Nutričná terapeutka radí (5)

MAMI, POMOC, JA PRIBERÁM! Odkedy podávať deťom minerálne vody a celozrnné pečivo? Čo robiť, ak dieťa nechce jesť? Na tieto a ďalšie otázky nájdete odpoveď v tomto diele poradne nutričnej terapeutky Aleny Strosserovej.

Zdroj: archiv redakce

Odkedy je vhodné začať s minerálkami u detí a v akom množstve?
S minerálnymi vodami u detí musíme byť opatrní. Každá minerálna voda obsahuje veľké množstvo minerálnych látok a tie môžu rôzne zaťažovať detský organizmus. Uprednostnite radšej slabé ovocné čaje, riedené džúsy a vodu. Voda môže byť z vodovodu alebo balená, no bez bubliniek. S minerálkami začínajte opatrne až po druhom roku dieťaťa, neprekračujte denne 200 ml a striedajte rôzne druhy minerálnych vôd.

Mám 20-mesačného syna, ktorý pije iba vodu, šťavu alebo riedený džús. Čaj nechce. Občas vypije trošku mlieka (dávam mu plnotučné), ale maximálne 100 ml za deň, skôr menej. Syna som dojčila do 15 mesiacov, fľašku vždy odmietal. Je to v poriadku?
Čo sa týka tekutín, ich výber je v poriadku. Keď nechce čaj, nenúťte ho alebo mu skúste ponúknuť iný druh nápoja. Čo sa týka mlieka, 100 ml denne je málo. V tomto veku by malo dieťa dostávať asi 500 ml mlieka. Ak ho nevypije v tekutej podobe, môžeme mu ho podať vo forme kaší, pudingov a ďalších mliečnych výrobkov. Môžeme mu ponúknuť napríklad jogurtové mlieko. Mlieko a mliečne výrobky sú nenahraditeľným zdrojom vápnika a počas vývoja dieťaťa sú úplne nevyhnutné. Treba zvoliť pre dieťa prijateľnú formu a snažiť sa mu túto dávku denne skutočne podávať.

Aké množstvo mliečnych výrobkov odporúčate pre dieťa okolo roka a pol? Syn okrem mlieka zje na raňajky chlieb s Lučinou, na desiatu asi 100 ml jogurtu alebo Pribináčika, občas trochu tvrdého syra po hlavnom jedle.
V tomto veku je odporúčané množstvo 500 ml mlieka na deň. Časť z toho môže byť nahradená mliečnymi výrobkami – jogurtmi, syrmi, tvarohom, kašami, pudingmi a podobne. Pri výbere mliečnych výrobkov musíme byť opatrnejší, pretože na rozdiel od mlieka obsahujú väčšie množstvo tuku, soli a ďalších látok. Vyberáme teda menej tučné varianty (pozor – nie nízkotučné), napríklad jogurty s 3,5-4 % tuku. Pri syroch uprednostňujeme čerstvé a pod. Dôležitá je pestrosť a u detí treba vypestovať návyk, že mlieko a mliečne výrobky do jedálneho lístka patria.

Kedy môžem dieťaťu začať dávať celozrnné pečivo a výrobky?
Celozrnné a tmavé pečivo, ryžu, cestoviny a ďalšie výrobky s vyšším obsahom vlákniny je vhodné zaraďovať do jedálneho lístka až po 3. roku dieťaťa. Veľké množstvo vlákniny môže pre dieťa znamenať isté zdravotné riziká. V prípade, že dieťa bude mať vo svojej dennej strave veľké množstvo vlákniny, málo pije a málo sa hýbe, môže trpieť bolesťami brucha, nadúvaním a zápchou. V opačnom prípade, keď je v strave vlákniny veľa a dieťa má zároveň dosť tekutín a venuje sa aktívnemu pohybu, môže trpieť hnačkami.

Na stanovenie denného odporučeného množstva vlákniny pre deti je možné použiť jednoduchý výpočet: k veku dieťaťa v rokoch pripočítať 5 gramov vlákniny.
Príklad: 5 rokov + 5 gramov vlákniny = 10 gramov vlákniny na deň.

Súvisí s témou:

Nutričná terapeutka radí (3)
Nutričná terapeutka radí (2)
Nutričná terapeutka radí (1)
Nutričná terapeutka radí (4)

Mám 19-mesačného syna, ktorý od času, keď sme mu začali dávať príkrmy, veľmi málo je. Podľa lekára je zdravý a časom sa to vraj upraví. Teraz má virózu a včera zjedol jeden jogurt a dva plátky tvrdého syra, k tomu vypije v noci 2x 250 ml dojčenského mlieka, ktoré neodmietne nikdy. Pred virózou jedol tiež veľmi málo, ale v porovnaní s tým, čo zje teraz, to bolo super (ráno: jogurt, asi 80 g, desiata: žiadna, obed: hustá polievka, olovrant: jogurt, ovocie, večera: 180 ml kaše + v noci 2x mlieko). Asi 14 dní pred virózou jedol čoraz menej a teraz len jeden jogurt a 2x mlieko za 24 hod. okrem toho vypije 300-400 ml čaju. Ako zvýšiť jeho energetický príjem a ako postupovať, aby sa uňho zvýšila chuť do jedla? Inak je veľmi aktívny a energia mu skutočne nechýba.
Deti prechádzajú vývojom, a to sa odrazí aj na ich stravovaní. Po prvé skúšajú, čo im v stravovaní vyhovuje, a po druhé to skúšajú aj na svojich rodičov, čo všetko im u nich prejde. Prílišná úzkostlivosť a zvýšený dôraz na stravovanie môže u dieťaťa vyvolať opačnú reakciu a odmietanie. Odporučila by som nechať tomu voľný priebeh, dieťa nenútiť, ale v pravidelných intervaloch mu jedlo ponúkať. Ideálne je, keď rodina je spoločne, dieťa sa nenápadne prispôsobí. Jedálny lístok môžete postupne rozširovať o nové potraviny a pokrmy a určite sa to znovu vráti do prirodzených koľají a bude jesť. Dôležité je zostavovať vyvážený jedálny lístok, aby ste dieťaťu ponúkali všetky potrebné živiny, ktoré potrebuje na zdravý vývoj. Pestrosť a pravidelnosť spolu s potrebnou dávkou trpezlivosti prinesú úspech. Ak by sa situácia nezlepšovala a dieťa by začalo objektívne chorľavieť, poraďte sa so svojím pediatrom, ktorý dieťa pozná a poradí vám konkrétny postup.

Bc. Alena Strosserová

Nutričná terapeutka od roku 1985, od roku 1994 pracuje ako metodička pre školské jedálne. V roku 1985 sa stala členkou Spoločnosti pre výživu, od roku 2009 vedie redakčnú radu Spravodajcu pre školské stravovanie, ktorý je súčasťou časopisu Výživa a potraviny, odborného časopisu o výžive, ktorý vychádza od roku 1945.