro sa do tej práce aj tak dostanem.

Preto som si aj sľúbila, že si materskú začnem viac užívať a vychutnávať. Každý jeden „voľný“ deň, ktorý venujem len sebe a Neluške. Baby v práci boli skvelé, každá jedna si na mňa našla kúsok času, a tak som sa trošku dozvedela novinky aj z ich súkromia. Veľmi dobre mi padlo ich vrelé privítanie, ich pozornosť a aj to, že si povarovali Nelku.

Tá bola z nového prostredia očarená. Páčilo sa jej, že sa jej neustále niekto prihováral, chodil po kanceláriách a „klebetil“ s ňou.

Milión kôl okolo jazera Kuchajda

Potom sme sa už ponáhľali na stretko s Peťkou a malou Dominikou. Keďže moja fóbia ako cestovať kočíkom v bratislavskej MHD pretrváva, Peťa bola taká zlatá, že prišla za mnou.

Tak sme si dávali kolečká okolo Kuchajdy. Zámková dlažba super udrncávala našich drobčekov a my sme mali pokoj a súkromie na pokec. Spravili sme asi milión kolečiek 🙂 . Celý ten čas sme boli vonku, jedine obed sme strávili v Poluse a hodinku na kávičke. Týmto sa chcem poďakovať kolegynkám a najmä Peťke, že sa mi toľko venovali. Bol to skvelý deň a to len vďaka nim.

S bývalou tehuľkou Peťou.. babyweb spája:)

Nová láska? Kočík

A viete, čo je paráda? Nelka zbožňuje kočík a najnovšie nezaspí nikde inde len v ňom. Všimla som si to práve na tej Kuchajde. Celý deň prespala v kočíku, zobudila sa len, keď bola hladná, alebo keď ju bolo treba prebaliť.

Takže teraz kočíkujeme vždy a všade. Už od skorých ranných hodín kolečkujem po ulici a Nelče stačí pár minút a už krásne búva. Takto si to striedame, hodinku spí a hodinku sa hráme.

Dokonca aj mlieko jej začalo viac chutiť a už spapá aj 150ml. Ak nevypije mlieko doma, dám jej ho o pár minút v kočíku a stiahne všetko. Isto je to tým pobytom na vzduchu. Nechcem nič zakríknuť, ale moje obavy z jej spinkania a papania sa vyriešili samé. A hoci to trvalo skoro mesiac, nakoniec sme našli spoločnú reč s Nelkiným zmeneným rytmom. Teším sa z toho.

Čítajte aj:

Cestovanie vlakom s dojčaťom
Nachladnutie a bolesť hrdla u detí

Do vody!

Víkend bol nádherný. Strávili sme ho s priateľovou rodinou v Tatrách, konkrétne v Liptovskej Štiavnici – v Chalúpkove. Počasie nám vyšlo, bol to posledný víkend babieho leta. Boli sme ubytovaní v drevenici a v areáli sa nachádzal aj bazén na prenájom. Tak sme každé poobedie trávili dve hodinky v bazéne, bláznili sa s Nelou, užívali si bublinky vo vírivke a hrali volejbal cez sieť.

Nevedeli sme sa dočkať Nelkinej reakcie na prvý veľký kontakt s bazénovou vodou. Nebola síce teplá a spočiatku sa Nela tvárila kadejako, no nakoniec si rýchlo zvykla a neskôr výskala a kopala nohami ostošesť.

Aspoň viem, že môžme pokojne chodiť aj k nám na termálne kúpalisko a oživiť tak náš každodenný stereotyp o kúsok zábavy. A hádam ani nemusím dodávať, že Nela po šantení v bazéne v momente zaspala od únavy. Dokonca ani len mlieko nevládala vypiť.

V Chalúpkove sme boli na tri dni, navštívili sme Oravský hrad, grilovali klobásky na záhrade, po večeroch hrali spoločenské hry a fajčila sa aj turecká vodná fajka. Bol to pekný víkend a krásny začiatok našej týždňovej dovolenky s rodinou.

Nelka prvýkrát v bazéne čľup-čľup

Plazenie – lozenie

Celý nasledovný týždeň sme potom s Nelkou strávili s rodinou v mojom rodnom meste. V pondelok nás čakala kontrola v centre pre rizikové deti. Išlo o bežnú kontrolu, kde nám pozerali aj obličky, či sú už dozreté. Našťastie sú v poriadku a obličky od poslednej návštevy úplne dozreli.

V centre sme prebrali otázky príkrmov, sedenia, lozenia a psychomotorického vývoja. Pani doktorka bola s nami spokojná. Nelka je šikovná a na svoj vek zvláda všetko, čo má. Najnovšie podporujeme cvikmi plazenie-lozenie. Ešte Nelka neprišla na princíp lozenia, no zaprieť sa už nožičkami o naše dlane vie.

Už len ručičky neťahať za sebou, ale opierať sa o ne pred sebou. Aj to lietadielko na brušku robí častejšie, než by sa opierala o lakte. Radšej vypne hrudník a máva rúčkami po bokoch. Veď to musí byť riadna fuška.

Smer východ

Nasledujúci dva dni sme boli pozrieť s Nelkou starkú, ale aj babku s dedkom. Starká býva len 30 kilometrov od nás, takže vždy keď prídeme domov, zastavíme sa aj u nej.

Naopak, babka s dedkom bývajú na východe, až za Michalovcami. Vidíme sa len raz do roka. Sú po mozgových porážkach, čoho následkom je ich imobilita, ťažkosti s rečou a nevyhnutná celodenná starostlivosť. Aj napriek týmto komplikáciám sú to vďační a srdeční ľudia. Nelku videli prvýkrát a veľmi sa jej tešili. Nelka si dokonca veľmi rozumela s babkou, celý čas sa na ňu smiala a chcela sa s ňou blázniť.

Páčil sa jej aj babkin vozík, stále si obzerala kolesá. U babky a dedka sme strávili len jeden deň. Majú pravidelný cyklus, kedy jedia, kedy chodia spať a tak sme im ho nechceli veľmi narúšať. Už aj na babke bolo vidno, že je uťahaná a potrebuje si oddýchnuť.

Aj napriek tomu, že to bola krátka návšteva, som rada, že sme mali možnosť tam ísť a hlavne, že videli Nelku naživo a nielen z fotiek.

Hapčííí. Opäť

Ako som už spomínala, posledný víkend sme trávili už s priateľovou rodinou. Počasie sa nám pekne pokazilo. V sobotu celý deň pršalo, tak si viete predstaviť, ako sa nám super kočíkovalo.

No a veru, opäť sme choré. Nela aj ja máme nádchu, tak hádam rýchlo prejde. Dopujeme sa sprejmi do nosa a homeopatikami. Vládne u nás papučová kultúra, teplé čajíky a čo najväčšia pohodička. Nabudúce, budem musieť dávať väčší pozor na seba a aj na Nelu pri zmene počasia.

A preto aj vy dávajte na seba pozor, obliekajte sa teplo a pite veľa tekutín. Čítame sa o týždeň.

Katka a Nelka

Foto: Braňo Herchl