Najťažšie chvíle v živote: Čakáme postihnuté dieťa

Do redakcie Babywebu prišiel e-mail od čitateľky, ktorá má podobne smutnú skúsenosť: „Veľmi sme si s manželom želali bábätko, tak sme sa na to zodpovedne pripravovali. V 20. týždni tehotenstva zistili plodu genetickú poruchu, takže som musela ísť na umelé prerušenie tehotenstva. Už to bude skoro rok, prvých pár mesiacov som každú noc len plakala, odvtedy nemôžem spávať. Niekto to môže nazývať posadnutosťou, no ja som prišla o zmysel svojho života. Nič ma nebaví, jediné, na čo dokážem myslieť, je, ako veľmi by som chcela byť zase tehotná. A nie je nikto, kto by ma aspoň trochu pochopil.“

Ten, kto má deti, sa dokáže vcítiť do toho, aká ťažká je takáto situácia, v ktorej sa matka z ničoho nič ocitne. Bohužiaľ, žien, ktoré si museli podobnú skúsenosť zažiť, je viac. Najčastejšie poruchu odhalí kontrolný ultrazvuk v druhom trimestri alebo je porucha zistená pri rozbore plodovej vody. Niektoré chyby sa dajú zachytiť už na konci prvého trimestra buď ultrazvukom, alebo po odbere chloriových klkov. Je to možné hlavne v prípade, že matka podstúpi takzvaný kombinovaný test na konci prvej tretiny tehotenstva.

Test nie je povinný, nehradia ho poisťovne a je slobodnou voľbou matky, či naň pôjde. Vrodených chýb je veľké množstvo, nie sú to len syndrómy, o ktorých sa často hovorí. Okrem nich existujú rôzne poruchy vývoja nervovej sústavy, srdcové chyby, poruchy vývoja vnútorných orgánov, rozštepy, môže dôjsť aj k poruche funkcie placenty a plod sa prestane vyvíjať alebo sa vážne oneskoruje vo vývoji. Každý z nich predstavuje veľmi vážny dôvod na prípadné ukončenie tehotenstva.

Prevencia?

Každej žene, ktorá musela riešiť podobne ťažkú situáciu, určite napadne: „Prečo práve ja? Urobila som azda niečo zle, zanedbala som niečo?“ Výčitky rozhodne nie sú namieste. Vznik vývojovej poruchy matka vopred prakticky nemôže ovplyvniť. Existujú síce niektoré vonkajšie faktory, ako napríklad choroby (rubeola, toxoplazmóza), ktoré, ak matku postihnú počas tehotenstva, vedú ku vzniku vývojovej poruchy, ale chorobe sa ťažko ubránite. Samozrejme, v začiatkoch tehotenstva je dobré zbytočne sa nevystavovať chemikáliám, žiareniu, röntgenu atď. Ani ten najzdravší životný štýl, bohužiaľ, nezaručí, že vývojová chyba u bábätka nevznikne.

Prečítajte si: Neriešim, či budem mať postihnuté dieťa

Musím tehotenstvo ukončiť?

Keď už lekár oznámi matke smutnú správu, že bábätko nie je úplne v poriadku, treba podľa možnosti skúsiť prebrať všetky možnosti. Nie všetky poruchy musia automaticky znamenať ukončenie tehotenstva. V prípade niektorých porúch pohlavných chromozómov (Turnerov, Klinefelterov syndróm) môžu chorí jedinci viesť úplne plnohodnotný život. Aj niektoré srdcové anomálie alebo napríklad poruchy vývoja brušnej steny sú často operabilné. Dôležité je však v predstihu vybrať pôrodnicu, kde môže byť bábätku hneď poskytnutá patričná starostlivosť a kde má nemocnica možnosti vopred sa na takýto zákrok pripraviť a následne ho aj uskutočniť.

Často však, bohužiaľ, vyhliadky nie sú dobré. Matka stojí pred rozhodovaním buď – alebo. Musí zvážiť všetky pre a proti: Mám silu donosiť a porodiť dieťa, o ktorom už vopred viem, že jeho šance na život sú minimálne s vyhliadkou niekoľkých dní alebo mesiacov? Nie je lepšie ukončiť tehotenstvo hneď? A ak viem, že dieťa prežije, ale bude trpieť závažnou chorobou či postihnutím, budem mať silu vychovávať ho a starať sa oň? Ako sa k tomu postaví zvyšok rodiny?

Rozhodnutie, či ukončiť tehotenstvo, je nesmierne závažné, preto pozor na unáhlené závery. Nedajte sa do ničoho nútiť. Rozhodnutie sa už nedá vrátiť späť. Tak či onak, z lekárskeho hľadiska platí, že umelé prerušenie tehotenstva možno vykonať až do konca 24. týždňa tehotenstva. Neskôr už nie je možné tehotenstvo umelo prerušiť, a to ani vtedy, ak sú na to závažné dôvody. Po 24. týždni je plod životaschopný a pri akútnych stavoch, napríklad pri ohrození života matky, je riešením predčasný pôrod.

Nebude sa situácia opakovať?

Kto si podobnou skúsenosťou prešiel, vie, že v ňom ostane veľký smútok a sklamanie. Ťažia ho aj myšlienky na budúcnosť: „Čo bude ďalej? Nemôže sa situácia opakovať?“ Ženy a určite aj ich partneri sa oprávnene obávajú, že by pri ďalšom tehotenstve mohli prežívať to isté. Našťastie, pravdepodobnosť, že sa to stane, je vo väčšine prípadov minimálna a rovná sa takzvanému populačnému riziku. To znamená, že riziko je rovnaké ako pre zvyšok populácie – teda pre ženy, ktoré ešte deti nemajú alebo pre tie, ktoré mali bezproblémové tehotenstvá.

Neplatí to však pre páry, keď je jeden z partnerov prenášačom nejakej chromozomálnej abnormality či nejakej vrodenej choroby. Tam hrozí reálne riziko, že by v ďalšom tehotenstve mohol plod trpieť vývojovou poruchou či vrodenou chorobou. Práve preto je potrebné po zistení vývojovej poruchy u bábätka urobiť ďalšie podrobné genetické vyšetrenia aj u rodičov. Tak sa zistí, či nie sú prenášačmi nejakej genetickej poruchy.

Takéto vyšetrenie by mal zabezpečiť ošetrujúci gynekológ alebo genetik a je to dôležité pre ďalšie tehotenstvo. Ak by sa u rodičov skutočne dokázalo, že jeden z nich je nositeľom nejakej chromozomálnej odchýlky alebo prenášačom vrodenej choroby, treba v ďalšom tehotenstve postupovať individuálne a s ohľadom na riziko.

Ak sa nič také nepreukáže, stačí dodržiavať základné pravidlá správnej životosprávy a zbytočne sa nestresovať. Tentoraz to určite vyjde. Neuškodí ani užívanie vitamínov, ako prevencia rozštepov sa odporúča predovšetkým kyselina listová. Neváhajte využiť všetky dostupné kontroly, ktoré naša prenatálna starostlivosť ponúka.

Na Babywebe tiež nájdete:

Rizikové tehotenstvo a tehotenské komplikácie
Čo dokáže prenatálna diagnostika
Môj brat má Downov syndróm. Čo moje deti?