Je svadba prežitok?

Sú svadba a manželstvo dôležité, alebo je lepšie žiť len tak „na kôpke“?

Zdroj: archiv redakce

Za posledných pätnásť rokov sa na Slovensku rodinné prostredie zásadne zmenilo a takisto aj vzťah k manželstvu. Ženy navyše odkladajú čas, keď sa rozhodnú pre materstvo. Zaujímavé je zistenie, že podľa prieskumov rodia vydaté ženy neskôr ako slobodné. Narastá i počet detí narodených mimo manželstva, v roku 2006 to bolo 27, 5 %.

Dvojice sa do chomúta nenáhlia a pokojne rok-dva po narodení potomka so svadbou počkajú. Súvisí to so zmenou životného štýlu, ale aj s atmosférou v spoločnosti. Na rozdiel od niektorých západoeurópskych štátov, ktoré sa stavajú k manželstvu veľmi tolerantne – najmenej si na ňom zakladajú v anglosaských, škandinávskych krajinách a Holandsku, dôraz na úplné rodiny, naopak, kladú zasa Belgicko, Nemecko a Rakúsko, my, Slováci sme zástancami tradičného usporiadania rodiny. Česko v tejto problematike stojí niekde uprostred.

Žijeme inak, než uvažujeme

Hoci pribúda ľudí, ktorým sa dieťa narodí v nemanželskom zväzku, stále si drvivá väčšina ľudí myslí, že najlepším variantom partnerského spolužitia je manželstvo. Rodina s oboma rodičmi stále predstavuje najlepšiu formu partnerského usporiadania a najlepšie prostredie na výchovu detí.

Čítajte tiež:
Musí svadba nutne predstavovať koniec dobrého sexu?
Prestávajú sa muži milovať?

Čo na to psychológ?

PhDr. Adam Suchý hovorí, že zvyčajným zaklínadlom všetkých, ktorí odmietajú oficiálne potvrdenie svojho spolužitia, je výrok: „Nepotrebujeme papier na lásku.“

„Podľa môjho názoru však nejde ani o papier, ani o priezvisko v občianke. Skutočné čaro svadby spočíva v rituáli, a ten, bohužiaľ, v našej spoločnosti začína bolestne chýbať. Rituálom sobáša verejne prijímame zodpovednosť za svoju voľbu, za svoje činy a za svoju budúcnosť. Vedome a dospelo privierame zadné vrátka na možný bezproblémový útek a odvážne svetu oznamujeme, že naša zodpovednosť a zrelosť sa bude týkať aj našich detí.“

A pre deti je, samozrejme, takisto výhodnejšie, keď ich rodičia nežijú „na psiu knižku“.

Na druhej strane niektorí ľudia naozaj na uzavretie sobáša nie sú vhodní, a ak sa majú nútiť do manželstva, ktoré sa o rok rozpadne, je lepšie svoje „áno“ nikdy nevysloviť. Osobne som však presvedčený, že žijeme v čase, keď ľudia za svoje vzťahy nebojujú a vzdávajú ich pri prvých väčších problémoch, často so zarážajúcou ľahkosťou. V takej situácii potom nie je a nemôže byť v nijakom prípade poriadny svadobný rituál prežitkom.“