Detský vzdor

„Jeduje sa“ vaše dieťa? Neviete si s ním občas rady? Verte, že aj to je etapa, ktorá pominie. Chce to len trochu sebaovládania a možno aj malú prevenciu.

Zdroj: archiv redakce

Dieťa sa najviac búri v období vzdoru. Toto obdobie vo väčšine prípadov prebieha okolo roku a pol a malo by ustávať okolo tretieho roku. Dieťa sa môže „jedovať“ ešte vo veku 3 – 5 rokov. Malo by to však byť už pokojnejšie obdobie. Dieťa sa už lepšie dokáže dohovoriť, učí sa argumentovať, formulovať svoje požiadavky a dokáže pristúpiť aj na kompromis.

Ako sa vzdor dieťaťa prejavuje?

Je to stav, keď si dieťa praje niečo iné ako rodič alebo človek, ktorý ho v danej chvíli varuje.

Čo s tým?

Je dôležité, aby sa rodič učil rešpektovať dieťa a dokázal pristúpiť na kompromis. Ak teda dieťa nechce ísť v danej chvíli von a je možné mu vyhovieť, mal by dieťa upozorniť, čo bude, až… (dostavia vežu, uloží bábiku spať…). Malo by to byť veľmi konkrétne upozornenie, ktorému dieťa rozumie.

Pomáha aj to, keď rodič vtiahne dieťa do deja. Aby dieťaťu povedal, kam idú, čo budú robiť, čo ich čaká, a požiadal ho, aby mu s danou vecou pomohlo, aby to rýchlejšie spravili a mohli odísť (nachystať na stôl príbory, pripraviť topánky…).

V niektorých prípadoch sa osvedčí hra. Na lokomotívu, ktorá zbiera kocky a vezie ich do depa – do škatule, kam patria.
Rodič by mal dieťaťu dať najavo svoje pocity z jeho správania. Mal by mu poďakovať za pomoc, vyjadriť radosť či, naopak, nespokojnosť, nesúhlas. Mal by dieťa naučiť tieto pocity vyjadrovať.

Prečítajte si tiež:

Ako byť dobrým rodičom?
Šušlanie pred deťmi? Odpustime si ho

Kopanie, váľanie

Keď sa dieťa v afekte hodí o zem, kričí a kope nohami, čupne si vonku a nechce ísť tam, kam ho rodič vedie, je dobré nechať ho, aby si svoj hnev prežilo. Rodič dozrie na to, aby v danej chvíli neublížilo sebe ani nikomu druhému, aby neničilo svoje veci, ani tie, ktoré sú spoločné.

Keď hnev pominie, mal by rodič zaujať stanovisko s dieťaťu jeho správanie zhodnotiť. Ak je to možné, malo by dieťa odstrániť alebo napraviť to, čo urobilo zle, a ospravedlniť sa.
Dieťaťu už udalosť ďalej nevyčítame. Môžeme ju pripomenúť ako varovanie, keď sa schyľuje k ďalšiemu prejavu rovnakého vzdoru.